Torment

Nascendi ma pravdu, film behom 70 rokov brutalne zostarol, ale rezisersky je to stale nadpriemerne. Scenar napisal samotny Yngmar Bergman /Smulltronstallet, Det Sjunde Inseglet/ - riesia sa tu veci ako laska on + ona, na studenta si zasadne sadisticky ucitel latinciny ci co to presne bolo - jo a o mna je zname ze nadhodnotim kadejaky film z 30. a 40. rokov - problem mam potom s niektorymi modernymi chujovinami ako Billy Elliot alebo vsetky Tchory : 85 % (30.10.2018)

Hets som už dlhšiu dobu sušila v zálohe. Sú k nemu totiž dostupné len anglické titulky. Nakoniec moju lenivosť na ich čítanie primälo prekonať zistenie, že tento film bol svojho času ocenený Zlatou palmou v Cannes a teda spĺňa podmienku challangeu, ktorú v súčastnosti plním. Neoľutovala som. Skutočne výborná sonda do študentského života a dospievania. Prítomnosť Ingmara Bermana je už aj z tohto snímku jasne cítiť a dovolým si tvrdiť, že je to typický Bergman, i keď odborníčkou na jeho filmografiu rozhodne nie som. Usudzujem len na základe tých pár filmov, ktoré som od neho doteraz mala možnosť vidieť. Jeho "prítomnosť" je tu podľa mňa jasne čitateľná, takže milovníkom jeho tvorby môžem rozhodne odporučiť...aha pardon "anglické titulky", tak odporúčam tým, nie lenivým milovníkom... (23.10.2016)

Caligula predstavoval zosobnenie naprosto sadisticky zameraného, profesora latinčiny, ktorý vskutku práve terorizoval maturitný ročník gymnázia, medzi ktorými sa rovnako tiež nachádzal i Jan-Erik Widgren [Alf Kjellin], a ktorý ho teda asi z celej svojej duše neznášal, nakoľko sa len jednalo o akéhosi "trýzniteľa ľudských duší," bodka. • Ako by to totiž stále nestačilo, tak si k tomu ešte tento švédsky mládenecký protagonista, začínal budovať i trocha komplikovanejší vzťah na prvý pohľad s očividne staršou ženou [Berthou], no v skutočnosti o niečo predsa mladšou oproti tomuto predstaviteľovi, a tak tým pádom nakoniec dochádzalo k "obojstrannému napätiu." • Z predchádzajúcich riadkov následne a zreteľne vyplýva, že táto ústredná postava, sa súčasne pohybovala na viacerých, resp. dvoch frontoch, keď možno dokonca až kdesi na troch, ak avšak beriem do úvahy aj to, že miestami normálne mával konfrontácie i so svojimi rodičmi; nechajme to na konečnej číslovkovej stupnici "2" → školské prostredie & súkromný život ← akonáhle sa medzi sebou začali tieto, nazvime ich, ako fázy, postupne čoraz viac premiešavať, začal som už pomaličky strácať prehľad nielen o príslušnej veci, ale zároveň aj záujem o tieto postavy, ktoré na seba systematicky vrstvili vyhrotené situácie s nevierohodnými prvkami v zálohe, čím strácali obidva stupne na atraktivite; miešanie „hrušiek s jablkami,” neprinieslo takmer ani žiadne poriadne vyztreté ovocie, aké som sprvoti vlastne s veľkou nádejou neustále očakával, že si na ňom obzvláštne kvalitne pochutnám, čo sa možnože iba z jednej časti naplnilo v tom zmysle, že znovu by som sa naň nalákať, v žiadnom prípade nenechal; niečo na „spôsob pekného veľkého červeného sladkého jabĺčka vo vizuálnom ponímaní, zatiaľ čo o tom vnútornom - chuťovom poháriku, to už akosi príliš neplatilo,” kedy zase ale netúžim prehlásiť, že vo vnútri máličko prehnitého, čo by naopak mohol predstavovať systém, ako celok, vznášajúci sa naprieč touto ponurou atmosférou z pohľadu švédskeho autora - Alfa Sjöberga, pre ktorého, mimochodom, napísal repliky debutujúci (!) Ingmar Bergman, čo nebolo úplne najšťastnejším riešením, keď písal pre iných autorov, než okrem seba samého! (15.08.2024)

Výborný film, i po 70 letech (!) nezastaralý, suverénní, vyrovnaný, silný. Lepší než ty první Bergmanem režírované filmy, v nichž se Mistr ještě trochu hledal. Svižná režie, expresionistická fotografie. Bergmanův vstup na scénu - coby scenáristy - vyšel skvěle. Mládí je zpravidla doba, kdy musí člověk, není-li přizpůsobivé stádné zvíře, vybojovat nejtěžší životní boj. To platilo před 70ti lety stejně jako dnes, zejm. co se "školského svinstva" (Ladislav Klíma) týče. Dtto boj s rodiči, zejm. s otcem. Ingmarovi je ovšem třeba přičíst k dobru, že není černobílý a v učitelském sboru jsou zastoupeni i slušní lidé. Ba i sám Caligula má svou lidskou stránku... Velká Ingmarova jízda začíná. (02.01.2016)

Výborný kus...drama / psychologický / film-noir / krimi / horor / romantický...to vše bych sem přidal, neb jsem si užil každý z těchto žánrů, které tato nadčasově nasnímaná černobílá stínohra nabízí. Skvěle sehraný obraz psychologické nadvlády člověka nad člověkem...v těchto letech v Evropě standardní společenská komunikace...snad proto ono lehce emočně přehnané vyústění, které může dnešní divák vnímat jinak než divák tehdejší...v každém případě se jedná o nadprůměrně kvalitní skandinávskou perličku, jež splní očekávání všech filmově znalých, náročnějších diváků... (04.12.2022)