Krvavý trůn
Kumonosu-jô
Throne of Blood
Réžia:
Akira KurosawaKamera:
Asakazu NakaiHudba:
Masaru SatóHrajú:
Toširó Mifune, Isuzu Jamada, Takaši Šimura, Akira Kubo, Hiroši Tačikawa, Minoru Čiaki, Takamaru Sasaki, Čieko Naniwa, Seidži Mijaguči, Isao Kimura (viac)Obsahy(2)
Režisér Akira Kurosawa, veľký milovník i znalec diela Williama Shakespeara, vo svojej filmografii viackrát adaptoval hry alžbetínskeho dramatika a ich dej presunul do historických reálií stredovekého Japonska. Podobne aj archetypálny príbeh o zhubnej túžbe po moci, svedomí, zrade a treste sa odohráva v časoch mocenských bojov medzi japonskými generálmi. Páni Taketori Wašizu a Yošiaki Miki sú pozvaní na hrad svojho pána, ktorý sa im chce odvďačiť za udatnosť v boji zo zradným generálom. Cestou na hrad páni Wašizu a Miki zablúdia v Pavučinovom lese. Tu stretnú starenku, ktorá obom predpovie skvelú budúcnosť a rýchly vojenský postup. Jej veštba sa okamžite naplní. Wašizuovu ženu však manželove úspechy neuspokojujú a svojou túžbou po moci otrávi i jeho srdce. Aby získal ešte väčšiu moc, zradí Wašizu svojho pána i Mikiho. Netuší však, že čoskoro sa proti nemu postaví nepriateľ silnejší ako meč. Namiesto šťastia na neho čakajú len útrapy svedomia. (STV)
(viac)Recenzie (138)
Shakespearovská verze v pojetí Kurosawy je klasická až dost ; nenechejme se zmást reáliemi a stylem oblékání. Paní Washizu je skutku odporná, Washiziu sám samozahubitel a rozpolcená oběť své vlastní ženy. Dílo celé, prošpikováno mlhou, je emocionálně výživné a ponuré; a Jakubovská reminiscence osudové duchařiny takťka depresivní. Nepouštějte si film po těžkém dni jako nějaké dietní jídlo: Buď se Vám zhorší nálada nebo film prospíte. ()
Kurosawove ponatie dramy Macbeth do feudalneho japonska bol skvely tah.Film hovori o tužbe po moci a svedomi,o zrade a treste .Sceny s duchom su vynikajuce .Skveli historicky film ktory si vystači aj bez trikov. ()
Celý film mohol byť o trochu kratší, pretože niektoré scény sa mi zdali až príliš natiahnuté. Inak to bolo vynikajúce, presne ako som od Kurosawy čakal. ()
Krásně temné. ()
Zatial co z ostatnych Kurosawovych filmov kypi zivot, z tohto sala mrazivy chlad. Asi najfantastickejsich prvych 20 minut (hudba, obraz, atmosfera) ake som mal tu cest zhliadnut za dlhu dobu, a z navstevy u zleho ducha to zlo az fyzicky citit. Rozpravka, ktorou zavarite emocne vyrovnanemu 6-rocnemu dietatu na detskeho psychiatra. A niektore sceny (umyvanie ruk) som mal problemy zvladat aj ako dospely. Kurosawa tu stavil na preciznost oproti svojmu obvykle rozmachlemu epickemu stetcu, a to niekto nemusi rozdychat. ()
Nesmrtelný bard avonský v zemi vycházejícího slunce a do temnot se řítících ambicí jednoho samuraje, jehož životní cesta se dost podstatně odchýlí od kodexu bušidó. Prokletí "skotské" hry působí i v japonském kimonu a po půlstoletí tak, že mrazí v zádech, ať už se osudu stavíte čelem nebo jste slaboch Červeňákova typu, který pro vlastní neschopnost nebo všehoschopnost potřebuje pohotově obviněné obětní beránky. Čímž netvrdím, že urozená Asaji beránek je, před beránky obvykle roha neberu, zatímco u jmenované paní bych rozhodně nečekal, až si smyje z rukou krev mého předchůdce. 10/10 ()
Ak máte radi japonskú históriu tak pridajte k môjmu hodnoteniu jednu hviezdičku naviac. Príbehom ma snímok neoslnil, pretože nemá dynamiku, v žiadnom smere to nie je rozvinuté až je to celé statické ako keby nútene zatlačené do jedného bodu a je to prehnane ukričané (Toširó Mifune). ()
Skvělé zpracování Macbetha v japonských kulisách. Dokonce se mi to líbilo víc, než originální příběh. ()
Japonský Macbeth je japonskejší, než by som chcel. Jemné fantasy nádychy dodávajú filmu mystickú atmosféru, no emócie niektorých postáv ju priam mažú. Za to hlavná postava sa to snaží prekričať a predvádza divadelnú hustotu, väčšiu než všadeprítomná hmla. Pôsobivá je najmä kamera počas jazdy na koni, či scény v Pavučinovom lese. Ako je pri Kurosawovi zvykom, exteriéry a dobová atmosféra na jednotku. Keby ten koniec nevyšumel do prázdna, dám to určite na vyššie hodnotenie. ()
Problémom Washizua nebolo to, že bol príliš ambiciózny, ako tvrdí mnoho ľudí, ale to, že nebol ambiciózny dosť. Film je kritikou fatalizmu - Washizu by dopadol omnoho lepšie ak by neposlúchol proroctvo, bez ohľadu na to ktorým smerom by sa ho rozhodol porušiť, buď sa mohol spokojiť so svojou pozíciou v spoločnosti alebo po získaní Pavučinového hradu pokračovať v svojom ťažení ďalej a snažiť sa dosiahnuť ešte viac. On sa ale slepo a konformisticky riadil tým čo vnímal ako svoj osud a podľa toho aj dopadol. ()
Moje první a doufám, že ne poslední setkání s Kurosawou. Atmosférické, temné, zajímavé. Děj trochu řidší, ale to bude zřejmě kulturní specifikum, které jsem ochoten akceptovat. ()
Vyjímečně jsem se u Kurosawova filmu skoro nenudil. Velmi poučný film o dusledku závisti, a slepé touhy po materiálních hodnotách. ()
Tak tenhle Kurosawův film byl pro mě jednoznačné zklamání. Co se týká komentáře k filmu, tak plně souhlasím s co napsal B!shop ()
Les v mlze. ()
Je mi jedno jestli to je podle Williama Shakespeara a jestli to ctí přesně předlohu kterou zatim neznam ale pravdivá myšlenka, že jdeme za cílem kterej ani sami před sebou nepřiznáme a na venek máme jenom ušlechtilý mpohnutky je zajimava a myslim, že pravdivá. Plus neopakovatelnej Toshirô Mifune a husta Bába s kolovrátkem. ()
Krvavý trůn je Kurosawovo nejlepší vizualní achievement. Zdrcující obrazotvornost tohohle filmu je na jinym levelu. ()
„Cesta pekla vždy vedie do záhuby.“ Scenár je vynikajúco prepracovaná vec, nad ktorou sa treba pozastaviť. V knižných adaptáciach je to ako všetko cez kopírovací papier- lokácie, mená, postavy, vzhľad postáv. Spracovanie, a čo tak aj keď mám knižnú predlohu... no divadelnú hru, tak si napísať podľa seba, miesto Škótska - Japonsko. Scéna v Pavučinovom lese, okolo starého ducha je geniálna a zároveň mrazivá, a k tomu tá pieseň ("Men’s lives are as meaningless As the lives of insects The terrible folly Of such suffering A man lives but As briefly as a flower" ) „Ľudský život je ako vlákno.“ Filmový priestor a filmové scenérie sú úžasné, strih sa upokojil, každý jeden záber dýcha. Niekedy je to o dlhých dialógoch, a nie samotné ticho, čo je veľmi veľmi dobré kontrastné médium. Namiesto Mackbetha, Wašizu. Aby to nebolo všetko o tom, že Rašomón je medzníkom a všetky filmy sa budú len a len porovnávať, tak Krvavý trón má prepracovanú réžiu, ktorá je vyspelá a s dávkou veľkého citu. Celým filmom sa tiahne hutná, temná a drvivá atmosféra, ktorá od polovice dotiahne až do takého extrému, že je to temnota temnôt. Toširó Mifune vo svojej živelnej forme, jeho herecké bláznovstvo (poklona) mi pripomína herecké majstrovstvo Anthonyho Hopkinsa vo Mĺčaní Jahniat. Wasaži prepadol bláznovstvu, Mifune stvárnil za všetky drobné, a je hriech, že nedostal prestížne ocenenia za takýto výkon (aké by to bolo, keby nedostala jeho postava koniec koncov na zobák). Isuzu Yamada, predstaviteľka, Asaji Washizu mi prišla dosť nesympatická a herecky, až mi šiel z nej strach, namiesto nej by som obsadil Mačiko Kjó, je to len vec názoru, a so sklonenou hlavou, vkladám dôveru Pánu Kurosawovi, že vedel, čo robí. Musím pochváliť Kurosawu, odviedol dobrú prácu pri výbere úlohu. Kamera oproti Siedmim Samurajom je omnoho viac dynamickejšia, zábery v rýchlosti cez stromy, ktoré zaviedol v Rašomóne, nabrali o úroveň viac a sa vymakali o niečo lepšie. Hercami to nie je tak nabité, ako Rašomón, alebo Sedem Samurajov. Od polovice záleží od chuti, ak ste zvyknutý, že jeden herec bol prioritou celého filmu, pozor Kurosawa, by nikdy nespadol do takéhoto klišé. Soundtrack je zabitý, už mužské zbory na začiatku evokujú, že to bude vynikajúca jazda. skutočne vynikajúca ukážka poctivej filmovej hudby (Masaru Sató). Temné bláznovstvo, kde to všetko vrie až od podlahy a na konci diabolská apokalypsa. Stopáž je vynikajúca, ani nie dlhé, a ani nie krátke, presne ako má byť. Rozumná. Takto si predstavuje knižnú adaptáciu. Film, kde jeho filmové posolstvo bude mať stále, čo povedať, ten kto prahne po krvi, ju bude mať na rukách. Veľmi dobrý film s fantastickým koncom, k tomu temný, náročný a tragický, ako samotný Mackbeth. Kurosawa sa pohol vo svojej tvorbe. To, čo predvádzal Kurosawa od 1950 - 1965 filmárskemu svetu bolo niečo neskutočné. Taketori Wašizu, Ivan IV Hrozný, Mackbeth, všetkých spájalo jedno- bláznovstvo. Je to ťažký film a nie pre každého, temné, depresívne, to neznamená, že by ho človek ho mal podceňovať. |羅生門/ Rashōmon| - |生きる/Ikiru| - |七人の侍/Shichinin no samurai| | - |生きものの記録/Ikimono no kiroku| - | 蜘蛛巣城/Kumonosu-jô| - | 隠し砦の三悪人/ Kakushi-toride no san-akunin| - |悪い奴ほどよく眠る/ Warui yatsu hodo yoku nemuru| - |用心棒/Yōjinbō| - | 赤ひげ/Akahige| - |どですかでん/ Dó desu ka den| - sú filmy, ktoré by nemali minúť každého fanúšika filmu. Zostal som v nemom ohúrení a veľmi rád sa vrátim k tomuto filmu. Tak na to 1000. hodnotenie. /90 %/ () (menej) (viac)