Dubček
Dubček
Réžia:
Laco HalamaKamera:
Peter KelíšekHudba:
Ľubica ČekovskáHrajú:
Adrian Jastraban, Jiří Zapletal, Vladimír Hrabal, Táňa Radeva, Jakub Jánošík, Peter Trník, Radoslav Šopík, Stano Král, Zdeněk Bureš, Alexandr Loginov (viac)Obsahy(1)
Trvalo to krátko. Eufória z pocitu slobody, viera, že sa napravia chyby minulosti, presvedčenie, že sa Československo zmení na demokratickú krajinu a ľudia budú slobodní. Na čele mnohých významných spoločenských zmien stál koncom 60-tych rokov Alexander Dubček. Charizmatický štátnik s dobráckym úsmevom, ktorý vzbudzoval v ľuďoch nádej, že začnú konečne slobodne dýchať. Lenže to, čo Dubček mienil, Brežnev rýchlo zmenil. 21. augusta 1968 vtrhli do Československa vojská piatich armád Varšavskej zmluvy a demokratizačný proces v našej krajine definitívne pochovali. Takto sa začína historicky prvý hraný film o veľkom mužovi československých i slovenských dejín Alexandrovi Dubčekovi. Rozprávačom tohto príbehu je sám Dubček – teda fiction línia je obrazom jeho subjektívneho spomínania, jeho interpretácie historických udalostí roku 1968. Druhá paralelná línia, takisto fiction, sa odohráva v polovici sedemdesiatych rokov. Ide vlastne iba o jeden deň, počas ktorého sa nášmu hrdinovi vynárajú v mysli viac menej dramatické retrospektívy z roku 1968 a ktorý opisuje jeho spoločenské poníženie. Táto línia by mala ťažiskovo zobrazovať jeho život v spoločenskej izolácii, atmosféru špehovania a netolerancie, čo vytvára najostrejší kontrast k línii rozprávania z roku 1968. Tretia línia je non fiction, ilustratívna, vysvetľujúca a, povedzme, dokumentárna, v ktorej sa používajú archívne materiály, čo sú nevyhnutným žánrovým doplnkom dokudrámy, ale aj nevyhnutnou informačnou pomôckou... Ambíciou tvorcov je, aby sa prelínaním týchto troch línií docielila nielen originálnosť, ale aj dramatický oblúk, ktorý bude presvedčivý, a najmä vo fiction sekvenciách divácky príťažlivý. Film o Alexandrovi Dubčekovi je náročný historický videofilm, realizovaný filmovou technológiou a zámerom režiséra je v spolupráci s dramaturgiou a najbližšími spolupracovníkmi vytvoriť dielo, ktoré túto historickú osobnosť priblíži hodnoverným, uveriteľným spôsobom. Bez jej idealizovania, bez heroizovania, ale v ľudsky presvedčivom portréte človeka, ktorý veril v možnosť demokratizácie totalitného režimu, a tak ho nevyhnutne musel stretnúť osud Ikara svojej doby. (RTVS)
(viac)Videá (1)
Recenzie (147)
Najväčším nedostatkom filmu Dubček - Krátka jar, dlhá zima je nepochybne nízky rozpočet. Táto prekážka na diváka dýcha prakticky celých 90 minút, či už prostredníctvom obmedzeného množstva priestorov (väčšinou interiérových), v ktorých sa príbeh odohráva, alebo neobratným využívaním historických filmových materiálov. Omnoho lepšie na tom bohužiaľ nie sú ani herci, ktorí s výnimkou predstaviteľov Dubčeka a Brežneva spĺňajú prinajlepšom parametre domácich telenoviel. Ak niečo poteší, tak je to scenár, ktorý síce posun deja občas opiera o vyslovene hlúpe barličky, no samotné dialógy postáv fungujú dobre. Z potenciálnej filmovej udalosti roka na Slovensku však napokon zostal len priemerný televízny kúsok. (55%) ()
Vypadá to jako pomůcka pro školní výuku dějepisu. Takhle si chceme pamatovat Alexandera Dubčeka. Nic proti Adrianu Jastrabanovi, ale pár let stará verze z cyklu České století mi připadala věrohodnější. Navíc už dlouho ve mně použití dobových záběrů tak jasně neevokovalo snahu snížit výrobní náklady, protože bylo spíš rušivé. ()
Halamov film sa nikdy nemal dostať do kín ( vyžiadali si to kinári ), je to náučná doku-dráma vhodná na televíznu obrazovku. Síce zručne, ale komorným spôsobom vykreslené udalosti okolo 21. augusta 1968 si pomáhajú rozprávaním samotnej hlavnej postavy, ktorá si na ne spomína počas osudnej cesty autom 1. septembra 1992. Film sa nesnaží priniesť niečo nové, len rekapituluje známe udalosti. Herecké obsadenie však potešilo. ()
Dubček, známa osobnosť, si zaslúžil film, ale tento kúsok pôsobí tak, že jasne vidieť, že mal malý rozpočet. Má však prekvapivo počúvateľné dialógy, keďže sa tvorcovia zamerali hlavne na vyjednávanie v Moskve. Herci sú fajn, opäť hrajú prím ruskí herci, najviac ma zaujal rozhodne týpek čo hral Brežneva. Zo slovenských možno vyzdvihnúť samotného Dubčeka, teda Jastrabana, neopozeraný herec, ktorý vďaka vhodne napísanej postave mal čo hrať a hral dobre. Nielen jemu, ale aj Stanovi Královi museli dorobiť kúty na hlave a vyzeralo to amatérsky. Čudne na mňa pôsobí miešanie dokumentárnych záberov do hraného filmu, kľudne by sa film bez toho zaobišiel, žiadna časť príbehu si to vyslovene nepýtala. Groteskne tak zapôsobil na mňa napr. príhovor Dubčeka v rádiu kde sa mu vďaka dokumentárnemu strihu zrazu zmenil hlas. Cítim, že túto látku možno spracovať lepšie, snáď niekedy nabudúce. ()
Spíš dokudrama než film, ale o dokumentární věrnosti by se dalo, jak říkával Čapek, s úspěchem pochybovat. 1) Dialogy ze srpna 68 jsou očividně převzaty z Mlynářových pamětí Mráz přichází z Kremlu. 2) Když se dnes podívám na dobové filmové týdeníky a přečtu si tehdejší noviny, připadá mi, že sovětský zásah byl nevyhnutelný. SSSR nemohl nechat jít Československo svou cestou, protože by to během nejbližších let rozklížilo celou socialistickou soustavu. Nebylo náhodou, že nejvíce pro zásah horovali představitelé NDR a Polska. Že to neviděla veřejnost lze pochopit. Ale zaslepenost nejvyšších politiků omluvit nelze. 3) Výstižný koment: Marigold**, Aky***. ()
Galéria (27)
Fotka © Forum Film SK
Zaujímavosti (16)
- Adrian Jastraban (Dubček) sa na postavu pripravoval sledovaním obrovského množstva archívnych obrazových materiálov. Hodnoverný výraz dosiahli tvorcovia aj precíznym maskovaním. Kvôli scénam, v ktorých vystupuje Alexander Dubček v závere svojho života, sa vyrábal odliatok tváre herca. Tento proces trval niekoľko týždňov, samotné maskovanie trvalo 5 hodín. (Raccoon.city)
- Stano Kráľ (Husák) spomína na natáčanie: "Najviac na mňa zapôsobilo nakrúcanie prijatia československej delegácie v Moskve v Kremli, keď na nás tlačil Brežnev. Predstaviteľ Brežneva - vynikajúci ukrajinský herec Vladimir Nečeperenko, ktorý sa na neho mimoriadne podobal - sa na nás tak rozkričal, že som po ostrej povedal, že keby na mňa tak reval naozaj Brežnev v 68-om, tak zradím svojho otca, matku, súrodencov a aj všetky tety a strýkov." (Raccoon.city)
- Adrian Jastraban uvedl, že mu nepřišlo, že by byl Alexandru Dubčekovi nějak podobný, ale naštěstí si s tím maskéři poradili. (griph)
Súvisiace novinky
20. Kino na hranici má ve znaku hvězdy
Jubilejní dvacátý ročník mezinárodní filmové přehlídky Kino na hranici, která se pravidelně koná v Českém Těšíně a polském Cieszynie, se blíží. Letos se uskuteční od 27. dubna do 3. května 2018.… (viac)
Reklama