Otec

Bál jsem se, protože tento typ filmů bývá hodně skličující, ale nakonec z toho byla inovativně napsaná a natočená jednohubka s geniálním Anthony Hopkinsem. Podobný herecký Hollywoodský příběh jako měl nedávno Brendan Fraser s Velrybou nebo Mickey Rourke s Wrestlerem. Fantastický film plný emocí, který vypráví tvrdé pravdy, ale my - mladíci - si díky němu můžeme víc vážit svůj čas. Krásná hudba! (25.03.2023)

"The Father" je naozaj vynikajúcim filmom. Vo všetkých ohľadoch to môžem označiť ako vynikajúci film, ktorý si svoje oscarové nominácie naozaj zaslúži. Príbeh je o to fascinujúcejší, že celé je to reálne podané z pohľadu Anthonyho, ktorý postupne viac a viac stráca prehľad o realite a čo sa vlastne okolo neho deje. A to čo sa deje môže trvať len pár dní, alebo to môže v skutočnosti trvať niekoľko týždňov alebo aj mesiacov. Pretože jeho hlava mu mieša minulosť a budúcnosť dokopy a vôbec už nevie kedy sa čo vlastne udialo. A to napriek tomu, že má pocit, že je úplne v poriadku. A nie je predsa hlupák. Anthony Hopkins podáva fenomenálny výkon a veril som úplne všetky momentky. Najmä jeho záverečná časť v izbe, kde sa pýta sestry či pozná jeho mamu je tak od srdca až ma to dojalo. Úprimne dojalo. Olivia Colman je takisto vynikajúca. Vidno ako na ňu celá tá situácia dopadá. Jej otec je v skutočnosti ako ten rozbitý hrnček, ktorý uprace. Rozbitý na črepy. A hoci je to stále ten istý človek, tak už to nie je ten istý človek, ktorým kedysi bol. Neviem čo môžem a nemôžem reálne povedať, no je to skutočne film, ktorý odporúčam vidieť. Táto dráma je smutná, no nie je podľa mňa deprimujúca. A nepôsobí ani pateticky ani gýčovito. Pôsobí to ako skutočne spracované zo života. Hodnotenie: A+ (03.04.2021)

Nuž Anthony Hopkins by tento rok aj bral aj oscara a stále je jeden z najväčších favoritov, ale podľa mňa rozhodne iný faktor. Chadwick Boseman bol čierny a je žiaľ už aj mŕtvy, a tak ho asi dostane posmrtne. Film The Father nebudú milovať všetci. Je to totiž miestami nezáživná dráma o vzťahu otca a dcéry, obaja už v rokoch. Všetko sa točí okolo v podstate nekonečnej komunikácie otca s rôznymi postavami, je tu nielen dcéra, ale aj jej manžel, postupne prichádzajú ďalšie. Film je založený na divadelne hre a je to poznať už aj v tom, že vlastne sa skoro celý príbeh odohráva v jednom byte. Príbeh je snáď však až silné slovo, pretože epickosť je tu potlačená, aby do popredia vystúpil jeden špičkový herec a ten pomocou dialógov nám poukázal na vzťahové roviny, medziľudské vzťahy i úskalia prichádzajúcej stareckej demencie, keď človek postupne stráca zmysel pre realitu, no začína si to postupne uvedomovať, ale nechce pripustiť. To prináša na povrch aj isté emócie, ale ako bolo povedané, nejaký extra dej nemôžeme očakávať, je to čistá dráma, kde okrem Hopkinsa silne zažiarila aj Olivia Colman (a tá dostane podľa mňa oscara namiesto Amandy Seyfried). (01.01.2021)

Depresivní pohled do budoucnosti skoro každého z nás, tentokrát bez robotů nebo jaderného holocaustu. Ani pandemie nebo útok chemickými zbraněmi zde nenastane, přesto by se hrůzou ve mě krve nedořezal. Hopkinsova one man show o stáří nabízí cestu za dobrodružstvím, které nechcete. Plným překvapení, zmatení, sžíraveho pocitu, že jsou všichni proti vám a schovávají vám hodinky. Perfektní dialogy, precizní režie, krásná smutná hudba. (12.04.2021)

Líbil se mi scénář i Anthony Hopkins, který vždycky dokázal hrát role odpovídající jeho stáří. Nejdřív je ale dlužno říct, že "Otec" byl v poměrně dobrém stavu (snad až ke konci se zhrošil), fyzicky byl zcela v pořádku (žádná inkontnence nebo problémy s kruhovým svěračem) a demence měla spíš benigní než maligní formu. Takového "Otce" mít doma je pohoda. Sám jsem zažil těžší situaci a znám spoustu lidí, kteří na tom byli nepoměrně hůře a po velmi dlouhou dobu. Scénář Christophera Hamptona a Floriana Zellera (divadelní hra) je ovšem naprosto unikátní. Samozřejmě jej nelze sledovat v podmínkách klinické normativity. Je to jen problém diváka, jak je ochoten a schopen vstoupit do senilního světa. - V recenzích se často vyskytuje údiv "jak to ustát?" Přitom řešení je pouze dvojí: odvést postiženou osobu do sanatoria (běžné řešení, kterému se nevyhnul ani tento film) a věnovat se dále svým zájmům, nebo se omezit a vzít to na sebe. Ujišťuji, že i druhé řešení je alespoň stejně přínosné. Kromě jiného: takto postižení lidé se často rozpovídají, a co se od nich dozvíte, se nedozvíte jinak. K doplnění vzdělání doporučuji knihu: Bernlef J.- Vyhasínání mozku Martina Kleina (2013) (05.04.2023)