Bludné kruhy

Věřím, že číst předlohový román musí být taky pořádná jízda. Místy hodně depresivní, ale naprosto uvěřitelné. Přesně podle rčení, že život je pes a my jsme ty jeho patníky. Emocionálně je to velmi náročné dílo. Mark Ruffalo je tady naprosto jedinečný a jeho dvojrole mu musela dát pořádně zabrat. K tomu ještě skvělá režie i hudba. Moc povedené! (27.07.2020)

Inak výborný seriál Bludné kruhy sa tak sústreďuje na výkon Marka Ruffala v hlavnej dvojúlohe, až zabudne dopovedať niektoré dejové linky a niektoré záležitosti tak v ňom idú do stratena. Jednotlivé epizódy sú vzácne vyrovnané, preto trochu zamrzí, že tá záverečná nie je najlepšia a divák si možno povie, že na neho ešte čaká siedma. Čaká nás viacero časových rovín, tragédie ako z Antiky, špičkoví herci a ťaživá atmosféra, čiže k dokonalosti veľa nechýbalo, len to, čo som spomínal. Aspoň mne, rozumiem ako päťhviezdičkovým, tak trojhviezdičkovým hodnoteniam. (28.11.2020)

Podobné vykonstruované řady nešťastných příhod zrovna nemusím, o to více pokud nejsou zpracovány v rámci žánru absurdní komedie, ale vážně myšleného dramatu. Záchranným Bludným kruhem pro mě byla linka Tempesty a její dopady na jednání Dominicka. Ruffalo jako Dominick výborný, jako Thomas spíše průměr. Ale nemyslím si, že by seriálu pomohlo, pokud by Thomase hrál jiný herec. Taktéž neuznávám kritiku lidí trpících schizofrenií (znající schizofreniky), že toto zobrazení neodpovídá realitě. Even if they know this much is true. (17.06.2020)

Mňa tento seriál neuchvátil, ako zvyšok tunajšej pospolitosti, pretože mne jeden super herecký výkon a zaujímavá talianska dejová linka na pobavenie nestačí. Páčilo sa mi ako seriál skončil, ako sa so všetkým vysporiadal, ako priniesol úľavu či zmierenie. Ale nudnejšie zobrazenie sledu tragédií som ešte nezažil. Možno to bolo práve tým, že tých bolestných udalostí tu bolo priveľa, že len málokto by uveril, že sa to deje v jednej rodine alebo jednému človeku. Na takúto komornú drámu by stačil aj celovečerný film a vtedy by to možno bolo aj na Oscara. Pretože napriek tomu, že niektorí užívatelia už Ruffalovi odovzdávajú zlatú sošku, zabúdajú na to, že Oscary sa za seriály neodovzdávajú. (23.08.2020)

Poctivo, takmer každý jeden deň som absolvoval hodinovú dávku poriadnej mizérie, s protagonistom, ktorý bol vo väčšine stále zamračený, depresívny a melancholický, a ani sa mu nie je čo čudovať, keď nedal dopustiť na svojho milovaného (schizofrenického) brata, čo si (i)hneď na samý úvod extrémne skomplikoval svoju existenciu. Úsmev na jeho tvári sa síce dostavil, ale zrejme až na samom konci, kedy už mal hádam po úplne všetkých starostiach ? Sledoval som naprosto nekontrolovateľnú jazdu dvojičiek Dominicka a Thomasa Birdseyových, s častými nadhľadmi do minulosti, že v účinnej retrospektíve som ich spoznával, keď ešte vyrastali s nevlastným otcom Rayom a matkou s talianskými koreňmi, Concettinou, okolo ktorej sa vynáralo množstvo záhadných otáznikov... / Marky Ruffalo sa priam majstrovsky zhostil dvoj/role, ktorá mu snáď natrvalo zabezpečí uznanie od hereckých kolegov, až sa občas zamýšľam nad tým, ako sa im to vlastne podarilo tak hodnoverne nakrútiť, kedy obidvaja bratia sú tak strašne rozdielni, až sa musel jeden a ten istý herec na dvakrát stotožniť s dvomi postavami, no vždy odlišným spôsobom ? Najmä to vidieť v spoločných scénach, kde absolútne nerozoznáte šikovnú prácu strihu, veď sa na ňom podieľalo až 5 strihačov, a to už je čo povedať. Režisér a scenárista v jednej osobe Derek Cianfrance, sa dôkladne zaslúžil o to, aby som dal vôbec tomuto krátkemu seriáliku šancu, lebo si inak extra nezakladám na sledovaní nekonečných telenoviel. Oslovil ma. Výborná vec - roku 2020, teda z toho TV. SVETA ! HBO - klobúk dole ! (18.08.2020)