Moja ľavá noha

Tohle je takové to hodnocení, které nechci dát, ale musím, protože bych si potom zase lhal do kapsy. Daniel Day-Lewis je tu, stejně jako ve svých jiných rolích, fantastický a svého prvního Oscara si bezesporu zasloužil. Samotný film je vlastně také skvělý a nemám mu co vytknout. Bohužel už jsem ale zcela unavený z filmů podobného ražení (Skafandr a motýl, Uvnitř tančím, Nedotknutelní), kdy se z vás po celou dobu snaží snímek vymačkat emoce, především pak soucit s postiženým hrdinou. Dějová linka je naneštěstí také málokdy originální a vcelku odhadnutelná. Neboli Moje levá noha je výborný film a rozhodně bych ho všem doporučil, ale já osobně už jsem z podobných filmů znuděný a potřebuju od nich pauzu. 6/10 (14.03.2014)

Príbeh írskeho umelca Christyho Browna bol pre mňa neznámym až do vizuálneho stretnutia s týmto filmom. Moja ľavá noha, jednoduchý no absolútne výstižný názov pre túto klasickú drámu o krutej hre ľudského osudu. Rozpráva príbeh Christyho, človeka – trpiteľa, fyzicky postihnutého a uväzneného vo svojom vnútri, žijúceho v prostej rodine, ktorú sužuje chudoba. Je to príbeh o boji človeka, boji, ktorý prebieha hlavne v jeho vnútri, o snahe nadviazať komunikáciu s okolím, ktoré je mnohokrát odmietavé a kruté ako Christyho otec. Dlhé roky väznenia vo vlastnom tele sa podpísali na Christyho správaní, jeho častej arogancii a neprimeranej konzumácii alkoholu a práve jeho nepredvídateľná povaha mi bránila vo výraznejšom ponorení sa do sveta hlavnej postavy. K Danielovmi výkonu sa netreba vôbec vyjadrovať, zaslúžený Oscar a absolútna oddanosť s postavou len potvrdzujú obrovskú profesionalitu tohto herca, no netreba zabúdať ani na skvelého Hugha O´Conora, hrajúceho mladého Christyho. Miernemu sklamaniu sa neubránim, okrem ukážkových hercov sa jedná o prakticky jednoduchý životopisný film, ktorému chýba pevnejšia režisérska ruka a pár minút naviac, ktoré by vytvorili menej skratkovitý obraz o hlavnej postave a hlavne preto považujem za najpôsobivejší film dvojice Sheridan – Day-Lewis dielo, ktoré vzniklo o štyri roky neskôr, úprimnú drámu In the Name of the Father, ktorej nechýba nič z toho, čo som hľadal v tomto príbehu. (02.01.2010)

Možno ma to za srdce nechytilo až tak veľmi, ako by si snáď snímok zaslúžil, ale aj napriek tomu ho hodnotím nadmieru kladne. V prvom rade je to vďaka geniálne hrajúcemu Daniel Day-Lewisovi, ktorý si toho oscara jednoznačne zaslúžil. Maximálne strhujúci, fascinujúci výkon, ktorému sa doposiaľ čo do stvárnenia podobnej postavy svojim hereckým umením aspoň jemne priblížil jedine Dawid Ogrodnik vo filme Chce sa mi žiť (2013). A potom už len obrovská herecká priepasť. Samotný životný príbeh Ch. Browna bol tiež zaujímavý, no uvítal by som tu väčší nápor na emócie a prehĺbenie niektorých dramatických situácií. Poniektoré kľúčové scény na mňa pôsobili s až príliš veľkým odstupom. Slušný nadpriemer. 80/100 (15.05.2017)

Podobně jako v Uvnitř tančím se člověk musí narodit s velkým talentem, aby byl schopen zahrát tak těžkou roli. Lewis to zvládl dokonale a po zásluze si za to odnesl Oscara. Film jako takový ukazuje dost drsnou realitu Irska, kde se lidi moc dobře neměli a konkrétně mapuje hodně zajímavý příběh jednoho neobyčejného člověka. 85% (29.01.2017)

Silný příběh od začátku až do konce. Celé herecké obsazení podalo skvělé výkony. Daniel Day-Lewis hraje nadpozemsky a následný aplaus ve stoje při předávání Oscarů si tvrdě odpracoval. I zcela nenápadná, zevnějškem tuctová ženská Brenda Fricker předvedla zač je toho loket a za svou roli dobrosrděčné a láskyplné matky si také odnesla zaslouženého Oscara. Ray McAnally v roli žíznivého ale milujícího otce byl taky fantastický. Snímky natočené podle skutečných údálostí a příběhů jsou ještě podstatně lepší když se do toho všichni pustí se vší vervou a plným nasazením. Poctivě zpracovaný a bravurně natočený příběh Christyho Browna toto jen dokazuje. Pečlivá režie, dokonalé herecké výkony, citlivá hudba, vynikající scénář - výjimečný film. (19.04.2008)