Prv ako sa rozvidnie

po dlhšom čase som sa opätovne utvrdil v tom, aký bol Ingmar Berman skvelý režisér a ako rozumel ženskej duši. Na malom priestore nemocničnej izby dokázal rozohrať drámu troch žien a ich rozdielnych osudov. Nič v tomto filme nebolo zbytočné, žiaden dialóg nebol odfláknutý a aj keď sa môžu nájsť mudrlanti s tvrdením, že dej bol ľahko predvídateľný, nie je to nedostatkom. Trojica skvelých Bergmanovských herečiek odviedla kus poctivej práce, až na mladučkú Bibi Andersson, ktorá podľa mňa pomerne často prehrávala. Skvelý film, u ktorého je čudné, že ho videlo, ku svojej škode, tak málo užívateľov ČSFD. (10.02.2016)

Ženský svět pana Bergmana se mi líbil.  Ze začátku mě  silně iritovala nešťastná Cecille, ale to se brzy rozplynulo a tohle komorní  intimní drama člověka i pohltí a což jsem nečekal, tak i dojme.  Ve své podstatě krásně banální myšlenka, že všechno zlé je k něčemu dobré, vyprávěná citlivě, upřímně a s porozuměním. Příběh, kde bych rád věděl, jak se těm holkám dařilo dál a přál bych jim jen to nejlepší. Čekal jsem beznaděj a přes všechnu bolest převládala naděje. Bergmana tímhle samozřejmě ještě neznám, ale nečekal bych, že o jeho filmu řeknu, že byl milý. Život i bolí, ale pokud se žije a je s kým ho žít, přebolí. (17.07.2024)

Švédsky filmár sa azda tentoraz dôrazným spôsobom zameral i na také druhy komplikovanejších pôrodov, ktoré sa teda nemusia úplne stopercentne vydariť, čo má vlastne potom práve taká žena [u]robiť, aby sa znovu vôbec postavila na svoje polámané nohy, a od čoho by sa dal v podstate následne odvodiť i názov tohto kvalitne prevedeného, chladne čiernobieleho, ale najmä v samých detailoch nasnímaného, a k tomu zároveň aj v neustálych dialógoch sprístupneného titulu; po správnosti ako Blízko k životu, v ktorom sa dalo z tvárí trojice ústredných protagonistiek naprosto vyčítať, čo takáto "tehuľka" musela akurát prežívať, keď by sa čokoľvek pokazilo: prichádzajúca Cecilia Elliusová [Ingrid Thulinová] akurát potratila, zatiaľ čo povedzme zase večne pozitívne naladená Stina Anderssonová [Eva Dahlbecková; mimochodom, pripomínajúcu mi svoju rakúsku kolegyňu - Máriu Schellovú, čo sa konkrétne celkovej fyziognómie týkalo, ináč sestra Veľkého Maximiliana], sa na toto bábätko mimoriadne tešila, pričom ešte sa pripojila i posledná aktérka do „dámskej jazdy,” a to Hjördis Pettersonová [Bibi Anderssonová], ktorá po novom prírastku príliš extra ani netúžila kvôli niekoľkým dôvodom z toho automaticky vyplývajúcich, ktoré sa postupne predostierali pred divákovým zrakom, rovnako ako i zvyšné dva príbehy, keďže asi iba v jednom z nich svitalo na lepšie časy, kde by sa to hneď ani akosi zvlášť určite nepovedalo. • Samozrejme, že podaktoré rodičky vzápätí čochvíľa aj kojili, aby som sa stále nenachádzal len v akomsi depresívnom opare, ktorý doslova miestami nenormálne sálal z nemocničnej izby, kde boli tieto tri duby ubytované, no musím podotknúť, že tento „pochmúrny Švéd,” neostal svojej povesti nič dlžný, keďže sa opätovne vyžíval v komponovaní ťažkých záberov, v ktorých sa rovno pozeral až kamsi na dno ženskej duše, čo vedel dokázať iba INGMAR BERGMAN, jeden z najväčších kinematografických inžinierov všetkých čias! • Jednalo sa o dramaticky komponovaný titul z čisto len ženskej perspektívy ohľadom toho, aká môže byť podoba pôrodu extrémne vyčerpávajúcou, čo si ako muž nedokážem absolútne predstaviť, no ako priamo zúčastnený divák som sa ocitol oveľa bližšie k tomu, čo si mám vskutku o tomto "pojme" naostatok aspoňže myslieť. (19.07.2024)

"Netvárte sa tak vystrašene, dievčatá. Toto je život!" Tento citát by mohol hovoriť za všetko. Ja už len podotýkam, že život má milión rôznych podôb a každý si ho môže zariadiť tak, ako chce. Napríklad programovo neplodiť deti. Až na to, že niekto predtým sa predsa musel takto obetovať a možno zvádzať vnútorný boj, aby sme my v podobných intenciách vôbec mohli uvažovať. Bergman je majster vžitia sa do ženskej psyché. Čakanie na pôrod pri sledovaní tohto diela mi privodilo nervozitu porovnateľnú azda len s čakaním na popravu v Mŕtvy muž prichádza (1995). Film nevhodný pre prvorodičky a aj mnohých iných. (16.07.2017)

Ingmar Bergman na malém prostoru (sevření nemocničního pokoje) rozehrál výborné psychologické drama a očima tří těhotných žen dal nahlédnout do jejich životů.. Cecilie, Hjördis, Stina... Zaujala mě i Brita, moc se mi líbila, filmová postava i herečka.. Mýma očima smutný film, domnívám se, že smrt do porodnice nepatří, resp. neměla by... (19.07.2024)