Strach a chvenie

Hlavní hrdinka, křehká a sympatická ve svém nezkrotném optimismu, mi byla místy až nepříjemná pro její výrazné přehrávání (patřilo to k roli, ale myslím, že jí tenhle způsob příliš nesedl). Žánr nebyl pevně daný tak se film stále ocital mezi komedií a dramatem, což bylo příjemné. Děj si tak poklidně, skoro až líně plyne a je těžké hádat jakým směrem se bude ubírat dál a v tom je jeho kouzlo, protože rozhodně nenudí. (29.09.2008)

Velmi zajimavy pohled do pracovniho prostredi Japnoska. Vtipne to sice misty je, viz. over-the-top obezni vice prezident zerouci cokoladu z Marsu, ale mnohem vic, nez komedie je to realisticky pohled na rozdily mezi Japonskou a zapadni mentalitou. Muze to pusobit smutne a drsne, ale je to svym zpusobem logicke, kdyz nekde zacinate, obzvlast jako cizinec, bude to hardcore. V japonskych firmach si na druhou stranu mnohem vic ceni veterany a dlouhodobe loyaalni zamestnance, coz je pozitivni koncept a neco na co se v CR vetsinou vubec nehraje. 7/10 (09.01.2013)

Člověk by řekl, že jsou ti Japonci ujetí a možná, že z našeho pohledu jsou, ale ekonomika jim šlape perfektně, tak proč něco měnit, když to funguje. Chvílemi se mi chtělo smát, chvílemi jsem měl takový stísněný pocit. Film je to dobrý a rozhodně nijak nenudí. A že se nikdy pořádně navzájem nepochopíme, to je prostě jasný...alespoň v nejbližších desetiletích určitě. (03.01.2010)

Zaujimavy pohlad na zivot na japonskom pracovisku ocami idealistickej belgicanko-japonky. Opat tu vidime stred zapadnej a vychodnej kultury,tentokrat zo znacne nadneseneho pohladu (aj ked to sa hodnoti tazko,kedze v Japonsku som nikdy nebol). Ameliine vsehodnotiacoironizujuce komentare su velmi vtipne a svizne. Film ma velmi dobry spad, inteligentne dialogy,pribeh,ktory nie je vsedny a dalsi, najma iny pohlad na dnes coraz aktualnejsi stret zapadnych a vychodnych kultur. Velky prinos vidim v zachovani si velkeho nadhladu,co nechava priestor pre samotneho divaka. (02.08.2006)

„Už-už som chcela povedať niečo o japonsko-amerických vzťahoch počas vojny, ale radšej som si zahryzla do jazyka.“ Keby to záležalo na miestnych užívateľoch, žiadna knižka nie je nikdy sfilmovaná; toľko ´nesfilmovateľných knižiek´ („Parfum“, „Hannibal“, „Mandolína kapitána Corelliho“, všetko od Márqueza či Stratenej generácie) nevideli všetci spisovatelia sveta! Pritom práve knižky, ktoré sa javia byť ako ťažko sfilmovateľné, sú najlepšími adaptáciami. Pretože sú nimi v pravom zmysle slova. Nie otrockými prepismi, ktoré si vyžadujú malý až nulový vklad scenáristu... STRACH A CHVENIE je adaptáciou románu kontroverznej Amélie Nothombovej, ktorá je doma všade a nikde... hoci slovo román je v súvislosti s týmto drobným svetobežníkom so záľubou v klobúkoch zveličené (ešte som nečítal žiadny jej román, ktorý mal viac, ako sto strán, navyše rozmery sú maličké). V jednej vete sa nachádza to, na čo iní spisovatelia potrebujú desať trilógií. Autorka je opatrná až škodoradostná, keď sa má vyjadriť k filmu podľa svojej knižky (vraj keď videla Corneauov STRACH A CHVENIE, počas prvej hodiny ho nenávidela a druhú sa mu smiala). Ja som knižnú predlohu nečítal, ale ako spomínam na „Antikristu“ alebo „Catilinariu“, asi by som na jej mieste volil podobný prístup. Napriek tomu knižka je knižka a film je film a film STRACH A CHVENIE je majstrovským filmom. Nič nie je jednoduché ani komplikované. Dialógy a herecké výkony je radosť pozorovať. Snímke nechýbajú nothombovské šialenosti (tanec na nočných stoloch, prelet nad nočným mestom) ale najmä to, v čom je spisovateľka (narodila sa v Japonsku a po šikanovaní v japonskej firme získala doživotný pocit vydedenosti všade na svete), neprekonateľná: prehľad v medziľudských vzťahoch. Ostré, pichľavé, kruté, holé, zdrvujúce. Nothombová nie je spisovateľkou pre každého – to isté platí aj o tomto rozkošne tvrdohlavom filme, ktorý slečna Amélia tak pôvabne neznáša. (02.03.2008)