Nenávisť

Pokud máte rádi náladu a styl japonských předloh, mohlo by vás to oslovit atmosférou i určitou utlumenější žánrovou hravostí. Celkově šlo o nepředvádivý čistý ale přitom ne tupý film, který svůj úkol seznámit další generace amerických diváků s touto kultovou klasikou splnil vcelku nadočekávání. Pokud ale hledáte cheap kills and thrills doporučuju spíš verzi z roku 2004. (03.01.2020)

Na film sme sa vďaka karanténe v súvislosti so všadeprítomným vírusom vybrali do dvoch kín a do dvoch rozdielnych obývačiek, obaja s kombom podľa vlastného výberu, u mňa vyhral popcorn a limetkový Birell...Je to tak, ako vravel Arsenal83 ale napriek tomu, že sme zvolili takýto netradičný kinovečer s najväčším filmovým znalcom a kinoparťákom tak o jednu * dávam najviac, aj keď je to čisto z rozmaru. Asi najslabšia nenávisť, v ktorej sa možno na chvíľu stratil aj samotný Nicolas Pesce (Oči mojej matky ktoré som videl pred zhruba troma rokmi zvládol podstatne lepšie) nijako zvlášť nenadchla, ale problém je aj v niečom inom. Každé spracovanie Nenávisti už má naštrbenú povesť vďaka skvelej paródii v Scary Movie a niektoré scény ktoré mali človeka vystrašiť si nevdojak spája v hlave s tým, ako by si s týmto momentom poradilo práve Scary movie. Možno ma sklamlo aj to, že som čakal aj rukopis producenta S. Raimiho v samotnom filme, ale osobne som ho hľadal márne. Som rád, že Nenávisť nebola naším prvým spoločným tohtoročným filmom v kine ale dali sme ju iba v režime karanténa a po skončení filmu som si aj s troškou smútku uvedomil že vlaňajších 44 návštev kina určite tento rok neprekonám. Ale aj takto cez "telemost" to malo premiérovo niečo do seba. (15.03.2020)

Nicolas Pesce skáče medzi niekoľkými časovými líniami. Kvôli príšernému strihu medzi flashbackmi som sa tak vôbec nedokázal orientovať v tom, kde sa aktuálne v príbehu nachádzame. Možno to však bolo spôsobené aj tým, že som sa pri filme nudil a nedával tak úplne pozor. Prakticky jediné, čo sa mi na The Grudge páčilo, je mrazivá klavírová zvučka a pár dobrých jump scareov. Inak katastrofa. (25.02.2024)

Neviem, či je to dané tým, že som posledný diel série Grudge videl pred 11. rokmi, ale na novú verziu (alebo čo to vlastne je... asi sequel?) tešil, prekvapivo mi dosť sadla a užil som si ju. Jasné, nie je to žánrové (veľ)dielo. To fakt nie. Ale potešilo ma príjemne pomalé (avšak nie uspávajúce) tempo, veľmi sympatický kasting (Demián Bichir, John Cho, William Sadler, Frankie Faison, všetko moji obľúbenci), nenápadný, ale v skutočnosti vďaka časovým skokom vcelku šikovne vystavaný scenár, ponurá atmosféra, pár hororovo príjemne nepríjemných momentov (Birchov parťák) a sústredenie sa na dospelého diváka. Masky mohli byť lepšie a ľakačky sú miestami naozaj dosť, hm, jednoduché, ale napriek tomu som si tento diel užil. (18.03.2020)

Dlho som váhal, medzi dvomi a tromi hviezdami. Nakoniec dávam tri, predsa len tomu nemožno uprieť snahu, najmä po hororovej stránke. Počas sledovania som si ale uvedomil, ako smiešne mi je pozerať sa na ázijského bubáka, tie vlasatice sú už vážne dosť pasé a miesto strachu skôr prinášajú opačný efekt. To už tak skôr len do nejakých hororových paródií v štýle Scary movie. Ťamani by už konečne mohli zmeniť módu a prísť s iným bubákom. Tí americkí už boli v pohode, a niektoré lakačky sa tiež podarili, aj keď drvivá väčšina z nich sa dala čakať už na kilometre ďaleko, takže keď sa nakoniec vystrčil bubák, tak som to riešil iba zívnutím a mávnutím rukou. Dejová linka tiež nič moc - akási hatlanina, ktorá sa neúspešne snažila spojiť rôzne verzie tohto príbehu. No nelogičnosť mi trieskala hlavou o stenu. Veľmi slabý priemer. 50/100 (26.03.2020)