Nezanechať stopy

„18-ročný poľský stredoškolák, básnik Grzegorz Przemyk, zomrel na následky brutálneho bitia na policajnej stanici vo Varšave,” inými slovami preložené: barbarskí komunistickí príslušníci bezpečnosti mu tak ublížili na zdraví, že neskoršie svojim zraneniam v nemocnici podľahol, pričom očitým svedkom predchádzajúcich, skutočných udalostí, bol jeho kamarát, Jurek Popiel [vynikajúci herecký prejav zo strany Tomasza Zięteka], na ktorého sa začínal systematickým spôsobom vyvíjať čoraz väčší psychický nátlak, nakoľko Ministerstvo vnútra chcelo tento odporný trestný čin zamiesť rovno pod koberec, kedy na to používalo čím ďalej, tým viacej sofistikovanejšie metódy, ako čo najúčinnejšie zastrašiť potenciálnych svedkov, s ktorými sa spájal dotyčný prípad, kde ja ako divák, som v podstate iba neveriacky krútil hlavou, čoho je vlastne človek všetkého schopný, keď sa vôbec ničoho neštíti! • A mimochodom, mladý katovický režisér J-P Matuszyński [ročník 1984!], sa následne o týchto udalostiach rozhodol nakrútiť podnetný dobový titul s politickým presahom + navrch s tým dôvetkom, že keď sa písali tieto "reálne udalosti," tak ešte ani nebol na svete, no napriek tomu očividne vytvoril naprosto strhujúcu, a k tomu zároveň i znepokojivú výpoveď, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani priamy účastník tých čias, tak mi vskutku bolo dané spracovanie profesionálne sprístupnené, že tomu normálne nechápem; zrejme sa obklopil tými správnymi spolupracovníkmi, ktorí danej problematike nadmieru rozumeli; a keďže Aby nezostali žiadne stopy, ako sa totižto nazýva i toto kinematografické dielo - par excellence, ktoré vo mne naopak zanechalo naozaj hlboké stopy, i keď miestami pôsobilo predsa trocha roztržitejšie, stále držalo nadštandardne kvalitne pohromade; skrátka, ako by som sa ocitol v pohnutom roku 1-9-8-3 so všetkým, čo k tomu už azda automaticky prislúcha, vrátane iného myslenia tvorcov → v súčasnosti prevláda akýsi módny trend v tom zmysle, že si režiséri zvyknú pripomínať i "staré [komunistické] časy, ktoré na vlastnej koži ani neprežili, čo určite vnímam, ako určitý handicap, ktorý som spozoroval i v tomto prípade, kde by som si dokázal na režisérskej stoličke skoršie predstaviť ← trebárs takú Agnieszku Hollandovú, ako povedzme oveľa vhodnejšiu alternatívu, ktorá ma kedysi rovnako oslovila s obdobným spracovaním príslušnej látky v podobe Gorejący krzew, čo je asi celkovo kvalitnejší príspevok? • Daný prípad občasne príliš tlačil na pílu, a jednako sa správal i podľa klasicky nastavenej šablóny, resp. vypadal až prílišne filmovo, no našťastie nie až tak, aby mu to úplne podrazilo kolená; najsilnejší je najmä v ústrednej myšlienke, s ktorou dokázal veľmi zručne pracovať. (29.08.2024)

V Nezanechať stopy divák pozoruje sled nekonečných vyšetrovaní, ktoré idú ruka v rukáve s čírou absurditou v inak krištáľovo jasnom prípade. Vyhrážky, vyvíjanie nátlaku a hrabanie špiny na nevinných, zahladzovanie potrebných dôkazov či hyenická manipulácia s informáciami. Matuszyński zachytáva dôsledne rozohranú hru milície, lojálnej prokuratúry, médií, ministerstva vnútra a tajnej služby, ktorí ťahajúc za tie správne nitky vytvárajú nový obraz o pravde prinášajúcej aj nových vinníkov. Kompletná recenzia . (19.11.2022)

No nebolo nám v tom komunizme "krásne"? A napriek tomu niektorí ešte stále smútia za touto dobou, kde sa človek spravodlivosti a slušnosti tak ľahko nedomohol... Čo sa týka celkového príbehu, tak uznávam, že Grzegorz a Jurek sa nemuseli správať ako takí anarchistickí bohémovia, ale to čo nasledovalo potom - to bola totálna ohavnosť, ktorá rozbehla kolotoč totalitných praktík v plnej nahote. Sám proti všetkým - aj tak by sa dal zhrnúť boj Jureka proti celej mašinérii, ktorá si ho podala - a nielen jeho, ale aj jeho rodinu a všetko čo sa ho týka. Smutné, že sa takéto veci diali - no ešte smutnejšie je, že niekomu je za takýmto režimom ľúto :( R.I.P. Grzegorz Przemyk (08.06.2022)

Sice léty folklorní tiché pošty i scénářem docela přibásněná, ovšem strhující a parádně zdramatizovaná disidentiowka państwowa, ukazující demagogickou sílu minulého i nadcházejícího režimu a následnou bezmoc všech jejich obětí či odpůrců, kteří by si náhodou dovolili otevírat hubu. Milá mladá degenerace, pokud nyní náhle nezchytříte, nepoučíte se z minulosti, necháte se nadále vyplachovat debilitou asociálních sítí a zjevně řízenou mediální manipulací a nezapojíte se do potírání novodobých neomarxistických zmrdů už v zárodku, těšte se přesně na tuhle zářivou budoucnost kolektivně smýšlejícího stáda, kdy těch pár unisono nebučících závadných kusů vládnoucí oligarchie hravě kontumuje a přizdisráčská mlčící většina se zmůže na odpor pouze v mantinelech tichého „hrdinného“ pičování ve svých obývácích. A už nám to začalo! Pani prokurator Wiesława Bardon naprosto dokonalá socialistická machna, už dlouho jsem neměl takovou chuť napálit televizi, a Więckiewiczův generál Kiszczak opět koncertem famózní herecké mimiky. (04.05.2022)

Dobrý a dôležitý námet, lebo nespravodlivosť a arogantné komunistické svine treba trestať aj takýmito filmami. Aj keď mi nedá nepoznamenať, že nie len včera, ale aj dnes a aj zajtra sa stávajú prípady, keď pod policajným obuškom umrie nevinná (myslím tým naozaj nevinná) obeť a neštekne po nej ani pes. Sám ich poznám niekoľko. Problém ale bol v tom, že sa tento 165 minútový film vliekol jak sopeľ. Jednotlivé zábery mohli kľudne zpredu a zozadu osekať, okresať, či hoci len obrúsiť, nikto by o nič neprišiel, film by bol o polhodinu kratší a ja som mohol dať aspoň štyri. A napokon jednu celú hviezdu odoberám za prehrávanie pani prokurátorky, lebo až tak ma to jej prehnané herectvo dokázalo iritovať. Dobre, že jej nedali ešte aj žuvačku do huby. O dva roky neskôr: pridávam hviedu 😃. 72%. (05.06.2022)