Posledné tango v Paríži

Réžia Bernarda Bertolluciho, kamera Vittoria Storara, chameleonske herectvo Marlona Branda, tak to sú dôvody prečo prijať túto ponuku. Menu je oplzlé, perverzné, pikantné, ostré, Chilli paprička spočíva v scenári, ktorý si NIKDY nedáva servítku pred ústa, až som sa občas usmieval popod fúz. Trebárs kontroverzný, alebo škandalózny sa môže javiť film Posledné tango v Paríži. Ja ho v prvom rade vnímam ako príbeh dvoch stratených existencií, ktorí na seba natrafia náhodou, odvtedy splanula iskra vášne, jeho Američana ťaží minulosť na srdci, lebo nedávno spáchala jeho žena samovraždu, bola pobehlica, čo mu zahýbala. Nerad rozpráva o minulosti a už vôbec nechce používať mená, ktorými by sa oslovovali. Ona je Francúzska, mladá, pekná žena, ktorá nevie, čo so životom, má nápadníka, ktorý si zahral v slávnom Truffautovom snímku : Nikto ma nemá rád. Volá sa Jean-Pierre Léaud, je trochu naivný a nakrúca o nej film. Telesnej rozkoši sa náramne oddávajú v hoteli, ktorý má na starosti, filozofujú ako zmysle života, zatvorení v byte. Aj si výjdu von, konkrétne majú chuť si zatancovať TANGO, ale víťazné páry tancujú sami, ich nikto nepozval, akoby tam nemali čo robiť. Jeanne má už toho všetkého dosť, po krk, povie mu, že je KONIEC, začne ju prenasledovať do jej bytu, kde vytiahne revolver a zastrelí ho, ešte sa chvíľu potáca na balkóne, ale čoskoro je všetkému koniec, definitívny ! Určite zaujímavý film, ktorý obsahuje nahé scény, ale len Marie Schneider od hlavy po päty, Marlona nie je vidieť zpredu, maximálne zadnica. Umelecké PORNO, ktoré neškodí, prospieva zdraviu. Na svoju dobu provokatívny film, zakázaný, mne sa to páčilo, nevidel som v tom nič zlé, i keď zlovestnejší je scenár ako oddávanie sa radovánkam, ale tak to malo zrejme byť. Marlon je vo forme, tak najmä pre umenie brilantného herca je úplne ľahké navnadiť sa pozitívne na film, ktorý je docela pesimistický ! (11.09.2015)

Působivý, výjimečný, kontroverzní snímek o vášni, touze, sexu i lásce. Ze režisérského hlediska si myslím, že tu není jediná scéna zbytečná ani žádná nechybí. Vše je naprosto účelné. Celkově se příběh a vztahy v něm hodnotí velmi obtížně, a proto snad není od věci trochu rozebrat jednotlivé postavy. Paul je na první pohled zklamaný a životem znechucený světák, který ze všeho nejméně touží po lásce, aniž by se dokázal zříci svých přirozených tělesných potřeb, což ústí až v silně nemorální a perverzní (Myslím spíše duševně!) vztah k opačnému pohlaví. To jestli je prožitým "milostným" vztahem poznamenán natolik, aby mohl být jeho přístup a silný cynismus změněn, tu snad vyřešeno je, snad není, nicméně mně se to vyluštit nepodařilo. Jeho mladá přítelkyně je naopak typická, ničím nevybočující představitelka své generace i věkové skupiny s již zajištěným, dynamicky fungujícím vztahem, která z mně neznámého důvodu podlehne vábení snad svých jakýchsi nepoznaných touh či jen nevyjádřitelnému Paulově šarmu a na nic se neptající aktivní rezignaci. Tento nepřirozený a skřípající vztah nutně spěje k tragickému rozuzlení, jež na sebe nedá příliš dlouho čekat. Charakteristickým znamením beznadějnosti onoho počínání je Poslední tango, které opilý a klamně smířený pár "odtančí" a posléze přímo zvířecky a navíc neúspěšně odbytý akt symbolizující jistý a neodvratný konec násilné pudové symbiózy. Paul je předem odsouzen ke konci odpovídajícímu jeho osobě, otázkou je jen zda s sebou musí strhnou i svou prozatím asi nevinnou "oběť". (20.10.2004)

V minulosti som to dvakrát vypol, pretože úvodná pol hoďka je trapný, od reality odtrhnutý bullshit. Potom sa to našťastie spraví. Bavilo ma sledovať ich spoločné chvíľky v byte, jej herectvo, jeho herectvo, jej telo a všetky tie kontrasty. Od scény “strč mi prsty do prdele” to mieri dokonca ku piatim hviezdam a napríklad rozlúčka s mŕtvou manželkou je naozaj top. Až sa to v závere zase pokazí, než by ste stihli povedať Najlepší Bertolucci. (02.11.2019)

„V tej posteli sa už nemôžeme milovať!“ – „Dobre. Tak budeme mrdať na radiátore alebo postojačky pri krbe.“ Svojho času (kvôli naturalistickému sexu) škandalózny film. Dnes už to nemá šancu niekoho šokovať. Nie po tom, čo sme videli Základný inštinkt a spol. Zostala "iba" podmanivá parížska atmosféra, príjemne ležérne tempo, herecké umenie Marlona Branda, šteklivá (ale už nie nie škandalózna) erotika a kučeravá Maria Schneider. (12.11.2006)

,,ČO TO TU ROBÍTE?" ,,PRIŠLI SME SA VYSRAŤ." ,,TO NIE JE PRAVDA, KAKÁME!" ,,TO SA NEHANBÍTE ROBIŤ TO V MOJEJ DŽUNGLI?" __ Pred ,,Emanuelou" bolo ,,Posledné tango v Paríži". Už v počiatku uvoľnených 70. rokov sa ukázalo, že v rukách zručného režiséra môže byť aj erotika umením. Nominácie na Oscara sú v oboch prípadoch však čiastočne za odvahu, v prípade Branda za jeho pojatie sexuality a u Bertolucciho za scénu s maslom (Kdo maže, ten jede). Myslím, že v istých ohľadoch oba dva filmy porovnať možno. Najmä keď sa postupne Maria Schneider ukazuje výlučne v Evinom rúchu a s Brandom riešia rôzne chúlostivé otázky (,,Kedy si sa po prvý krát urobila?") vyznieva film ešte dráždivejšie a provokatívnejšie než milostné dobrodružstvá Silvii Kristel. Odhliadnuc od ,,toho hlavného" stojí za povšimnutie kamera Vittoria Storara, jeho nasvietenie scén i obrazové kompozície Paríža a potom postava Jeana-Pierra Léauda, známeho úlohami nevyzretých mladíčkov, tu predsa len schopnejšieho žiť v realite. (3290. hodnotenie, 203. komentár k filmu) (09.02.2020)