Úsmevy letnej noci

Po neúspěšném diváckém přijetí Večera kejklířů Bergman natočil trojici komedií, které se staly vděčnými diváckými snímky. V Úsměvech letní noci zachovává optimistickou náladu padesátých let, často však sklouzává až k jakési frašce. Některé dialogy budí pocit vykonstruovanosti, nereálnosti a nucené komičnosti. Sled humorných situací je zde nahromaděn opravdu do hutné míry, tudíž divák by se po většinu filmu neměl nudit. Příjemná satira na společnost – v rozpětí Bergmanova díla stále jen průměrná podívaná. (18.10.2003)

Úsměvy letní noci aneb Ingmarův epistolář vsazený na pomezí mezi Nebezpečné známosti a Morálku paní Dulské. Ješitný manžel ani po dvou letech neodpanil svou mladičkou novomanželku a z přetlaku se mu zdává o dřívější milence, stále velmi atraktivní herečce. Mladá manželka ale více tíhne ke svému nevlastnímu synovi a jediné povyražení má se svou služebnou, která také obskočí, co může. Herečka má ale žárlivého milence a ten zas vášnivou manželku, na kterou ale její muž nežárlí ani trochu. Rozmotání těchto avantýr je tedy nasnadě, stačí jen několik ženských intrik a společná noc každého s každým na venkově. A pokud by ani toto nepomohlo, máme tu přece pojízdné postele. Suma sumárum tolerovatelné dobrodružství s oblíbenými stary Jarl Kullem, Evou Dahlbeckovou a dalšími. Takový Bergman nikoho nezabije. (10.04.2014)

Určite nie som divákom, ktorý pri vyslovení mena Ingmar Bergman padá na zadok. Jeho Úsmevy som videl pred neskutočným počtom rokov a mal som pocit, že sledujem film po prvý krát. Oceňujem spoľahlivú Bergmanovskú hereckú skupinu, presné dialógy a vystihnutú atmosféru, ale na druhej strane som nemal pocit, že ide o komédiu, ale pocit predčasne zostarnutého filmu. Pôvodné tri hviezdičky ponechávam, pretože v porovnaní s inými filmami z päťdesiatych rokov ide o lepší priemer. (26.10.2016)

Romantická komédia na bergmanovský spôsob, tak nejako sa to uvádza v otváracích titulkoch. Prečo, nie? Hybaj sem! • Širokospektrálna konverzačná vzťahová záležitosť s ústredným prelietavým švédskym protagonistom - advokátom Fredrikom Egermanom [šikovne zamaskovaný Gunnar Björnstrand], ako povedzme hlavným hýbateľom tohto obzvlášť popretkávaného diania, plného najrozmanitejších, nazvime ich, ako nielen mileneckých situácií, aké by dokázal azda vymyslieť iba tento autor v podaní Ingmara Bergmana, ktorý mal so svojimi c-h-a-r-a-k-t-e-r-m-i toľko spoločných vlastností, koľko sa napokon vlastne ponúkalo, nakoľko sám predstavoval akéhosi vetroplacha, čiže tým pádom napodobňoval len seba samého tak, ako sme to predtým totiž asi nikdy ani nevideli; počas nakrúcania Letného úsmevu, mimochodom, je už tretí krát ženatý, a to vskutku ďalej ani nehovoriac o tom, koľkože ďalších "bokoviek" má ešte na konte; určite ho museli znovu mimoriadne vzrušovať i tieto švédske predstaviteľky: Dahlbecková, Jacobssonová a H. Anderssonová, ktorým rozdal veľmi kvalitné scenáristické karty, aby si s nimi zahrali o divákovu priazeň, čo sa mu určite nadmieru vydarilo, keďže výmeny replík z pohľadu hlavných postáv, pôsobili priam magnetickým spôsobom, aký si teda zvyčajne i veľmi rád vychutnávam. • Čo sa zase konkrétne pre zmenu týkalo mužského osadenstva, tak naprosto nezabudnuteľnými postavami boli: gróf Carl-Magnus Malcolm [Jarl Kulle] a Fredrikov syn, Henrik [Björn Bjelfvenstam], ktorí zručne sekundovali vyššie uvedeným "ženským podperám," o ktoré sa pomerne dosť vkusne opierali, ale najmä neustále zvádzali akési pohlavné súboje, plné iskrivých scén → a podľa názoru I_B sú takéto vzťahy v poriadku?! ← vo filme to rozhodne vyzeralo rozlične, pričom naopak, v holej realite už pomaličky nastávajú pochybnosti v rámci celkovej morálky či etiky takéhoto človeka, a tak sa radšej riaďme iba mottom daného titulu v zmysle: že to ani v podstate vôbec nikam neviedlo, resp. jednalo sa o odstrašujúci príklad, že to takto skrátka nemôže ísť ďalej; inšpirácia pre divácku obec, zatiaľ čo pre autora to akosi príliš neplatilo! • Geniálne kinematografické dielo uprostred L. rokov, XX. storočia. • Nie je to klasická veselohra, akú si asi automaticky hneď predstavíte, skôr by som ju definoval, ako dramaturgickejšiu štruktúru s komediálnejšími prvkami, a nie opačne. (30.07.2024)

Bergman si odskočil od svojich intelektuálnych depresív a pohrúžil sa do kostýmnej komédie, uvarenej na anglický spôsob s tým rozdielom, že to nie je anglické a Bergman nie je žiaden Oscar Wilde, ktorý vedel svojim postavám dodať úsmevný, čo do charakternosti, absurdne-sarkasticko-oduševnelý rozmer. Vážim si ale Bergmanovu snahu napodobiť prepletené vzťahové filmy s jemnou dávkou príjemného humoru a ja, čoby bezprostredná milovníčka kostýmoviek, som ani pomerne konzervatívnemu Bergmanovi nevedela povedať nie. (01.10.2011)