Únos
Kidnapping
Réžia:
Mariana Čengel SolčanskáScenár:
Mariana Čengel SolčanskáKamera:
Laco JanošťákHudba:
Vladimír MartinkaHrajú:
Rebeka Poláková, Maroš Kramár, Milan Ondrík, Dano Heriban, Milan Mikulčík, Ingrid Timková, Dávid Hartl, Vladislav Plevčík, Ján Greššo, Tomáš Hanák (viac)Obsahy(1)
Posledný deň prvého roku mladej slovenskej republiky sa chýli ku koncu. Všetci oslavujú. Kráľ podsvetia Efendi, aj Prezident. Iba Predseda nemá čo oslavovať. Prezident, ktorému on sám vyšliapal chodník k funkcii, odmietne vymenovať jeho šikovného Chalaniska za ministra. Prezident sa stane nepohodlným. Ako ho prinútiť počúvať, čo chce Predseda? Prezidentovho syna o niekoľko mesiacov neskôr za bieleho dňa organizovaná skupina zmláti a zavlečie do zahraničia. Mladý agent Tajnej služby Oskar, gniavený svedomím, sa prizná vyšetrovateľovi, že sa zavlečenia zúčastnil na príkaz svojich nadriadených. A mafia si počas únosu podala ruky s Tajnými, ktorým šéfuje Predsedov Chalanisko. Oskar sa v strachu o svoj život s pomocou kamaráta Roba ukryje a zdanlivo sa po ňom zľahne zem. Robovo auto o niekoľko mesiacov vybuchne a chlapec, jediný kontakt na Oskara, v ňom zhorí zaživa. Marta sa snaží domôcť spravodlivosti pre seba, pre mŕtveho, pre jeho mamu, pre svojho zavraždeného brata a pre nás všetkých, ktorí sme mlčanlivými svedkami udalostí, na ktoré nikdy nesmieme zabudnúť... (Continental Film)
(viac)Videá (1)
Recenzie (263)
Na Slovensko rozhodně nadprůměr, z toho, co v samostatné slovenské filmové tvorbě vzniká. Navíc tento film opravdu rozhýbal současnou slovenskou politickou scénu a to si rozhodně zaslouží ocenit. Dobře bylo i vymyšleno, jak oslovovat prezidenta a premiéra. A všem bylo jasné, o koho se skutečně jedná. ()
Ale, to nebylo vůbec špatný. Překvapivě mě to moc nenudilo a natočené to bylo celkem slušně, dokonce to mělo i příběh! Sice tam by se s tím dalo líp pracovat, ale co už se dá dělat. Slováci tomu budou rozumět určitě víc a taky by to měli i hodnotit líp nebo hůř, avšak tak nějak to říká i těm, co o tom něco ví max. jen mlhavě, co se tam v devadesátých na tom Slovensku dělo. Dokonce to je i lepší než spousta českých filmů a to se slovenské kimatografii nijak nevěnuju (!), ale na víc jak 3* to nevidím. ()
Marně tápu, jaký byl záměr tvůrců, zřejmě v každém záběru zobrazit někoho s cigárem v hubě, což se jim dařilo, naopak na nějaký silnější a smysluplnější obraz mafiánských praktik v nejvyšší politice či na atmosféru česko-slovenského divokého západu devadesátých let, se nějak nedostalo. Ve finále mi vše vyznělo jako hraná, rychle sestříhána investigativní reportáž či dokument. Za posledních dvacet minut filmu a Hanákovu slovenčinu přidávám jednu hvězdičku navíc, jinak pro mě velmi slabé. ()
Ideology vs aesthetics. Úspech filmu ma teší. Je to ďalší zo slovenských filmov, ktoré v posledných rokov nalákali desiatky až stovky tisíc ľudí do kín. Dokonca na rozdiel od nich dokázal znovu otvoriť jednu veľkú tému, plniť strany denníkov, primäl ľudí diskutovať o dobe, ktoré len zdanlivo skončila a v neposlednom rade mladých dovzdelal o udalostiach, na ktoré si nemajú ako pamätať. Po stránke ideológie, či povedzme meta-roviny presahujúcej samotný film, je film Únos čisté víťazstvo. Problémom je estetika. Je fajn vidieť, že slovenskí tvorcovia vedia na svetovej úrovni nasvietiť scénu a používať kameru. Slovenská kinematografia bude kvalitná, len ak bude dostatok dobrých remeselníkov a zdá sa, že sa k tomu blížime. Únosu ale chýbajú tri veci: poriadny scenár, réžia a herci. Čengel-Solčanská vôbec nevie koncipovať scény. Vo filme vlastne žiadna ani nie je. Film je vyskladaný z krátkych "scénok" o dĺžke minúta až tri minúty, kde postavy povedia pár expozičných dialógov a nastane prestrih na ďalší podobný zlepenec záberov. Tento štýl funguje iba v jednej pasáži (výbuch auta) a i to do veľkej miery vďaka hudbe (ktorú je vo filme počuť zriedkavo). Dialógy sú preto strašne umelé, postavy sa nerozprávajú prirodzene, lebo nemajú na to priestor, keďže za minútu nastáva strih a je nutné povedať ďalšiu informáciu. Preto sa ani veľmi nečudujem mdlým výkonom hercov a ich strojenej artikulácii. Každopádne ešte bude trvať dlho, kým sa naši herci zbavia divadelného a televízneho afektu. Slabá atmosféra 90tych rokov je v porovnaním s týmto už len nepodstatnou závadou. Slovenský film má pred sebou svetlú budúcnosť, ale Čengel-Solčanská ju (asi) písať nebude. PS: Je inak paradoxné, že režisérka začínala študentským filmom Šimijé, ktorý mal úplne skvelé dialógy i herecké výkony. ()
Galéria (19)
Zaujímavosti (19)
- Film je inšpirovaný skutočnými udalosťami, ktoré sa odohrali v deväťdesiatych rokoch minulého storočia na území novo vzniknutej Slovenskej republiky. Vtedy šlo o jednu z najväčších politických káuz, do ktorej boli zapletení najvyšší štátni predstavitelia. Nad kauzou dodnes visí otáznik v zmysle udelených tzv. Mečiarových amnestií. Proces výroby filmu výrazne dopomohol k ich riešeniam. Tie nadobudli výsledok 5. apríla, kedy Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie o zrušení amnestií a 31. mája osem z desiatich ústavných sudcov rozhodlo, že parlament zrušením neporušil Ústavu. (giaruj)
- Náklady na film boli približne 1,35 milióna eur, z čoho dve tretiny pokryl Audiovizuálny fond a príspevky z RTVS a jednu tretinu rozpočtu dofinancovali súkromní podnikatelia. (Sufferer)
- Tvorcovia filmu nemohli použiť skutočné mená, inak by sa vystavili žalobám od skutočných páchateľov, oslovovaní sú prevažne funkciami. Logá politických strán boli pre účely filmu rovnako zmenené. (Lucjen)
Pri písaní komentára sa nevyhnem typickému škatuľkovaniu, tak frekventovanému v súčasnej slovenskej kultúre, preto si ho odbijem hneď na začiatku. Únos predstavuje jeden z tej menšej časti "lepších" domácich filmov, ktoré sa v priebehu roka objavia v našej distribúcii a "na slovenské pomery" má badateľne nadštandardnú úroveň. Tieto nálepky ale o ničom nevypovedajú a i keď som za jeho úspech rád, samotný film je viac než čímkoľvek iným iba rozbuškou pálčivej spoločenskej diskusie so skvelým PR, ktorý ťaží z verejného a mediálneho obrazu diela značného spoločenského významu, neoddeliteľného od kauzy, s ktorou sa spája. Nakoľko je to zámerom tvorcov zostáva otáznym, dôležité však je už len si položiť onu otázku, či obstojí i keď nad ním začneme uvažovať i inak ako nad nositeľom určitej ideológie.__________Navzdory tomu, že si po väčšinu času drží jednotnú úroveň, na filme je zjavný rozkol medzi profesionalitou a amaterizmom v takmer každom smere. K technickým otázkam odkážem na názory ľudí z branže (kameramanov, zvukárov...), k tým koncepčnejším a bežným divákom postrehnuteľnejším patrí zmätočnosť rozprávania, uponáhľanosť a skratkovitosť spojená s krátkou minutážou, logické lapsusy či nedovysvetlené motívácie (k tomu v skratke neskôr) či prílišná strojenosť niektorých hereckých prejavov, situácií a dialógov, vyznievajúcich umelo a neprirodzene (viz. JohnnyD).__________Mariana Čengelová-Solčanská má jasno v jednej veci, na ktorej množstvo slovenských filmov padá - vie presne, čo a ako chce povedať. Lenže práve tento prístup je podľa mňa krajne problematický. Film nie je dokumentom, dokudrámou, no ani čistou fikciou, dôkladne nerekonštruuje, neproblematizuje a nekladie si otázky. Predstiera jediný uhol pohľadu, teóriu, fakticky nedoloženú interpretáciu udalostí v podivnom útvare, ktorý nie je ničím z vyššie uvedeného a nedovolí si priamo ukazovať prstom/neprehlasuje sa za pravdu (čo mimo prehlásení režisérky dokladajú i zmenené mená alebo herci presne nezodpovedajúci svojim predobrazom), no predsa pracuje s konkrétnymi časovými údajmi (na čo naráža vo svojom komentári i Anderton) a kritickým poukazom na dobu, nepriamo apelujúc na verejnosť, vytvárajúc tak spolu s médiami všeobecný tlak na zrušenie amnestií a rozriešenie prípadu.__________Únos si takmer vzápätí po premiére získal povesť filmu nezrozumiteľného pre človeka, ktorý o tematike nič nevie, predpokladajúci aspoň minimálne povedomie o udalostiach, postavách a vzťahoch medzi nimi (v mnohých prípadoch údajných). Samo o sebe by nešlo o až tak výrazné negatívum, vzhľadom na cieľové publikum. V určitých sekvenciách však potreba znalosti kauzy prerastá v absenciu elementárnych motivácií a logickej kauzality. To najlepšie dokladá príklad fiktívnej postavy mladej novinárky Marty čoby určitej sprievodkyne diváka veľkou časťou deja. Ako jedna z mála mi vďaka výkonu Rebeky Polákovej paradoxne prišla pomerne uveriteľná, avšak detaily ako náhla zmena postoja vyšetrovateľa a jej následná nadmerne častá priama účasť na vyšetrovaní pre mňa zostávajú záhadou, na ktorej objasnenie záverečný "zvrat" spájajúci sa práve s postavou vyšetrovateľa ani zďaleka nepostačuje. Ide o jeden z rady podobných detailov, ktoré už tak necelistvé rozprávanie ešte viac narúšajú a znemožňujú jednoduchú orientáciu v deji.__________I keď môj komentár vyznieva prevažne negatívne, predsa Únos ako film, nie prostý ideologický text, vonkoncom nezavrhujem. Ide o relatívne zábavný a pozerateľný film, majúci vyššie štandardy (a ambície) než aké zväčša u domácej produkcie nachádzame. Zostáva dúfať, že sa od nich niekto iný dokáže odpichnúť ďalej. 60% () (menej) (viac)