Zlý chlap spí dobře

Tři roky po Krvavém trůnu se Kurosawa vrací k Shakespearovi, byť tentokrát ne přímou adaptací některého z děl, ale zakomponováním jeho klasických témat do tragédie z prostředí japonských zkorumpovaných syndikátů. Jakkoli to zní lacině, tak to funguje na výtečnou. Scénář je skvělý a v nejlepším odkazu Shakespeara. K tomu skvostní herci v čele s tradičně excelentním Toshiro Mifunem v roli zdánlivě šedé myšky držící se spíše v pozadí dění. A jelikož jde o Kurosawův klasický film se vším co k tomu patří, tak jeho již bohužel tradiční chybou je přílišná rozvleklost v určitých pasážích a z toho pramenící zbytečně nadsazená stopáž. (09.02.2007)

Po niekoľkých Kurosawovských filmoch z minulosti prišiel na rad tento z vtedajšej súčasnosti. Nenadchol ma. To, čo som ochotne prehliadal vo filmoch kde sa chodilo v kimonách alebo brnení, mi dosť prekážalo tam, kde tí istí herci chodili v oblekoch. Ak Kurosawovu kriminálku, tak teda Nebo a peklo. Tú od kriminálok nakrútených v tom čase v Európe a Amerike odlišovali iba japonské tváre a japonské reálie. Len škoda, že som ju videl pred mnohými rokmi. (25.01.2010)

Nech pozerám filmy z akéhokoľvek kúta sveta a z akejkoľvek doby, vždy mi z toho vychádza, že my ľudia sme všade rovnakí (je mi to jasné aj bez filmov). Zápletka Zlého chlapa mi hneď evokovala to, čo čítame každý deň v slovenskej tlači. Korupcia na najvyšších miestach, zamlžovanie faktov, klamstvá, odstraňovanie nepohodlných svedkov, atď.. Čierna v kontraste s ostrým svetlom, postavy vystupujúce z tmy, šero, dusná atmosféra, podrazy, dejové zvraty, presne tak, ako to malo publikum v noirovkách rado a Kurosawa to vedel. Nenechajte sa odradiť tým, že film nie je tak známy, ako jeho ostatné diela, od Kurosawu treba vidieť všetko! (18.11.2012)

Antagonista Iwabuči  a protagonista Niši, mi počas dvoch hodín a tridsiatich minút, neustále dokazovali, kto má nad kým akú kontrolu, až to začínalo byť poriadne znepokojivé, keďže sa tým pádom poukazovalo na rozsiahlu korupciu, siahajúcu až do tých najvyšších miestach spoločnosti, ale o tom to určite len nebolo, totižto vedúcu osobnosť hnalo dopredu aj niečo úplne iné, než iba získavať veľké obnosy peňazí na odmenách, čo sa postupom času i pekne vykryštalizovalo... PS: (Treba byť v prvom rade veľmi trpezlivým divákom, ktorému sa potom film za to aj patrične odvďačí, len podotýkam, že každému to automaticky sadnúť nemusí, keďže ide o pomerne dosť náročnejšie ukotvenie pre inteligentnejšie publikum, ktoré bohužiaľ v súčasnosti nejako postupne vymiera, až s príchodom Generácie Z sa už dajako umŕtvilo (pravdaže jestvujú aj  niektoré výnimky), a to ani nehovoriac o tom, čo vlastne nastane po Generácii Alfa ? Našťastie ešte spadám do "Ypsilonu" , a tak sa ma toto vymieranie vyslovene netýka. V blízkej budúcnosti sa obávam vysokého poklesu záujmu o klasickú kinematografiu, ktorú čoraz intenzívnejšie nahrádza tá digitálna, v ktorej sa bude zrejme najviac dbať o prehnané vizuálne efekty, ktoré vytlačia samotný scenár, na úkor ktorého sa budú napríklad do popredia tlačiť kostýmoví (ANTI)hrdinovia.) POKRAČOVANIE KOMENTÁRA : V druhej polovici bolo už očividne viac viditeľné, že hlavná postava príliš tlačila na pílu (aj robila konkrétne chyby, či povedzme "kiksy" , čomu je samozrejme na príčine trošku viacej prekombinovanejší scenár, ktorý sa miestami nevedel akosi spratať do kože !), z čoho som musel následne vyvodiť i dôsledky z toho vyplývajúce, to jest, skrátka jedna hviezdička musela kvôli tomu odpadnúť, ale i napriek tomu sa jedná o pozoruhodne spracovaný snímok, ktorý si stopercentne zaslúži nielen moju pozornosť... (10.01.2022)

S týmto filmom mám trochu problém. Ako Kurosawou fanúšik si užívam ďalšiu skvelú spoluprácu Mifuneho, Moriho a Šimuru. Ale táto hamletovská variácia na pomstu zasadená do súdobej spoločnosti zameriavajúca sa na korupciu vo firme je v mojom ponímaní príliš roztrieštená a bez výraznejšej scény. Kurosawa vždy varioval a obmieňal svoje motívy a témy a v tomto prípade to išlo trochu mimo mňa. Tým netvrdím že to nie je herecky a réžijne zvládnuté. Len mám z toho rovnaký pocit ako v prípade Hamlet podniká od Kaurismäkiho. Satóova hudba je ale výborná a celkovo dávam 4 kvôli peknej atmosfére a zohranému tímu. Ale tiež aj z čírej sympatie, kedy Kurosawovi nemôžem vyčítať fascináciu touto témou, ktorá sa v jeho filmografií objavuje takmer stále. Ale na ucelenosť Neba a pekla, alebo vzťahovosť učitel a majster z Túlavého psa to nemá. (04.06.2015)