Dovidenia, chlapci

Svatost často trpí nedostatkem akce. Svatý člověk se nepodrobí zvůli, protože je slušný a jiný být neumí, nemůže a nechce. Jakákoli (sebe)propaganda, gesta, či fráze jsou mu cizí. Většinou si ani nepřipouští své hrdinství: dělá co dělat musí, akceptuje riziko a docela lidsky se přitom bojí. --- Toto je filmový pomník jednomu takovému případu svatosti. Citlivě a realisticky provedený, a tedy subtilní a zdrženlivý ve výrazu. Úplně chápu a souhlasím, abychom takové příklady ctili a připomínali si je. Stejně tak ovšem pochopím, bude-li nám tento příběh připadat dramaticky chudý. Tohle není míněno jako zábava; je to spíše okamžik vhodný k zamyšlení nad sebou samým: dokázal bych něco podobného, a mám vůbec hodnoty, kvůli kterým bych se odhodlal nést riziko? (21.10.2012)

Vojnové obdobie Francúzska a kolaboranstvo s nacistami si zobral Malle na mušku znovu po rokoch od natočenia Lacombe Lucien. My máme dnes výhodu, že si obe prevedenia môžeme porovnať zo dňa na deň. Kým prvý bol pohľad kolaboranta, tentoraz je to pohľad detí. Majú hlavne svoje menšie a väčšie problémy ako učenie, čierny obchod, bitky a iné chlapčenské problémy intímnej povahy. A spoločný majú vysnený svet Ameriky so sochou slobody, na ktorú sa môžu pozerať s otvorenými ústami iba v Chaplinovej groteske. Až v závere prichádzajú zaujímavejšie a silnejšie scény s odhalením zradcu a skutočnej súdržnosti celej školy. –– Navždy si budem pamätať každú sekundu toho januárového rána. (10.07.2013)

Francúzsky film z prostredia katolíckej internátnej školy ponúka príbeh, v ktorom sa ukrýva niekoľko židovských chlapcov. Film si zaslúži minimálne uznanie, že poukázal na ľudí, ktorí riskovali pre ich záchranu život. Otázka je, či to stačí na celovečerný film. Prístup, aký Francúzi zvolili, nebol z môjho pohľadu najlepšou cestou k divákovi. 3/4 filmu sme svedkami bežného života a režimu v internátnej škole bez nejakého výrazného zbližovania s hlavnými postavami. Potom príde záverečných podstatne zaujímavejších 20 min. a tvorcovia zrazu chcú, aby sa nám valili slzy po tvári. Bez bližšieho zoznámenia s postavami a lepšie vystavanej kostry príbehu to jednoducho nejde. Celkovo priemer, ktorý nechá diváka chladným, čo sa mi pri podobných filmoch často nestáva. 60%. (20.07.2013)

Vždy som si myslel,že Nemci boli najviac zaujatí voči Židom po vzore Führera,ktorý im to poriadne vtĺkal do vymetených hláv.Zistil som,že sa mýlim,lebo francúzska kolaborantská vláda-Milícia bola ešte dychtivejšia voči vlastným obyvateľom,aby ich pochytala ako zajacov a do plynu! Takto sledujem príbeh takmer z konca vojny vo Francúzsku,keď v chlapčenskej internátnej škole prebieha školský rok, po vianočných prázdninách chlapci prichádzajú do školy oddýchnutí po nie až tak svedomitom vianočnom období,samozrejme prežierať sa cez vojnu v Európe,okrem neutrálneho Švajčiarska,ktoré sprostredkovalo nacistom svoje banky,aby mohli okradnúť židov a bezpečne si uložiť svoje “úspory” .,by bolo totálne nedôstojné... Vidím žiakov,ktorí sa bijú,šikana je na dennodennom poriadku a INKOGNITO prichádzajú noví žiaci,medzi nimi je aj žid Jean Bonnet,ktorý má skutočné priezvisko Kippelstein,čo ho predurčuje,že si skôr,či neskôr niekto preň príde,lebo udávanie je vtedy populárne... Jean sa po čase skamaráti so spolužiakom Julienom Quentinom,od ktorého sa mu dostáva priateľstvo a najlepšia scéna filmu je pri pozeraní kina s CHAPLINOM. Na môj komentár nadviažem s výbornými hereckými výkonmi ústredných predstaviteľov Gaspard Manesse a Raphael Fejtö,ktorí nezažijú vojnu ako takú,na vlastné oči,vlastne de-facto sú mimo dosahov vojny v úkryte školy majú maximálne na starosti sa schovať pre sirénami náletov,ale ako postupne sa vojna chýli ku koncu,tak sa aj udalosti na škole menia radikálnym spôsobom...Záverečná scéna sĺz Juliena po odchode kamaráta Jeana s GESTAPOM,skrátka nepriamo ho nabonzoval je kompletným zhrnutím DEJA a histórie Francúzov,ktorí majú nepeknú minulosť po extrémnej perzekúcii židovského obyvateľstva nastali obrovské zmeny! Treba sa po tomto akte pozrieť do hlbšej minulosti,kedy sa o tom nehovorí...Napríklad o likvidovaní pôvodného obyvateľstva Ameriky,keď sa dlho a systematicky likvidovali americkí indiáni...Vtedy bol tiež HOLOKAUST! Brilantná škola a réžia majstrovského Louisa Malleho!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! (23.05.2015)

To, pomocí jak subtilních prostředků a jemných náznaků dokáže Louis Malle budovat dramatický oblouk, na něm nikdy nepřestanu obdivovat. Vůbec nejlepší na tom je, že divák si téměř žádného "budování" nevšimne - sleduje mnoho různých scén z určitého prostředí, které se postupně ladně spojují a proplétají v jeden naprosto hladký celek. Dalším znakem velkého režiséra je to, že ani na vteřinu nesklouzl do čehokoliv, co by se podobalo citovému vydírání. Žádné srdceryvné hysterické scény ani hrdinské činy. Nejlépe to demonstruje právě závěrečná scéna loučení - je napsána a natočena přesně tak, jak by ve skutečnosti mohla vypadat. Citlivé využití Schubertovy klavírní sonáty je pak už jenom lahodným doplňkem téměř bezchybného celku. (29.09.2012)