Batman a Robin

„Už viem, prečo je Superman sám.“ Keď v polovici 90. rokvo Burton sériu predal Schumacherovi (ale zostal aspoň ako producent), zmena tónu z úchylnej temnoty na rozujúchanú diskotéku sa divákom neskutočne páčila a urobili z toho hit sezóny. Nečudo, že štúdio rýchlo roztočilo kamery a do dvoch rokov sme mali  k dispozícii sequel. Ku kormidlu sa znova dostal (už odskúšaný) Schumacher, ale tentoraz už bez produkujúceho Burtona, ktorý zrejme na také blbosti nemal čas a najmä chuť. Joelovi štúdio dodalo masívny, 125-miliónový rozpočet (o 25 viac ako naposledy). Prvé, čo urobil, bolo, že sa veľmi pekne poďakoval Kilmerovi a pre-obsadil ho televíznou hviezdičkou z Pohotovosti. Pre Clooneyho bola vtedy rola Batmana niečím neskutočným, ale keď sa z filmu vykľulo to, čo sa vykľulo, opakovane sa vyjadril, že bude radšej, ak mu kariéru zničí kvalitný nezávislý film, než vysokorozpočtová sračka. Schumacher znásobil diskoštýl a tak sa na štvorku miestami už až nedá pozerať. Všetko je natoľko obrovské, rozľahlé, gigantické, hlučné a bláznivé (batkreditky!), že to prestáva plniť účel zábavnosti a stáva sa to proste len otravným. V lete 1997 Batmana a Robina síce chceli vidieť všetci, vrátane mňa. Vyrazil som naňho do kina a pamätám si, že už vo veku 16 rokov (kedy vám stačí vidieť hovadinu a ste nadšení) som bol otrávený a zhnusený. A sklamaný. Veľmi sklamaný. Nezmyselný Batman, extraotravný Robin, extraextraextra otravná Batgirl (čo to boli za časy, keď sa mohla hviezdou stať Alicia Silverstone?) a z kultových postáv, ako sú Alfréd a Gordon, sa stali trápne komické postavičky. Pat Hingle a Michael Gough si takúto brutálnu rozlúčku so sériou (a vlastne aj svojimi kariérami, obaja zomreli pár rokov potom) nezaslúžili. Clooney si potom nedával servítky pred ústa a na rovinu vyhlásil, že zrejme práve zabili Batmana. Mal pravdu. Všetci boli výsledkom úspešne zhrození a znechutení, vrátane štúdia. Tomu by boli ukradnuté príšerné recenzie, hrozné kritiky a zlosť komiksových fanúšikov, keby... keby film dobre zarobil. Lenže, i vzhľadom na premrštený rozpočet, nezarobil. A tak milovaného Batmana radšej na najbližších 8 (!) rokov zavrelo do trezoru a potom najalo Nolana na reboot. Našli by sa v tomto pekle plusy? Prekvapivo našli. Napr. parádny skleník Poison Ivy a i samotná Poison Ivy je v magickom podaní Umy Thurman. Absurdným spôsobom baví Schwarzenegger, ktorý je v úlohe nešťastne zamilovaného Mr. Freezea taký strašný, že to postavu na najbližšie desaťročia zabilo a odvtedy sme ju na plátne nevideli. Sám Arnold ale mohol byť so sebou spokojný, za túto blbú rolu dostal rekordných 25 miliónov. Čo len dokazuje, ako ostatne celý tento nešťastný film, že štúdiá v 90-tych rokoch vôbec nevedeli, čo od radosti z toľkých peňazí a tak začali navyšovať rozpočty do kurióznych (a hlavne zbytočných) výšin. Dokonca i Clooney, ktorý by takú rolu zrejme hral aj zadarmo, len aby sa dostal do širšieho diváckeho povedomia (čo nemyslím nijako zle), dostal parádnych 10 miliónov, čo nebolo málo, keď uvážime, že v tom období mal za sebou síce hit Pohotovosť, ale ako filmový herec ešte iba nesmelo začínal. Rok 1997 bol plný očakávaných, vysokorozpočtových pokračovaní, ale fakt neviem, či ma viac sklamalo toto alebo dvojky Nebezpečná rýchlosti a Jurského parku. To, že tunajšie postavy Bane a Batgirl nemajú absolútne nič spoločné so svojimi komiksovými predlohami je napokon ešte ten najmenší problém. (01.02.2009) (menej) (viac)