Prízrak

Chtěl jsem počkat až budu mít tu správnou náladu a pak si film pustit. Přesto mě to nesedlo, tak jak by mělo. Je to zajímavě natočené, jsou tam působivé scény, myšlenky, spoustu věcí se mi dost líbilo. Ale taky mě to tolik nebavilo. Místy jsem se nudil a bylo to na mě až moc artové a divácky nevděčné. Nicméně pořád dokáži ocenit, že to není prázdné a ten konec to jen potvrzuje. Rooney Mara a Casey Affleck dokáží i na minimu prostoru být uvěřitelný a jejich příběh působit osudově. Režisér David Lowery je hodně šikovný a rozhodně ho budu sledovat s čím přijde dál. (29.09.2018)

Moc pekný motív vernosti, vytrvalosti a osamelosti duchov, fixovaných na milovanú osobu a miesto domova. Ale potenciál zaujímavej filozofickej meditačky sa nakoniec rozplynie vo "festivalový nonsens", ktorého význam vám nevysvetlí ani jeho tvorca. Film začína ako krehká romanca a cez náznaky mysterióznej duchariny skĺzne do existenciálnej levitácie s nezmyselne prekombinovaným dianím a neuspokojivým záverom. Dlhé zábery (väčšinou statické), formát 4:3 s minimalistickou výpravou, minimum slov a prehršeľ skvelej atmosféry. (02.07.2017)

Prízrak je podľa mňa ten typ filmu, keď si každý nájde tú svoju interpretáciu a či sa bude presne zhodovať s autorským zámerom, na tom až tak záležať nebude. A podobne je to aj s mojím prežívaním celého filmu. Ak ho vnímam ako príbeh jedného ducha, tak má v sebe mnoho smútku, trochu irónie, asi spôsobenej tým kukučom spoza plachty a nesmiernou nudou večnosti. Osobne som si ale pri duchovom pasívnom bytí s občasným výbuchom emócií hovoril, že podobne bezduchý život vedie vlastne väčšina obyvateľov planéty. A vážne netuším, či mal aj toto Lowery na mysli pri písaní scenára a je to, ako som písal, nakoniec jedno. No a moja interpretácia ústrednej myšlienky? Žite svoje životy naplno, na večnosti to bude skôr veľká nuda. (22.10.2017)

Nápad, ktorý musel znieť zaujímavo po pár pohárikoch (alebo po niečom inom), tzn. prečo neurobiť duchársky film kde duch bude mať podobu klasického bieleho strašidla, poletujúcej plachty s dvoma čiernymi očami...ale to je duch, ktorý je dnes vhodný asi skôr len do rozprávok alebo Kinder vajíčka, než do vážneho filmu. A ešte v podobe kedy sa herec pod plachtou po 90 minút "mysteriózne" prechádza v poväčšinou statických záberoch, s minimom dialógov po nemocnici, dome, poli, a pod. Po dve tretiny viac-menej skoro ako študentský film a posledných 20 minút pridá niečo navyše, ale veľmi sa to ťahá (chápem, že sa nám režisér snaží komunikovať aj plynutie času a aby sme ho patrične precítili...ale sledovať Rooney Mara ako v statickom zábere 4 minúty je koláč...), je jasné kam film smeruje...experiment, ktorý mi úplne nesadol. (21.01.2023)

Hezké malé nic. Neříká to moc nového, neříká to ani moc starého (ona je tak smutná! on je pořád tady! ona jde dál a on ne!), jen se to oddává záběrům na zvlněné prostěradlo, což je rozhodně vděčné a efektní. Umím si představit, že tomu někdo legitimně propadne, i když mě tenhle gimmick nevtáhnul. Rozhodně ale ok film. (23.09.2017)