Réžia:
Peter BebjakScenár:
Peter BalkoKamera:
Martin ŽiaranHudba:
Slavo SolovicHrajú:
Tomáš Maštalír, Emília Vášáryová, Jevgenij Libezňuk, Andrej Hryc, Zuzana Fialová, Stanislav Boklan, Oleksandr Piskunov, Rimma Zjubina, Kristína Kanátová (viac)VOD (4)
Obsahy(1)
Adam Krajňák (T.Maštalír) je otcom rodiny i hlavou kriminálnej skupiny, ktorá pašuje cigarety cez slovensko-ukrajinskú hranicu. V kruhu svojich najbližších zohráva nenahraditeľnú rolu starostlivého dôverníka, ale aj zásadového a nekompromisného vodcu, ktorému ani v rozhodujúcich okamihoch nechýba temperament. Pokojné spolužitie dvoch prelínajúcich sa svetov sa však začne otriasať, keď novovybudovaná hranica Schengenského priestoru spôsobí nárast nervozity z nejasnej budúcnosti. A keď jedna z pašeráckych zásielok stroskotá, spustí sa nezastaviteľná lavína udalostí, počas ktorých bude musieť Krajňák spochybniť svoje vlastné hranice, ktoré doteraz odmietal prekročiť. Réžia Petra Bebjaka vnáša do kriminálneho námetu s prvkami trileru nákazlivú iskru, ktorá ho na míle vzďaľuje od obyčajnej žánrovej zábavy, a odhaľuje univerzálny ľudský príbeh zasadený do prostredia, v ktorom sa prelínajú kultúry, zvyky i životy... (Continental film)
(viac)Videá (2)
Recenzie (317)
Nejlepší slovenský film poslední doby. S hranicí Ubľa - Velykyj Bereznyj mám osobní zkušenost z roku 2005, autíčka tam přijížděla, celníci si s řidiči tiskli ruce a papírky měnily majitele. Po technické stránce nutno vyzdvihnout kameru, některé záběry jsou skutečně perfektní, seděla i hudba, skvělé lokace. A Tomáš Maštalír s vousy a dohola je nejmužnějším slovenským hercem a jeho postavu jsem mu fakt žral. Ten konec je trochu mnohoznačný. Andrej Hryc vypadá posledních 30 let stejně. Erotika (Zuzana Fialová, Kristína Kanátová). Překvapilo, líbilo. 4,5* ()
„Láska moja, kraj môj drahý, tu sme boli chlapci malí. Raz ma nájdeš pod tou hlinou, letia vtáci nad krajinou.“ Ak aj nie rovno najlepší, tak určite jeden z najlepších slovenských filmov od deväťdesiateho tretieho. Perfektná, skúsená ruka režiséra, ktorý veľmi dobre vedel, čo robí, čo chce a že si to s takým sebavedomým produkčným krytím a kvalitným scenárom môže dovoliť (viď. scény sexu a nadávok, kedy najčastejšie poznáte, či je filmár prirodzený alebo to len hrá). Scenár sa vzácne vydaril, je plný silných momentiek (návšteva mafiána v kuchyni, prsty) a prepracovaných postáv. Mimoriadne ma však potešili i skvelé dialógy a hlášky, ktoré sú občas veľmi vážne a výstižne tnú do živého. A hneď nato sú fakt poriadne vtipné („Vravel si, aby som do toho jeb*l.“ – „Ale nie aby si to roz*ebal. Svieti tam aspoň to svetielko?“ – „Hm. Nie.“ – „No tak si to fakt rozj*bal.“ alebo „To ktorý ko*ot písal?“ – „Ja.“ – „Myslel som si.“). Škoda, že sa neurobil väčší running gag zo „Si ko*ot?“ – toto ak by vo filme zaznelo o dva tri razy navyše, je to behom týždňa kultové. Scenárista sa vyžíva vo vydarených, dlhých, slovných konštrukciách, ktoré v divákovi dlho rezonujú (mrazivý Vášáryovej monológ o manželovi, z ktorého vám zlezie koža z tváre alebo Maštalírov preslov o psovi, ktorý za ňou pravdupovediac moc nezaostáva). Oceniť musím aj pôsobivú pohraničnú výpravu (kameňolom, hlboké lesy) a iné „technické“ veci, ako je napríklad Žiaranova kamera, či ústredná pesnička od IMT Smile a Ondreja Kandráča o sokoloch. V neposlednom rade je tu silné posolstvo o tom, ako to na Slovensku chodí. Za jediný výraznejší mínus (aj to čisto subjektívny) by som označil snáď len občas haprujúcu logiku (týpek má morálny problém s pašovaním drog, ale ak ho naštvete, v pohodičke a bez výčitiek svedomia vám vlastnoručne odstrihne prsty) a relatívne poslabšie finále, SPOILER ktoré je také typicky slovenské: namiesto poriadnej akcie postavy pochmúrne hľadia do zasnenej kamery a nechajú sa len voľne, neaktívne voľne unášať SPOILER. Cinemax Trenčín 2017 ()
"Musíme ubrániť náš národ, naše tradície a našu kultúru. Európa vkladá v nás veĺké nádeje. A my Európu nezklameme." Hranice Schengenu jsou propustnější než se slibovalo, za což děkuju Italům a zejména Řekům, ale i slovenští celníci si evidentně zaslouží poděkování. Na hranicích s Ukrajinou totiž odvádějí tak skvělou práci, že o tom snad ani nechci vědět. Bylo mi z toho celého zkrátka trošku blivno, navíc jsem se zlehka ztrácel v ukrajinštině, ale pán Krajňák měl své kouzlo. Jen si hrdinu naivně představuju trošku jinak než jako týpka, který krájí prsty členům své rodiny. Nikoho kladnějšího mi ale tento snímek nenabídl. ()
Po spackanom traileri veľmi príjemné prekvapenie. Čiara má svoje muchy a nedotiahnuté momenty, ale iba ťažko si vybavujem lepší slovenský film za posledných 10 rokov. Domáca kinematografia sa hýbe správnym smerom, najmä prínos Čiary pociťujem vo vyzretosti, chápaní vnútorných pravidiel žánru, čo žiaľ na Slovensku vôbec nie je samozrejmá vec. Klobúk dole Bebjakovi a Maštalír je slovenský godfather. 4,5* ()
Ohromilo mě, jak profesionálně dokážou Slováci natočit kvalitní evropský film. Čiara totiž v mnoha ohledech překonává po filmařské stránce většinu české produkce. S výjimkou ozvučení, ze začátku jsem tomu mumlání vůbec nerozuměl a musel si stáhnout titulky. Se scénářem už je to horší. Dojde na řadu vtipných, i mrazivých momentů a ústřední rodina okolo Adama Krajňáka mi přišla načrtnutá více než zajímavě, ale ač mě film bavil, měl jsem z toho dost neúplný neuspořádaný pocit. Zejména z docela nezvládnutého nepřehledného konce. Každopádně po stránce zasazení dost vostré. Něco málo ze Slovenska jsem už viděl, ale toto je teda solidní balkán. ()
Galéria (67)
Zaujímavosti (23)
- Natáčalo sa 36 dní so 46 hercami zo Slovenska, Ukrajiny a Česka, v štábe bolo okolo 200 členov a vo filme sa objavilo viac než 800 komparzistov, z toho cca 300 Slovákov a 500 Ukrajincov. Pri nakrúcaní každej scény bolo na pľaci priemerne 55 ľudí. (WalterIK7)
- Emília Vášáryová (Anna Krajňáková) a Andy Hryc (Peter Bernard) boli tvorcami filmu oslovení a obsadení priamo, všetky ostatné postavy sa obsadzovali na základe castingov. Castingy na ukrajinských hercov prebehli v Kyjeve. (Karamanlis)
- Pre producentku Wandu Adamík-Hrycovú téma pašeráctva nebola nová. „Je to téma, s ktorou som vyrastala. Mama je z Uble, takže všetky prázdniny a sviatky som trávila práve tu. Veľmi dôverne poznám tento kraj. Pred štyrmi rokmi som si povedala, že tá téma je naša. Prečo si nepozrieť niečo, čo je naozaj o nás? Ľudia sú tu vášnivejší, chvíľu plačú a chvíľu sa smejú. Intenzívnejšie prežívajú radosť i smútok. A to sa nám vo filme podarilo zachytiť,“ prezradila po predpremiére. (WalterIK7)
Reklama