Ústava
Ustav Republike Hrvatske
Ustava Republike Hrvaške
The Constitution
Réžia:
Rajko GrličKamera:
Branko LintaHudba:
Duke BojadzievHrajú:
Nebojša Glogovac, Dejan Aćimović, Ksenija Marinkovič, Božidar Smiljanić, Mladen Hren, Robert Ugrina, Daria Lorenci, Nina Rakovec, Zdenko Jelcic (viac)Obsahy(1)
Učiteľ na strednej škole (Vjeko) celý svoj život venoval štúdiám o histórii. Žije v zanedbanom a špinavom byte v centre Záhrebu so svojim otcom (Hrvoje). Vjekovi tragicky zahynula láska jeho života - Bobo. Ostal bezradný a smutný, najradšej si život užíval len nočnými prechádzkami prázdnym mestom namaľovaný a prezlečený za ženu. Raz v noci ho zastavila skupinka mladíkov, ktorí ho zmlátili, pošpinili a nechali bezvládne ležať. V nemocnici sa o neho stará zdravotná sestra (Maja), ktorá býva v tom istom paneláku ako Vjeko. Po tom čo mu Maja pomôže dostať sa domov, začne sa starať nielen o Vjeka, ale aj o jeho otca. Tu začína príbeh o úplne troch odlišných ľuďoch, ktorí žijú v jednej budove a ktorí sú nečakane a proti ich vôli spojení a závislí jeden na druhom. (Garfield Film)
(viac)Videá (1)
Recenzie (22)
Z filmu ide taká ľudskosť, akú by som od balkánskeho filmu vôbec nečakal. Aj tá nevraživosť medzi Srbmi a Chorvátmi je v celkom inej rovine, ako som mal možnosť vidieť doteraz. Byť v Chorvátsku homosexuálom alebo byť Srbom je veľmi podobné, a keď sa navzájom potrebujú, hoci so zaťatými zubami, vzniká dráma, ktorá ide intenzívne pod kožu. –––– Moja drahá! Nikdy v živote ste nemilovali muža tak, ako ja. –––– Nechaj tak! Toto je len pre švihákov, ktorí ovládajú Ústavu. ()
„Každá ľudská bytosť má právo na život. V Chorvátskej republike niet trestu smrti.“ Ani neviem, čo ma lákalo na tomto filme, prečo som si ho pridala do plánovaného výberu. Nečakala som, že ma film s takouto tematikou vôbec dokáže zasiahnuť. Bolo to najkrajšie spracovanie homosexuálnej tematiky, aké som kedy videla. Nájdete tu rôzne situácie a prežívanie pocitov hlavného hrdinu, problematické vzťahy v rodine (vzťah s otcom, momentálne už pripútaným na lôžko), susedské vzťahy a riešenie nacionalizmu - srbsko - chorvátske rozbroje. Mňa navyše upútal taký nepodstatný detail – chlapík, sporadicky sa objavujúci, ktorý zabíjal psov tak, že im podhadzoval v dobrotách niečo, čím ich kántril (možno to boli nejaké črepiny alebo jed?) Zaujímavá atmosféra filmu, ktorá potvrdzuje, že niektoré filmy sa dajú natočiť len v Európe. ()
Z môjho blogu k MFF 2016 v Bratislave: Ako nám na úvod festivalu povedal jeden z organizátorov MFF, súčasní chorvátski režiséri sa radi zameriavajú na trpké komédie. Žiarivým príkladom toho je aj Bobo. Dej rozpráva o 60-ročnom vysokoškolskom učiteľovi Vjekovi, ktorý je homosexuál a tranzvestita. Pre jeho záľubu v ženských šatách a make-upe ho na ulici prepadne partia neonacistov. Po útoku sa o neho stará jeho suseda Maja, ktoré je povolaním zdravotná sestra. Onedlho sa spriatelia, avšak Vjeko si dlhšie hľadá cestu k Majinemu natvrdlejšiemu (ale dobrosrdečnému) manželovi, policajtovi. Vadí mu, že je Srb. Film je tak zaujímavou sondou do ľudskej duše a hovorí o tom, že aj ten, kto sa celý život potýka s netoleranciou k svojej osobe môže byť sám netolerantným. ()
Profesor Vjeko, který učí na vysoké škole se rád převléká do ženských šatů a večer chodí někam do baru na skleničku. Občas taky dostane přes hubu od mladých jinochů, kteří mu nadávají do buzen a ještě ke všemu na něj vyprazdňují močový měchýř. Doma se stará o těžce nemocného a beznohého otce, který se nikdy nesmířil s jeho orientací. Do života mu vstupuje zdravotní sestra, která bydlí ve stejném domě jako on a stará se o něj, když ho mladíci napadnou. Zároveň ošetřuje i jeho nemohoucího otce a ráda by, aby pomohl jejímu muži policistovi, naučit se Ústavu Chorvatské republiky, ze které potřebuje udělat zkoušku. Jenže profesor je Chorvat a policajt je Srb. Dlouholeté konflikty jsou stále živé a najít společnou řeč bez nesnášenlivostí bude těžké...Skvěle vyvážený snímek o starých křivdách v lehkém humorném a melancholickém oparu. ()
V tomto případě jsem měl skutečně pocit, že se dívám na film ze současnosti. A navíc film optimistický. Film o tom, že alespoň v tomto (a jemu podobných) případech je možno dojít ke smíru četniků, ustašovců a partyzánů (a zde navíc nenoacistů), který v minulém století dvakrát eskaloval. A není to jen příběhem samotným, citlivá režie Rajka Grliče má na tom nesporně velký podíl. Nebo se "Ustav Republike Hrvatske" promítl i do života jednotlivých hrdinů? ()
Reklama