Kairo

Pre môjho milovaného priateľa je toto "najlepší japonský horor a atmosférický KLENOT". Pre mňa pomerne nápaditá, no stále nevýrazná zývačka, ktorej sledovanie som viac menej len pretrpel. Poväčšinu času sa tu tliacha, na hororové prvky dochádza (ak sa to tak dá vôbec nazvať) len sporadicky (respektíve vôbec), a tak som to tak nejak len "príbehovo" stoleroval, pričom ani ten samotný dej ma rovnako ako v prípade "remaku z 2006" nijak extra nenadchol. Nuž, Japonci nie sú moja šálka kávy. Už by som to mal konečne na starobu pochopiť. Druhá z milosti .. (02.08.2024)

Ocenil jsem hutnou temnou a depresivní atmosféru, vlastně i myšlenka filmu nebyla špatná. Vyprávění mi ale chvílemi přišlo trochu nepřehledné, takže jsem měl občas potíž se v příběhu orientovat, a některé scény byly neúměrně přetažené, takže jsem si chvílemi už nervozně podupával abychom se posunuli někam dál. Mít to třeba o dvacet minut míň, neváhal bych jít ještě výš. (23.07.2021)

Je to dosť dobrý horor z japonskej produkcie. Má výborný príbeh o skupinke študentov, ktorých priatelia sa začali správať príliš zvláštne, čo viedlo až k ich samovražde a postupne si uvedomujú, že za to môže niečo, čo je nad ich sily, prienik duchov do nášho sveta prostredníctvom elektroniky, čo postupne ničí celú ľudskú populáciu. Spracovanie je celkom slušné, ale dalo sa z toho získať aj viac. Táto tématika je perfektná a ponúka mimoriadny potenciál, ale v rámci žánru mi to príde skôr len priemerne podané, film má väčšinu času pomerne pomalé tempo, čo ale to plne schaľujem, pomáha to k tiaživému pocitu z tejto témy, ale nanešťastie hlavne spočiatku sa nájde aj niekoľko slabších scén, ktoré ma moc nezaujali, film sa vylepší až časom a potom sa už na to dobre pozerá až do konca. Len ma mrzí, že tu necítiť ten prechod medzi pôvodným a zničeným svetom, film sa venuje prakticky len pár postavám a ani si to ako divák takmer nevšimnem a zrazu už je skoro všetko vyľudnené. Po hororovej stránke som nadmieru spokojný, toto nie je klasiky pojatý horor, v ktorom ide o prvom rade o jednotlivé scény alebo drsné momenty. Tu ide hlavne o vynikajúcu atmosféru, ktorá pôsobí až príliš tiaživo a depresívne, ani len náznak optimizmu sa tu nenájde, skôr len pocit nevyhnutného konca a samoty. Ale aj tak sa tu nájde aj niekoľko vydarených hororových scén, hlavne perfektne podané pomalé plíženie ducha v miestnosti, celá situácia po zavretí mladíka v továrni alebo zaujímavá scéna s lietadlom. Veľmi spokojný som aj so samotnými duchmi, ktorí pôsobia správne nepríjemne a to hlavne tým depresívnym prosením o pomoc. Herecké obsadenie je iba priemerné, z tohto filmu ani nemám pocit, že by tu šlo o postavy, všetky sú také nevýrazné, vrátane mojej obľúbenej Kumiko Aso, ale ani to moc neprekáža, tento film je hlavne o všadeprítomnej atmosfére. Réžia a technická stránka sú perfektné, kiež by bolo viac hororov takto pôsobivých. Škoda toho scenára, keby sa vylepšil, tak by sa kľudne mohlo jednať o jeden z najlepších hororov vôbec, tá atmosféra a depresívnosť je v rámci žánru asi na najvyššej možnej úrovni, ale aj takto som dosť spokojný. Ani americký remake nebol zlý, ale ten je až moc teenagersky orientovaný. Objektívna kvalita filmu- 80%, film sa páči mne na 76%. (06.08.2009)

Strhující horrorová podívaná z nedaleké budoucnosti, ve které duchové postupně získávají nadvládu nad odcizeným lidským světem. Ačkoliv film neobsahuje téměř žádné shock scény, oplývá neskutečně depresivní a děsivou atmosférou. Plíživý strach a beznaděj v něm sálají z každého políčka. A co když teprve někdo otevře červenou páskou zalepené dveře.. Japonská klasika moderního horroru. 9/10 (30.11.2005)

Asi nejstrašidelnější asijský horor, který dokáže mnohdy až nepříjemně děsit i bez toho, že by ve filmu byly klasické bafací lekačky. Ostré kontrasty světla a stínu (nebo stínu a menšího stínu), téměř žádná hudba, jen podivné zvuky. Velice nepříjemně působící duchové typu scéna v prádelně nebo chvíle, kdy duch doslova promlouvá k divákovi za utichnutí všech ostatních zvuků až má člověk nutkání se otočit jestli tam ten duch opravdu nestojí. (19.01.2010)