Zvláštne dni

Koho baví fantasmagorie a libuje si v ní, tohle je ideální film právě pro takové diváky. Grygar krásně mluvil o tom, že oni, vědci, co vysvětlují podstatu, tam měli v sále dvacet lidí, ale Souček měl vedle v sále tři sta lidí. Lidem prostě víc vyhovuje fantas, který jejich rozum bere, než selská logika, které se rádi a úspěšně brání. takže jak jinak - jao vždy - náš zákzník, tak mu šoupneme co chce, ten je náš pán. Chce blbiny, tak už mu je lifrujeme. Chce psycho, už ho posíláme, chce filozofii, á to ne, to nebere, od ní pryč, tedy od lásky k moudrosti utéci, to je dřina... (28.09.2010)

Až mě překvapilo, jak tahle vědecko - fantastická kriminálka na mě i po letech zafungovala. Výstižný název pro konec roku, kdy se slaví příchod nového, a nebo možná prostě Konec. V kině šlo o (v té době) uhrančivý zážitek, tentokrát jsem ale přidal ještě hvězdu za epické finále. V 90.letech se začaly v hojné míře točit filmy se špatným koncem, a tak člověk najednou netušil, jak se vše vyvrbí. V záplavě tragédií se pak filmy se šťastným koncem stávaly světýlkem na konci tunelu. Skvělá kamera dokázala jen nočními záběry velkoměsta navodit dojem temné budoucnosti, to vše podtrhla úžasná hudba + Skunk Anansie, Marilyn Manson, Deep Forest, Tricky, Shakespeare´s Sister, Bob Marley, Peter Gabriel, Testament a další....zvláštní Zvláštní dny... (18.07.2015)

Zvláštny film, ktorý vo svojej dobe spôsobil takmer revolúciu, a ešte dnes pôsobí ako pokrokové zjavenie. Vlastne by som sa nebál tento film označiť za geniálny a prelomový - je jednou z množstva inšpirácií Matrixu, ale zďaleka nielen jeho, už teraz ma napadajú ďalšie filmy a seriály, ktoré od neho okato a bohato opisujú. Rámec príbehu v podobe tušenia predpovedanej apokalypsy roku 2000 je silné a zaujímavé. Koniec sveta, verejné nepokoje, otázka rasizmu, vraždiaci policajti, ktorí sa snažia zahladiť stopy, hlavní hrdina na šikmej ploche, armádna technológia na autentický záznam kúsku vášho života... Je tu toho viac než dosť. Myšlienka zachytávania vlastných zážitkov na špeciálny prístroj, ktorý umožňuje ich prežitie tak, ako by to bola skutočnosť, je nákazlivá a atraktívna. Je vidieť, že sa do toho zapojil aj James Cameron a pomohol príbeh vypiplať do dokonalosti. Zaujímavá je vizuálna stránka, ktorá priam kričí niečo v štýle "Chcete navodiť dojem, že sú ulice plné tisícov ľudí a šíri sa anarchia? Tak tam proste tie tisíce ľudí, policajtov, armádu, výbuchy, oslavy a všetko narvite!". Každý záber je tak presýtený, tak živý, tak živelný a úchvatne preplnený, že celá story a mesto pôsobia odrazu omnoho skutočnejšie. Druhá stránka vizualizácie sú zábery z prvej osoby, ktoré sú nesmierne dynamické a naservírujú vám poriadnu porciu adrenalínu (ako hneď úvodná sekvencia), alebo vzrušenia (mám chuť pridať hviezdičku za hafo odvážnych scén; od lesbického sexu po Juliette Lewis hore bez). Tu nachádzam paralelu medzi vrahom Iris, ktorý ju donúti pozerať sa naňho jeho očami, cez jeho nahrávacie zariadenie, s podobnou situáciou v prvej sérii Ghost in the Shell: Stand Alone Complex, kde sa môžeme stretnúť s postavou sériového vraha, ktorý síce neznásilňuje, zato zvlieka z kože a pritom rovnako necháva obete - ženy sa na seba pozerať. Čerešničkou na chutnej a napínavej torte s kriminálnou zápletkou a kopou akcie je hviezdny štáb a obsadenie - od Kathryn Bigelow a Cameron cez Fiennesa, Lewis, Sizemora a Bassetovú až po D'Onofria a môjho obľúbenca Fichtnera. "Víš, proč jsou filmy pořád lepší než playback? Protože když přijdou titulky a rozsvítí se světla, lidé vědí, že je konec. JE KONEC!" 80% (01.05.2014)

Roky som tento film považoval za rovnako hodnotné vizionárske sci-fi ako Blade Runnera. Práve tie roky tomu ale malinko ublížili - vizuál nezostarol, to len dnešku odlišné rozprávacie postupy (lacné cameronovské scenáristické slučky riešiace všetko cez náhodu) to trochu kazia. A dnes už záporáci toľko nevysvetľujú ani v Bondovkách. Inak je to stále rovnako pôsobivé a rozoberané témy stále aktuálne, aj s podtextom. Bigelowovej réžia perfektná v akčných sekvenciách, aj pri vykreslovaní miléniovej atmosféry; koncertné scény z klubu natočené ako keby ste tam naozaj boli, a tie s Juliette Lewis majú úžasný sexuálny výboj. Je to o vzťahoch na pozadí akcie a o akcii na pozadí ohňostrojov, rasových nepokojov, virtuálnych závislostí... Skoro sci-fi. Right Here, Right Now. Southland Tales 90.tych rokov. (26.05.2013)

Ten otřesný osmdesátkový look bych filmu z poloviny devadesátých let možná odpustila. To, že má neskutečně mnoho hluchým míst, již méně. Bigelowová mnohokrát prokázala, že umí točit akční scény, tehdy to zřejmě ještě neuměla. Samotný příběh je značně diskutabilní, takže se mohu jen pozastavit nad tím, jak feministicky film v mnoha ohledech vyznívá. A mám to, tím mohu odůvodnit nízké hodnocení a nemusím přiznávat, že mě ten film málem unudil k smrti. (30.10.2018)