Dom milosrdných sestier

Dorothy Slaterová je správkyňa privátnej ubytovne pre vysokoškolské študentky. Je to stará, nepríjemná žena. Internátu vládne pevnou rukou. Sedem šibnutých študentiek, čo sú u nej ubytované, si chce z nej vystreliť. Ich hlúpy žart sa nečakane obráti na tragédiu. Nechtiac pani Slaterovú zabijú. Jej mŕtve telo ukryjú a akoby sa nič nestalo, usporiadajú rozlúčkový večierok. Počas neho ich však začne jednu po druhej likvidovať brutálny zabiják. Kto je tento tajomný vrah, ktorý chce pomstiť smrť Dorothy Slaterovej? ** (25.07.2016)

Poctivý a milý americký slasher zo študentského prostredia, točiaci sa okolo siedmych krásnych študentiek, ktorým neustále šliape na päty a buzeruje ich pani domáca, Dorothy Slaterová (vo vyhrotených situáciách nazývaná ako kurva), ktorá si už svoje povoľné študentské časy dávno odbila a teraz chce mať vo svojom požehnanom veku už konečne pokoj. Dievčatá si v dome plnom disciplíny museli niekedy pripadať ako na vojne, čo im na pohode a vzájomných dobrých vzťahoch moc nepridalo. Akumulovaná nenávisť jedného dňa vyvrcholila krutým žartíkom, ktorý sa dievčatám vymkol z pod kontroly. Počas nasledujúcej noci (maturitný večierok) totiž niekto začne vraždiť bezbranných oslavujúcich.......... Názov “I Know What You Did Last Night“ by mohol byť kľudne jeden z alternatívnych ku The House on Sorority Row. Aj napriek tomu, že nie je problém prísť na to, kto že sa to ujal pozície slashera či niektoré nedotiahnuté veci v príbehu (príkladom žiadne stopy po úkladných vraždách apod.), nemôžem nedať iné hodnotenie ako 5*. Spomínané skutočnosti mi vôbec nevadili, keďže Mark Rosman uchopil svoju režijnú úlohu pevne do rúk a priniesol mi tak rozmanitý zážitok hodný pozornosti. Prakticky hneď od úplného začiatku, ktorý mi mimochodom pripomenul klasiku Romana Polanského - Rosemary's Baby, film vtiahne diváka silnou atmosférou, ktorá je ruku v ruke doprevádzaná obstojnými hereckými výkonmi, vcelku vierohodným študentským chovaním, až do samotného finále. Čo je tak trocha zaujímavé a netradičné je práve ústredná postava vraha mladých slečien, zahalená do tajomna viac ako je vo všeobecnosti zvykom. Navyše svoj špecifický kostým či vražednú zbraň si zvolí až priamo na mieste činu, totálna improvizácia za chodu. Celkovo, aby som to teda zhrnul, sa jedná o výborný slasher, časom ktorého sila vyvrcholila medzi fanúšikmi až k označeniu KULT, ktorý vďaka svojej rozmanitosti a spôsobu natočenia v žiadnom prípade nenudí. Treba mať na neho ale asi náladu, ako na všetko ostatné. Bez výhrad. (30.03.2009)

První půlka osmdesátých let vyvražďovačkám hodně přála, jak po finanční, tak po kvalitativní stránce. House on Sorority Row je toho zdárným příkladem. Snímku nechybí poměrně chytrý scénář, sympatické bábovky čekající na popravu a tajemný vrah, jehož identita je odkryta v parádně gradujícím finále. Zabiják se docela činí a mezi jeho nejpůsobivější kousky patří hlava v záchodě. Nezaclání tu žádné mobily ani počítače, zkrátka naháněčka hezky po staru, jak to správný hororový fanda nejvíc ocení. Další z řady výborných slasherů (vzpomeňme například Black Christmas nebo Vrah Rosemary), který se překvapivě neproměnil v seriál. Což je nakonec vlastně dobře. A jeho oficiální remake z roku 2009 se silně nepovedl. (05.03.2011)

Poviem to hneď na rovinu ako som sa zoznámil z tými mladými pipkami,keby ich nezabil vrah asi by som to musel urobiť ja.Príbeh nie je výnimočný,takýchto podobne ladených filmov je veľa.Originalita vôbec žiadna.Vraždy asi dve boli slušné ale ostatné boli mimo záber a z gore efektami sa tiež šetrilo. Veľmi nezmyselné spracovanie.Jeden z veľmi slabých slasherov,lebo ani tá koncová pointa ma neuspokojila. (29.12.2014)

Slasher se vším všudy, jak je u tohoto žánru zvykem. Škoda jen, že mordy byly slabé a gore nedotažené do patřičné úrovně, jak by se u takovéhoto druhu filmu patřilo. Vražedná zbraň byla nevšední - výletní hůlka - a to by se slušelo na pořádný masakr. Hudbu dělal klasik Re-animátorské trilogie - Richard Band. (03.12.2016)