Tisícročná včela

Výborný film, ale rozhodně ne Jakubiskův nejlepší, ty natočil o nějakých patnáct let dřív. Tisícročnou včelou se ale dokázal vrátit po dlouhém zákazu natáčet a po několika nevyrovnaných projektech v plné síle na československou filmovou scénu. Přestože Kronerova postava Martina Pichandy je asi ze všech nejsympatičtější, tak se mi víc líbily poslední dva díly, v nichž už nežije. Asi proto, že v prvních dvou dílech na sebe strhává až příliš pozornosti i přesto, že pro plynutí děje filmu není jeho postava zas až tak podstatná. Na rozdíl od svých potomků se nijak nevyvíjí ani nemění. Snad vůbec nejpodařenější scénou filmu je jeho pohřeb. ad: Politická situace podle mě není vůbec překážkou nadčasovosti, ba naopak. Aby něco mohlo být nadčasové, musí to podle mě pevně vycházet z konkrétního času a jeho reality. A politika je úplně běžnou součástí lidského života, a to aniž by se v ní člověk angažoval. I ve Sto roků samoty je politika velmi důležitá. Jinak by vznikla spíš neuvěřitelná nečasovost. (21.01.2008)

Nie je to dokonalé, občas z toho trošičku trčí soc agitka a režisérova teatrálnosť, predovšetkým absolútne smiešne sexuálne scény. Ale kašlať na to všetko, ten fantasmagorický koniec na koľajnici kde sa všetci "stretnú" vo mne vždy vyvolá také silné zimomriavky ako asi žiaden iný slovenský film. Krásna práca s kamerou, farbami, úžasné kompozície a TEN SOUNDTRACK (na konci navyše pripomínajúci Morriconeho Bastardov). Absolútne zaslúžená cena na festivale v Benátkach (koľko našich filmov vôbec súťažilo na takých prestížnych festivaloch? 5?), najlepší Jakubisko a jeden z najlepších a najdesivejších hororov, (úmrtia synov) čo som videl. (17.05.2022)

Mimoriadne zle zostrihané dielko známej ságy, pri stvárnení ktorej sa zišla slovenská elita. Divák si musí v zobrazenej spleti veľa vecí domyslieť, a nie vždy to ide. Režisér rozvetví množstvo príbehov, no k niektorým sa po čase ani nevráti, niektoré rieši samoúčelnými skratkami, že bez znalosti literárnej predlohy je divák stratený. Celý film ťahá Kvietik, ktorého zrenie v čase som si najviac vychutnával. Jakubisko vo výprave (sociálne protesty, vojna) opäť potvrdil, že je slaboch. Vylepšil si to pri navodení atmosféry domova, Slovenska, a špeciálne Liptova. Lúčenie sa murárov s rodiskom pri odchode na murovačky zahreje každého vlastenca pri srdci. Hudobný podklad mu skvele nachystal Hapka, i vďaka nemu sa tentoraz dala zhrýzť Jurajova dávka surrealizmu. (22.12.2018)

Neuveriteľne nádherná a nadčasová sága rodu Pichandovcov. Jedno z najkvalitnejších diel J.Jakubiska, v ktorom dokonale vykreslil charaktery, udalosti na prelome storočí, ale aj pohľad do života ľudí na vidieku. Vo filme /seriály/ účinkuje množstvo postáv, ale príbeh je vyrozprávaný s takou neuveriteľnou ľahkosťou a prehľadom, že sa v príbehu nemáte šancu stratiť. Jednoznačne a bezkonkurenčene dominuje J.Króner, ale herecké výkony ostatných predstaviteľov sú rovnako na vysokej úrovni. Často je príbeh ozdobený vtipnými scénami ale aj postavami, ktoré vždy, keď sa objavia, vyvolajú úsmev na tvári. Nezabudnuteľný u mňa ostáva J.Císler v úlohe pomstichtivého a nešikovaného maďara Belányiho s pamätnými hláškami napr. "Už si dobzučal Pichanda!". Hudobný doprovod od P. Hapky je magický a s Jakubiskom si rozumie. Vďaka bohu, že film spolufinancovali Nemci a zaplatili pokračovanie príbehu po Krónerovej-Pichandovej smrti. Komunisti mali pôvodne v pláne príbeh ukončiť jeho smrťou. Takže hlavne vďaka nemeckým markám sága pokračovala a vzniklo dielo, ktoré môžem kedykoľvek opakovane pozerať.  Všeobecne jeden z najlepších československých filmov. Pre mňa osobne najlepší. 100%. (10.03.2009)

Sága rodiny Pichandovcov Tisícročná včela režiséra Juraja Jakubiska z roku 1983 patrí k najznámejším filmom slovenskej kinematografie. Nemožno ale povedať, že patrí k tým najlepším. Príbehovo ide o pohľad na tridsaťročné obdobie slabnúceho Rakúsko-Uhorska a život Pichandovcov vo víre času. Snímka, vychádzajúca z literárnej predlohy spisovateľa Petra Jaroša, je ohliadnutím sa späť na jednu dobu a život jednotlivcov v nej. Neľahký osud a najrôznejšie skúšky obyčajných ľudí sú tým, na čo sa dej Jakubiskovho filmu najviac zameriava. Takmer trojhodinové dielo, bohužiaľ, nedokáže na diváka dostatočne zapôsobiť, ak sa, pravda, nezaujíma o obdobie, v ktorom sa odohráva. Navyše, z príbehovo hľadiska nebaví film ani uhlom zameraným na Pichandovcov. Rodinné ságy, či už v kinematografii alebo literatúre, dokážu byť vďačným materiálom pre diváka či čitateľa, ale predovšetkým musia vychádzať z dobrého námetu, od ktorého sa následne odvíja všetko ostatné. A to sa v tomto prípade nedeje. Tisícročná včela dokáže zaujať výpravou, čiastočne prácou s kamerou aj hereckými výkonmi, najmä ak je reč o Jozefovi Kronerovi a Štefanovi Kvietikovi. Nebaví však z hľadiska príbehu, najdôležitejšej to časti (takmer) každého filmového diela, pričom jej nepomáha ani zdĺhavá minutáž. (20.07.2024)