Mimo zákona

Nezávislý snímek o třech postavách na pokraji americké společnosti. O co úspornější je děj, o to výraznější jsou herecké projevy. Na mne osobne nejvíc působí charismatický Tom Waits a jeho skvělá hudba. Asi hlavně díky němu (jak to ten chlap dělá, že je pořád tak strašně krásnej?) film vklouzl do mého srdce jak po másle, na rozdíl od filmu Podivnější než ráj. (01.07.2009)

Mozna jsem cekal moc, ale prvnich 40 minut sem se docela nudil. Cely je to takovy pomaly, o nicem, nic moc se nedeje a neni cemu se zasmat a sledujem stridave Waitse a Lurie, jak se ruzne poflakujou, az se dostanou do vezeni. Pak se to nastesti dost zvedne, jelikoz na scenu prijde Benigni, z deje uz nastesti nevypadne a celej film tahne kupredu. Ma skvele napsanou postavu a nalezite si to vychutnava, ma perfektni anglictinu a hazi jednu hlasku za druhou. Takze druha pulka filmu o uteku z vezeni uz je docela zabavna, i kdyz zadna velika sranda se nekona. Nebejt Benigniho, tak je to fakt slabota, ale diky nemu a taky proto, ze se konecne zacne neco dit, jsem si druhou pulku filmu docela uzil, takze to nakonec da slabsi 4*. (16.06.2009)

Vodprejskni. – Děkuji, vodprejskni i vám. Pěknej snímek o tom, jak život člověka ovlivní jeho pohled na svět. Místy mě popadaly záchvaty smíchu (třeba při skandování ve vězení – I scream, you scream, we scream for ice cream! – a vůbec u Benigniho geniálních hlášek) a pak Jim přejde do depresivní ponuré bažiny a mě to vůbec nepřijde divný. Mimochodem Nicoletta Braschi zahrála zamilovanou naprosto dokonale. Začátek před nástupem trestu je ale na Jarmushe slabší, když víme co se bude dít a jen čekáme, jak se to stane. Regulujte psy! (30.05.2009)

Naozaj výborný Jarmuschov film. Veľmi inovatívna snímka, na ktorú (ak nepoznáte Jarmuscha) si je potreba zo začiatku trochu zvykať. Statická kamera, nenecháva ani trochu súkromia pre hercov a divák sám musí rozmýšľať čo s časom, keď sa na obrazovke nič nedeje. Neostáva nič iné ako len skúmať minimalistické interiéry a exteriéry alebo započúvať sa do melancholickej hudby Toma Waitsa, skúmať tváre hercov. Dej plynie pomaly ale nenudí. Jeho plynutie je príjemné a určite by sa to dalo zvládnuť ak by to malo aj o 30 minút viac. Waits a Laurie to zahrali naozaj výborne a hlavne nekonvenčne, takže nemáte pocit, že "aha, to som už niekde videl". Samostatnou kapitolou je Begnini, ktorého angličtina je naozaj šialená a skoro pri každej jeho vete som sa začal smiať. Ale príjemný humor mali aj dvaja vyššie spomínaný. Určite sú však zaujímavé aj ostatné postavičky vo filme, ktoré sa mihnú len na pár sekúnd. Príbeh je úplne jednoduchý a bol sfilmovaný už niekoľko krát ale určite nie takým spôsobom akým to urobil Jarmusch. Na konci som mal opäť ten fajn pocit, že tento film si budem môcť pozrieť ešte veľakrát a vždy v ňo nájdem niečo nové a bude sa na ňom dať zasmiať a niečo, nad čím budem môcť popremýšľať. (21.09.2005)

Zaujímavé, koľkých komentátorov film sklamal alebo sa u neho nudili a iba jeden z nich dal filmu dve hviezdičky. Mimo zákon je tretí film od Jarmuscha, ktorý som si pozrel a neprekvapil ma v žiadnom slova zmysle. Ocenil som zmysel pre obraz a hudbu, neocenil som kŕče spôsobujúcu vtipnú angličtinu Benigniho (to je ale môj problém) a nezdieľam ani slabosť Jarmuscha pre tohto herca, ktorý mi pripomína taliansky ukecanú mutáciu Pierra Richarda. A keďže tri hviezdičky dokážu absorbovať všetko, čo ma nenadchne, ale ani nenaštve, patria aj tomuto filmu. (16.09.2010)