Československo,
1983, 93 min
Réžia:
Oldřich LipskýKamera:
Jiří MacákHudba:
Jaroslav UhlířHrajú:
Rudolf Hrušínský, Petr Čepek, Josef Somr, Vida Neuwirthová, Július Satinský, Zdeněk Svěrák, Miloš Kopecký, Lubomír Lipský st., Jiří Kaftan, Milan Lasica (viac)Obsahy(1)
Česká filmová rozprávka pre malých i dospelých, nakrútená podľa predlohy Jana Wericha. Delostrelec Pankrác, dragún Bimbác a vojenský kuchár Servác dostali od dobrosrdečných trpaslíkov ďakovné dary, o ktoré ich pripravila zlá princezná Bosanba. Trpaslíci im opäť pomôžu, ale veteránom dlho trvá, kým pochopia, čo je pre nich najdôležitejšie... (STV)
(viac)Zaujímavosti (45)
- Když nos princezny Bosany (Vida Skalská) putuje přes Prahu, tak tam hrají lidovou písničku „Na tom Pražským mostě“ a při zpáteční cestě „Šly panenky silnicí“. Jedná se o stejné verše jako v komedii Rodinné trampoty oficiála Tříšky (1949). (hrnpol)
- V roli Milana Lasici (celník) je odkaz na malíře Henriho Juliena Félixe Rousseau přezdívaného Celník. Zazní zde věta: „Celníku, to jsi maloval ty?“ (Tex232)
- Július Satinský (král Pikola) ke své roli ve filmu řekl: „Splnil se mi životní sen. Chtěl jsem ukázat alespoň na malý moment v nějakém záběru holý zadek. Podařilo se mi to.“ (raininface)
- Ve filmu se potkali Milan Lasica (celník) a Rudolf Hrušínský (Pankrác) a ze setkání vzniklo celoživotní přátelství. (sator)
- Městečko představovala obec Dobrovíz. Rybník, do kterého hodil Bimbác (Petr Čepek) kliku od flašinetu, představoval rybník Labeška v zámeckém parku Průhonice a hory byly natáčené v Adamcuľe v Roháčské dolině na Slovensku. Princeznin (Vida Skalská) nos putoval v německém Quedlinburgu, českých Průhonicích a na Střeleckém ostrově a Karlově mostě v Praze. (mar48)
- Díky Rudolfu Hrušínskému (Pankrác) zvýšili Vidě Skalské (princezna Bosana) honorář, protože se mu zdálo 1 600 korun československých za 10 natáčecích dnů málo. (Duoscop)
- Herci Rudolf Hrušínský (Pankrác), Petr Čepek (Bimbác), Josef Somr (Servác), Július Satinský (král Pikola), Vida Skalská (princezna Bosana), Zdeněk Svěrák (ministr) a Miloslav Štibich (rolník) se o 2 roky později potkali ve filmu Vesničko má středisková (1985). (makimarketa)
- Představitelé tří veteránů se spolu na natáčecím place potkali znova o 2 roky později při natáčení filmu Slavnosti sněženek (1983). (karda1)
- Nos princezny (Vida Skalská) byl dlouhý dva a půl metru, zbytek - ony hadice táhnoucí se přes půlku zeměkoule - byl v režii Jana Švankmajera. (Karlos80)
- Ve filmu je v jednom záběru k vidění automat na prezervativy značky Primeros. Těsně předtím, než je vidět, pronese Rudolf Hrušínský (Pankrác) větu: „Braňte se, dokud se nevrátím!“ (grovik.net)
- Interiér hradu je vyzdoben československými (vzor 1924) a rakouskými (vzor 1861) šavlemi. (HJ-FILIP)
- Filmovalo se v Praze, na Křivoklátě a v lomu u Koněpruských jeskyních. Hradby se nachází v Nymburku. V Německu se natáčelo v Quedlinburgu, proslulém svou hrázděnou architekturou. Z větších měst jsou mu nejblíže Magdeburg a Erfurt. (M.B)
- Zdeňkovi Svěrákovi (minister) sa nepáčil záver filmu, lebo ako sa filmový nos sťahoval, bolo tam veľa záberov nemeckých miest. A preto poprosil režiséra Oldřicha Lipského, aby film skrátil a tieto časti vystrihol, lebo je to už nuda. Oldřich Lipský odpovedal, že nemôže, lebo požiadal o navýšenie rozpočtu, lebo bude natáčať vo Východnom Nemecku a musí Barrandovskéj komisii ukázať čo najviac záberov z Nemecka. Vo Východnom Nemecku sa dostala v roku 1985 do kín verzia o tri minúty dlhšia (96 min) a bol tam kompletne celý materiál natočeného filmu, ktorý Lipský vo Východnom Nemecku natočil. Zvláštnosťou je, že keď filmová rozprávka vyšla na DVD v Nemecku v roku 2004, bola značne zostrihaná do minutáže 88 minút, kde boli napr. vystrihnuté pasáže, ako nemeckí vojaci s pripravenými puškami sledujú nos k ich hranici alebo kompletne celá scéna, kde Zdeněk Svěrák rozpráva cez telefón s Nemeckom. (Raccoon.city)
- Vida Skalská (princezná Bosana) zaspomínala, že kedysi jej už dosť prekážalo a otravovalo, keď ju ľudia zastavovali na ulici a pýtali sa, či je tá princezná s dlhým nosom. Dnes ju to naopak teší a je rada, že ju ľudia spoznávajú aj po toľkých rokoch. Ako sama priznala, chvíľu po odvysielaní niekoľkej reprízy rozprávky bola akurát v pôrodnici a keď porodila jej sestra, ktorá k nej prišla, hneď spýtala, či je princezná s dlhým nosom z rozprávky namiesto toho, aby jej zablahoželala k novorodencovi. Jej deti, keď vysielali rozprávku v TV, mali radosť až do chvíle, pokiaľ jej nezačal rásť nos, to sa im nepáčilo a odchádzali od obrazovky. (Raccoon.city)
- Zdeněk Svěrák (minister), ako autor scenára prezradil, že ústrednú pieseň, ktorú nazval pre film "Není nutno" v pôvodnej poviedke od Wericha s názvom "Fimfárum" nenájdeme. Ústredná pieseň z predlohy sa mu totižto nepáčila. (Raccoon.city)
- Na filme pracovali až traja z rodiny Lipských. Oldřich Lipský ako režisér a spoluautor scenára, jeho syn Dalibor Lipský ako hlavný strihač a Oldřichov brat Lubomír Lipský ako prostredný škriatok s nekonečným mešcom zlatiek. (Raccoon.city)
- Filmová rozprávka sa v roku 1985 zúčastnila na filmovom festivale Fantasporto v Portugalskom hlavnom meste Porto. (Raccoon.city)
- Zdeněk Svěrák (minister), autor scenára, pôvodne v filmovej rozprávke hrať veľmi nechcel a presvedčil ho až režisér Oldřich Lipský. Zdeněk Svěrák svoj herecký výkon po rokoch hodnotí veľmi kriticky a hovorí o svojej postave ministra, že v nej pôsobil veľmi kŕčovito. (Raccoon.city)
- Zdeněk Svěrák (minister) vysvetľuje: "Ja prosím sledujem medzinárodnú situáciu a podľa toho tu odlievame z písmenok guľky alebo z guliek písmená." Táto situácia sa presne diala za vlády Nikola I. v Černohorskom kráľovstve. V hlavnom meste Cetina, kde mal kráľ Nikola I. sídlo, bola prvá tlačiareň na Balkáne a skutočne boli tlačiarenské litery tavené na guľky do zbraní, aby sa Černohorci mohli brániť proti agresorom. (Raccoon.city)
- Rozprávkový film by sa dal dosť ťažko datovať podľa zobrazených udalostí. Na začiatku môžeme vidieť, ako generáli oceňujú medailami troch veteránov (Rudolf Hrušínský (Pankrác), Petr Čepek (Bimbác) a Josef Somr (Servác)). s veľkou pravdepodobnosťou ide o rok 1791, kedy sa odohrala posledná bitka medzi Habsburskou ríšou a Osmanskou ríšou usudzujúc podľa uniforiem, že traja veteráni boli vojaci Habsburskej ríše. Kráľ Pikola (Július Satinský) mal predobraz v skutočnom Černohorskom kráľovi Nikola I. Ten, ale vládol v rokoch medzi rokmi 1860– 1918 ako prvý a posledný čiernohorský kráľ. (Raccoon.city)