Sanjuro

Nikdy jsem v sobě neměl tolik mladické nerozvážnosti, abych šel bonzovat na mocné šmejdy kvůli jejich korupčnímu jednání. Tutově by se to totiž obrátilo proti mně a skončil bych rozsekaný na malé kousíčky, stejně jako ti žlutí kluci, kdyby nepotkali Sanjura. Sanjuro je zkrátka báječný - špinavý, mazaný a ještě skvěle porcuje své nepřátele. Není však jediným pozitivem tohoto snímku, neboť třeba taková paní správcová svým pacifismem naprosto odzbrojuje. Také samurajské finále mne nadchlo, ale nemohu dát plný počet kvůli jisté naivitě příběhu, díky níž je příběh černobílý nejen díky kameře. Přesto jsou Odvážní mužové nejzábavnějším filmem, který mi pan Kurosawa osobně promítal před spaním. (19.10.2013)

"Jsem třicetiletý Sanjuro z Kaméliové zahrady. I když už mi bude čtyřicet." Sequel Yojimba je pre mňa osobne takmer po každej stránke lepší. Plynulejší, vyrovnanejší, dynamickejší, precíznejší, režijne dôslednejší a celkovo omnoho bližší tomu, čo Kurosawa predvádza v Siedmych samurajoch. Navyše pribudol dôležitý príbehový prvok - ženský element, ktorý pôsobí ako protiklad k bezmennému potulnému samurajovi; miesto násilia vyznáva mier, miesto odvahy krásu a jemnosť. Tým získava film aj vlastné posolstvo, na ktorého vyjadrenie postačí citovať jedinú vetu: "Nejlepší meč je ten, který stále zůstáva v pochvě." Samozrejme sa nezabudlo ani na zábavnosť, humor a nadhľad, ktorý však bol v Yojimbovi vo väčšej miere, ale tu mi prišiel využitý umnejšie a vo vyššej koncentrácii len v úvode a závere filmu. Vážnejší nádych dodáva príbehu na dôstojnosti, a podľa toho sa správa aj skvelá Satóva hudba. No a samozrejme Toširó je opäť démonickým samurajom blesku, ktorý seká ako nik iný. Zábavná je recyklácia hercov z Yojimba spôsobom tak rafinovaným, že niektorých ani nespoznáte (napríklad Nakadaia identifikujú od prvého pohľadu len tí, čo ho už dobre poznajú), takže to vôbec nepôsobí, akoby len tí istí herci hrali nové postavy - naopak, sú ako vymenení, a to je veľké plus (najmä pre Kurosawovu prácu s hercom). Samozrejme narácia je opäť poeticky pomalá, ale tentoraz absolútne bez nudnej chvíľky; zábava neustáva ani na minútu, a myšlienky film prehlbujú na úroveň filmu umeleckejšieho a hodnotnejšieho, než prvý diel. A tak je to správne. 90% (01.05.2014)

Ďalší  videný Kurosawov precízny filmový zárez na svojom konte, čo opäť poteší, keď už teda nič iné. Pomaly, ale už isto vyčerpávam všetky možnosti "rozprávkových" spoluprác - výnimočného režiséra so skvelým, dvorným hercom, pričom sa dosť obávam toho, ako to bude vlastne vyzerať potom, keď sa ich cesty už raz a navždy rozídu, a to mi skrátka pripomína niečo na princíp "domu bez okien" ?! Určite vyskúšam aj absencie Toširóa Mifuneho, no bude mi sakramentsky chýbať ! Tentokrát opäť nakrútil film o samurajovi, či poprípade o samurajských učencoch, len na trochu iný spôsob, než ako bývam možno doposiaľ zvyknutý, kde ale chvalabohu nechýba  tá potrebná dávka adrenalínu, no zároveň aj naivita vedľajších postáv. Našťastie sa svojou minutážou zmestil niečo málo nad 90 minút, kde sa oplatí vydržať až do samého konca, kedy si protagonista pre divákov prichystal jedno 'milé' prekvapenie. To ale ešte neznamená, že sledovanie dlhších filmov, by bolo nejakým strašným utrpením, proste nepohŕdam ani kratšími kinematografickými dielami zo strany progresívneho tvorcu, ktorých až tak veľa zase nemá, a preto si ich tak extra vychutnávam. (29.03.2022)

Na samurajského Kurosawu ma prekvapila striedma dĺžka ktorá má v sebe zahrnutú niečo cez hodinu a pól. Nie som zástancom ani dlhých ani krátkych ale tu som normálne čakal že pôjde o trojhodinový opus. Vytknúť tomuto filmu nejde asi nič. Možno pri závere trocha komornejšia bitka v dome Kamélií avšak záverečný duel to všetko zachraňuje. Ten bol totiž tak atmosferický, tak nečakaný. tak brutálny že som si to musel pretočiť niekoľko krát. Jeden s najlepších záberov bez strihu aký som kedy videl. Kurosawa bol šibal. Inteligentní scenár plný dôvtipnosti a prefíkanosti zrežíroval tak že tomu pochopil určite hocijaký Japonský robotník 60 rokov. Pritom príbeh nestratil na údernosti nič. Spracovať to do takejto formy bolo geniálne ale určite náročné.. Aj keď prvá časť Yojimbo ma svojou originálnosťou a myšlienkou bavila viac, tu sa dočkáme napríklad viac filozofovania ktoré tiež nie je na zahodenie. Takže sa to u mňa kvalitou vyrovná. 5* (13.08.2014)

Stará Kurosawa prekvapila mierou zábavnosti. Vtipné i s hojnou akciou, u mňa výrazne lepšie ako Yojimbo. Asi nemá zmysel spievať chvály na uja Tošira, v jednej scéne si vtipne špára v nose, v ďalšej naporcuje tucet chlapov, akoby sa nechumelilo. No a záverečný krvavý gejzír - nie som odborník na japonskú kinematografiu, ale zdá sa mi, že to bude otec všetkých mohutných krvavých gejzírov v samurajských filmoch. (16.12.2009)