Mechanický pomaranč

Alex je na prvý pohľad normálny mladý človek. Je inteligentný, miluje Beethovena a má spôsoby. Večer, kedy so svojou partou začínaju v mliečnom bare Kolova, sa ale mení na punkera, ktorý v noci žije len jediným - ultraviolence (ultranásilie). Ovplyvnení prísadami, ktorými Kolova ochucuje svoje mliečne nápoje, vydávajú sa Alex, Pete, Georgy a Dim do ulíc, ubližovať nevinným ľuďom a znásilňovať ženy. Pri jednej akcii to ale preženú. Alex pri útoku na istú ženu, ktorá sa vytrvalo bráni, poprvýkrát - zabije. Zvyšok party, ktorý tentokrát s nehodou nemá nič spoločné, považuje túto situáciu veľmi vhodnú na to, aby Alexa konečne "zosadili z trónu", keďže im jeho dominantnosť už dlhší čas prekáža. A tak v momente, keď Alex vybehne z miesta činu so slovami "Padáme, ide sem polícia", rozbijú mu fľašu mlieka o tvár a s úprimnou radosťou a smiechom utečú. Alex má smolu - keďže pre sklo v očiach nič nevidí, nemá na výber a musí sa nechať zatknúť. Polícia je úlovkom nadšená, keďže už dlhší čas hľadali niečo, čo by proti Alexovi mohli použiť, a teraz to konečne majú - vraždu. Z tejto kaše sa Alex ale nevykrúti. Rozsudok znie: 14 rokov. A tak sa musí zmieriť so svojim osudom a ísť si odsedieť svoj trest. Po necelých dvoch rokoch vo väznici, kde si ho zatiaľ stihol obľúbiť miestny kňaz (!), sa ale dozvedá o novej metóde, ktorá urobí aj z toho najnebezpečnejšieho a najkrutejšieho zločinca slušného a zásadového človeka, a to tak, že v ňom vyvolá odpor k fyzickému násiliu. Celá procedúra údajne trvá len dva týždne, a tak Alex neváha, a prihlási sa. To ale ešte nevie, do čoho ide. Bude to niečo nepríjemné? Pomôže to vôbec? A hlavne - budú ho ostatní ľudia schopní opäť prijať medzi seba po všetkej tej bolesti a utrpení, ktoré im spôsobil? (oli.G)