Nebeské dni

Ľahko vidieť, ťažko hodnotiť... Bezdejovosť zvádza k obdivovaniu pozoruhodných obrazov a pokojných scenérií, ktoré sa stávajú ťažiskom pre napasovanie príbehu amerických nomádov do časových, avšak v zásade vzhľadom na univerzálnosť metafory a ústrednej myšlienky nepodstatných reálií. Pre Malicka sú prérie, pláne, lesy a údolia svätyňou, do ktorej sa utiekajú jeho postavy v akte rebélii voči spoločnosti pred dôsledkami svojho konania a pokúšajú sa o harmonické súžitie s prostredím. Príbuznosť s debutovým Badlands je nepopierateľná ako v posvätnej úcte, ktorú Malick prechováva k prírode, tak v skutočnosti, že sa v zásade jedná rovnako o mierne poeticky ladenú road movie, v ktorej sa podobný hrdinovia snažia podobným spôsobom nájsť šťastie, od ktorého ich oddaľujú podobné prekážky a útrapy. A predsa sú Days of Heaven paradoxne priamym protipólom prvého Malickovho filmu. Tam, kde nás na počiatku Badlands rozprávač zoznamuje s postavami, ktorým je predurčené vydať sa na spoločný útek, tam sa s Billym, Lindou a Abby spoznávame už na cestách, ktoré sa započnú tragédiou. Ďalší významný rozdiel si môžeme všimnúť medzi ústrednými romantickými mužskými antihrdinami. Skúsený, ale idealistický Kit (model malickovského "rebela bez príčiny") sa necháva riadiť osudom a násilie berie ako krajnú nevyhnutnosť, ktorej sa snaží vyhýbať, ale na druhú stranu ju neváha v pravej chvíli použiť a ako príjemný mladík, ktorý si z ničoho nerobí veľkú hlavu a má veľké sny, akým sa z času na čas oddáva každý si dokáže získať divácke sympatie. Na druhú stranu tvrdý, neúprosný Billy (bezvýznamné, nahraditeľné koliesko v stroji) má sklony k násiliu a miestami nezvláda situáciu, v ktorej dáva voľný priechod agresii a je to človek s plánom, ktorý postupne nadobúda jasnejšie kontúry. V Badlands sme svedkami nádhernej cesty za slobodou, ktorá ani v závere nepristupuje na pravidlá klasickej hry Hollywoodu, ale necháva sa unášať na vlnách pozitívneho posolstva, je ukončená a nevyznieva do prázdna. Days of Heaven je film, ktorý nezačína, ani nekončí, v jeho centre je milostný trojuholník postavený na lži a pretvárke ako priama opozícia voči čistote prírody. Je to ten typ filmu, hovoriaci o citoch, ktoré diváka nezasiahnu, o dejoch, ktoré si plynú vo svojej nepopierateľnej všednosti, o kontrapunkte s jasným vyústením. Ani čarokrásne melódie Ennia Morriconeho nezakryjú fakt, že postráda okamih, ktorý by šiel naproti divákovi, podal mu ruku a previedol ho všetkou tou nádherou tak, aby to dokázal vidieť z jeho perspektívy. Navyše Richard Gere mi tu rozhodne NEBOL sympatický a Brooke Adams nepovažujem za práve najkrajšiu, takže si moju pozornosť uzurpoval Sam Shepard. Opäť film, ktorý ide úplne mimo mňa. Dejovejší Badlands so zaujímavejším vyústením pre mňa zostáva zďaleka neprekonaný. 55% (05.07.2014)

Uznávám, že ve filmu jsou krásný záběry a celkově se na to hezky kouká, ale je to trochu o ničem. Téma milostnýho trojúhelníku bylo zfilmováno X-krát a navíc mě tyhle romantický dramata zase až tak úplně neberou. Škoda, že film nezůstal jenom u tý sklizně obilí. Jinak Brooke Adams byla zajímavá, Sam Shepard naopak totálně nezajímavej a nevýraznej a Richard Gere tradičně nesympatickej až na půdu. (02.09.2019)

Buranska vizualni poezie. Problem je v tom, ze krome tech krasnych zaberu na farmarskou prirodu toho ten film skutecne moc nenabizi. Mozna prijemnou a misty pusobivou Morriconeho hudbu. Zdaleka nejlepsi sekvence filmu byl kobylkovy terror. Kazdopadne prehodnocenost rezisera Terrence Malicka nabyla nebyvalych rozmeru. Vsechny jeho filmy maji prevazne spolecny 1 faktor - vrazednou nudu, coz pekna kinematografie nezachrani. 4/10 (16.10.2010)

Nádherně nasnímaný film, který je ale v romantických/milostných momentech překvapivě chladný a bez citů. Z plátna přímo vyzařuje neuvěřitelně úmorná dřina, kterou denně podstupují pracanti na polích, ale emoce mezi ústředním milostným trojúhelníkem aby člověk pohledal. Za útok kobylek na obilí by se nemusel stydět ani ten nejděsivější horor – asi nejlepší scéna filmu, po všech stránkách. (17.02.2008)

Jak tak pořád ze všech stran slýchám, jaký je ten Terrence Malick režijní génius, samovolně jsem tomu uvěřil, přestože jsem od něj zatím viděl jenom Badlands, což se mi sice líbilo, ale určitě nenadchlo. Ovlivněn skvělým trailerem na chystaný The Tree of Life (což je vlastně jediný Malickův film, který by mě sám od sebe tematicky opravdu zajímal) jsem se rozhodl jeho filmografii doplnit a na vlastní oči se přesvědčit, jakýpak to génius se v Terrencovi nachází. Bezprostředně po zhlédnutí Nebeských dnů mám pocit, že pokud se v něm opravdu nachází, tak v sedmdesátých letech musel pouze hluboce dřímat. Days of Heaven je prázdný nabubřelý blábol. Strhující akci jsem nečekal, ale strhující herecké výkony a především nějakou strhující myšlenku ano. A ono kde nic, tu nic. Jenom hodně obilí a otravnej dětskej voiceover. Natočené je to pěkně, ale zůstal jsem tím filmem absolutně nezaujat. 5/10 (20.12.2010)