Lovec ľudí

Prvé filmové spracovanie Hannibala Lectera. Tu ešte nedostáva táto postava dostatočný priestor, no vzbudzuje chuť dozvedieť sa o nej čo najviac. Našťastie k uspokojeniu tejto túžby po niekoľkých rokoch príde. Aby som sa však vrátil k Lovcovi lidí, tak Tom Noonan je dôvodom prečo skúsiť Červeného draka aj bez účasti Hopkinsa. Berte to jednoducho ako iný pohľad na vec. (28.03.2011)

Jedna kniha, dvě takřka shodné adaptace i stopáže a přesto tolik rozdílné zážitky. Mannova verze má na své straně Williama Petersena, Joan Allen a mnohem (ale mnohem) lépe zvládnutou scénu s tygrem. "Klasický Mann" je z toho ovšem cítit snad jen ve scénách mlčenlivých pohledů na deštivé noční město a v momentech kdy dění podbarvují padnoucí písničkové songy. Celé to brzdí zbytečná utahanost se spoustou scén, které měly skončit na podlaze střižny a nulové napětí. Ratnerova verze má zase hollywoodské parametry. Takže o něco (ne o moc) lepší tempo, pohlednou výpravu, jakés takés náznaky napětí, úvodní scénu a výborné obsazení naprosto všech rolí krom těch zmiňovaných výše. Oba počiny to tedy dotáhly do ranku "dobrý film", ale ani o píď dál. PS: Komentář je zkopírovaný záměrně. (19.05.2009)

Nie som celkom presvedčený o dôvodoch, ktoré stoja za vlažným prijatím tejto snímky. Môže za to vysoko nastavená latka ďalších filmových adaptácií Thomasa Harrisa, najmä teda Mlčanie jahniat, alebo až príliš vtipný, komicky-šeredný "záporák," ktorý počas svojich voľných chvíľ nosí pančuchy na hlave? Ťažko povedať. Možno. Doboví kritici filmu vyčítali primárne silnú režisérsku osemdesiatkovú štylizáciu. Retrospektívne je tento Mannov rukopis daného obdobia považovaný za pozitívnu dominantu celého filmu a jeden z hlavných elementov, bez ktorých by Manhunter nefungoval. Spinottiho kamera je nádherná, ba až dokonalá, hoci je relevantné sa pýtať, aký veľký podiel má na tom zásah režiséra. Tá ladne sníma dôkladne a starostlivo vyberané interiéry a je osadená žiarivými farebnými tónmi Mannovej palety a jeho typických odtieňov (modrej). Neviem, čo kritici fetovali v '86, keď veľa z nich tvrdilo, že kvôli vizuálnej stránke sa zabudlo ísť do hĺbky postáv a tým boli odsunuté na druhú koľaj, no musel to byť kvalitný matroš. Vnútorný konflikt protagonistu mi prišiel veľmi atraktívny a bol pre mňa po celý čas jedným z najdôležitejších pilierov celého filmu (spolu s forenznými prvkami vyšetrovania) a tiež exemplárnou ukážkou slávneho Nietzscheho výroku: "When you gaze long into the abyss, the abyss gazes also into you." Toho mimochodom bravúrne stvárnil William Petersen, ktorého som úplne žral a ktorého (paradoxne a neprekvapivo) opäť doboví kritici zmietli pod stôl a filmu vyčítali slabý lead character... Škoda reči. Na záver by som chcel už len vyzdvihnúť hudobnú zložku v znamení tých správnych 80s synťákov, scénu s tigrom a úvodnú sekvenciu, ktorá mi z nejakého dôvodu prišla extrémne mrazivá aj napriek faktu, že sa v nej prakticky nič explicitne neudialo. A vlastne by som chcel v podstate vyzdvihnúť všetko a všetky aspekty filmu s výnimkou finálnej scény a jej zvláštneho strihu, ktorý som pravdepodobne z estetického hľadiska nepochopil. PS: Cením tie Goldbeaterove štyri hviezdy stojace medzi tými všetkými jednými/dvoma hviezdami ostatných obľúbených užívateľov. ♪♫ (4.7.2017) (24.4.2021) (27.4.2021) (28.4.2021) (28.04.2021)

Príliš slabý a nezáživný film, aby ma aspoň trochu zaujal, na jednej nemenovanej stránke, má extrémne vysoké hodnotenie, a tak som sa naladil na to, že ma čaká zážitok rovnajúci sa fenomenálnemu Mlčaniu Jahniat, ale to je, akoby som porovnával slona s mravcom, doslova a dopísmena - strata času. Michaela Manna z časti uznávam, z časti neznášam, lebo vie nakrútiť perfektné snímky, ale taktiež vie niektoré snímky poriadne pokaziť. Obsadenie úplne bezvýznamné, Petersen sa sem absolútne nehodí, Cox s Noonanom sú príšerní, ako sa len dá. Je úplne zbytočné sa v tomto prípade viac rozpisovať, lebo som znechutený, až sa mi chce zvracať ! (22.10.2016)

Je škoda, že tenhle film nevznikl o deset let dříve nebo o deset let později. Řemeslně dokonale ztvárněný příběh s atmosférou hustou a černou jako krev za úplňku bohužel dost drasticky ruší PŘÍŠERNÁ osmdesátková hudba. Nebýt toho synťákového fidlání, možná by pozdější adaptace Harrisovy předlohy - "Červený drak" - vůbec nemusela vzniknout. (06.01.2013)