Spravodlivosť pre moju dcéru

Ďalší z hlbokých príbehov o nespravodlivosti, ktoré napísal sám život. 27 rokov to trvalo, kým André s vypätím všetkých síl a času vyhrabal spravodlivosť z útrob ľahostajnosti súdov a úradov, ktoré pravdu pochovali pod zem spolu s nebohou Kalinkou. André sa nevzdal, bojoval, a napokon aj zvíťazil. Aj keď sa obávam, že keby tamten hajzlík Krombach nebol taký chamtivý a nenásytný, tak by ho nedokopali za mreže dodnes... Čo sa týka filmu ako takého, so spracovaním som v podstate spokojný, aj s hereckým obsadením a gradáciou deju. Akurát miestami by som ocenil, keby to išlo aj viac do hĺbky emócií a psychológie postáv. Nechcem tým povedať, že by to bolo povrchné, ale niektoré situácie by si zaslúžili určite obsiahlejšie emočné vypätie. Aj keď na druhú stranu, radšej toto ako keby mal byť z toho nejaký uplakaný doják. (14.08.2017)

Silná záležitosť, ktorej jedinou chybou je skákanie z roka na rok, jedná krátka scéna a zase o rok neskôr a podobne. Je to samozrejme pochopiteľné zohľadňujúc fakt, že celý príbeh trvá cez 30 rokov. Veľmi sympatický herecký výkon predviedol Daniel Auteuil. Neviem si predstaviť lepšie stvárneného otca, ktorý tak dlho bojoval za spravodlivosť pre dávno mŕtvu dcéru a obetoval kvôli tomu aj svoje súkromné šťastie. Zdá sa, že súdny systém bude prehnitý všade na svete bez rozdielu režimu. (08.08.2017)

Bylo to hodně dobré, ale mělo to být vynikající. Tvůrci měli k dispozici skvělý námět a perfektní herce, ale z mého pohledu chybělo víc emocí, což se odrazilo především v případě otce. Auteuil hraje dobře, o tom žádná, ale ta jeho umanutost, díky které se snaží takřka třicet let doshánout spravedlnosti, je tu na mě příliš plochá a i emoce jeho ex-manželky a ostaních aktérů kolikrát zůstávaly zcela nevhodně na bodu mrazu. Na druhou stranu jako ukázka toho, jak (ne)pracuje justice, lhostejno zda ve Francii či Německu, to funguje skvěle, ačkoliv ten výsledný efekt nebyl tak silný. Čekal jsem něco podobného Présumé coupable, což jsem bohužel nedostal, ale i tak to stálo za to. 70% (21.06.2017)

Veľmi silný námet, navyše podľa skutočnej udalosti, no žiaľ po dramatickej stránke mi to prišlo dosť odbité. Je tu napríklad plno nelogickostí, ktoré súvisia s vekom hlavnej postavy a tých pocitov plynúcich z jednotlivých situácií som tiež čakal viac. Viac-menej to bolo celé o doťahovaní sa s právnikmi, písaní listov, šoférovaní nešťastného otca.... Tých naozaj zaujímavých a emotívne vyhranených dramatických scén tu bolo len pár. Kto chce naozaj vidieť ako funguje nespravodlivosť na francúzskom súde a popritom sa aj zdravo naštvať, tak nech si pozrie snímok Obvinený (2011), ktorý je v tomto smere jednoznačne najlepší. Lepší priemer. 65/100 (26.06.2017)

Au nom de ma fille má silné příběhové podhoubí, který je brilantně rozvedeno do několika časových mezidobí, v nichž sledujeme zoufalý boj otce proti justičnímu systému. Po celou stopáž filmu se frustrace postavy s mimikrami výborného Daniela Auteuilho "vypalují" skrze obraz přímo do Vás, což má za následek téměř perfektní ponoření do tohoto depresivního děje. Jedinými atributy, které tedy mohu snímku Au nom de ma fille vytknout, obsahují pár hluchých míst a fakt, že z tohoto příběhu by se dalo vykřesat ještě o kousek více dramatických linií, což by klidně mohlo být i na delší stopáži. Až na tyto drobné detaily jsem navýsost spokojen. Skvělá práce! (23.06.2017)