Miesto na výslní

Třpyt lásky klene se nad hlavami. Navléknuté perly mizí, popadaly na dno zátočiny. Šatem svátečním unášen je do dálavy. Pod hladinu stažen cizí melodií. Dvě dámy, dvojí tvář zalíbení. Ta první, obyčejná, naivní, prostá. Ta druhá, "nutná," dobrý původ má a společenské postavení. Vyležený důlek v roztříštěnosti. Mihotavý, temný čin, růžová tragédie. Montgomery Clift a Liz Taylor zblízka vysílají jiskřivé pohledy, vyšší stupeň lásky, prvotřídní noblesní vášeň, vůni útěků do zasněných doteků... Svědomitou romantikou srdce odemyká. Svou duši hříchem podemílá. První lásku v sobě uzamyká. Milovník, viník v myšlenkách. Milostný trojúhelník hořekuje. Náhlé stíny toho léta. Smrt si pro ni do jezera přišla. Vyvrácená cesta. Toužil mít víc, své místo nahoře, let do nebe, přízeň dívky překrásné. Zalit trvale neprůhledným klenotem. Usednout k tomu stolu bylo ošidné. Zůstalo po něm prázdné místo, tísnivé, nemilostivé, tesknivé... Na shledanou v lepším světě. V srdci však, svou šeptavě omamnou nejvyšší nabídkou, hojivou kapkou princovského šarmu, okouzlovat bude nadále. (26.05.2016)

Velmi povedene romanticke drama, pasaz od "nestastne" nahody po zatceni je genialni a ma vybornou atmosferu. No, nejde se divit, ze si hlavni hrdina vybral bohatou Liz Taylor, nez chudou Shelley Winters:-). Myslim, ze to slo ale zajistit pro nej jednodussi cestou... Slusne zahrane, pribeh mozna ne uplne originalni, presto dobry a pekny hudebni doprovod! (17.04.2017)

Nie každý americký sen sa končí happy endom. Niekedy aj americkou tragédiou. Nepoznám predlohu, film som videl 62 rokov po premiére. Rád som sa pozrel na herecké začiatky slávnych a obľúbených hercov. Musím však konštatovať, že Montgomery Clift obe slečny predbehol o konskú dĺžku. Filmu nechýbala temná atmosféra, zvýrazňovanie triednych rozdielov neprekračovalo únosnú hranicu, George Stevens sedel pevne na režisérskej stoličke a keď niekomu prekáža zostručnenie príbehu, nech si prečíta knihu. 600 strán vtesnať do dvoch hodín bez škrtania nejde. (19.09.2013)

Elegantne vyšperkovaná klasika, ktorá je dômyselnou fúziou dramaticky vystavanej melodrámy, citlivej romantiky a temného noiru. Tam, kde Hitchcock zachádza až do prílišnej prekombinovanosti, pôsobí Stevensove dielo ako rafinovaný chameleón, ktorý strieda žánre, motívy a miesto uponáhľaného vŕšenia na seba si vypočítavo zvraty šetrí pre ten najvhodnejší okamih. George Eastman je Stevensovou verziou titána, romantického hrdinu zmietaného osudom, ktorý sa pokúša o narušenie tradičného chodu spoločnosti, keď ako člen rodu z vyššej spoločnosti, avšak pôvodom z chudobnej rodiny začína chodiť s radovou robotníčkou - navyše pracujúcou pre jeho bohatého strýka. Stevens deformuje demokraciu v zmysle "všetci sú si rovný" ako nemožnosť skĺbenia spoločenského postavenia obyčajnej ženy a muža síce chudobného, ale patriaceho do vyšších kruhov. Tiež sa pohráva s industriálnym kapitalizmom - pásovej výrobe nepodlieha len priemyselná výroba, ale aj zábavný priemysel - kiná, produkujúce zamilované páry a fungujúce ako masová sériová atrakcia. To všetko v priamom kontraste voči možnostiam a zábavkám miestnej smotánky. George je však romantickým hrdinom aj v inom zmysle - jeho postava je komplikovaná rovnako ako jeho vzťah, do ktorého sa priplieta ďalšia žena, tentoraz výnimočne z podobného postavenia. Táto skutočnosť ho zavaľuje ako dva sizyfovské balvany na srdci zároveň. George prichádza o veľkú časť diváckych sympatií, pretože je pozmenený takmer do podoby bezcharakterného monštra vo vzťahu voči prvej žene, zároveň však divák jeho ambície a túžby chápe; rozumie mu. Keď dôjde k osudnej scéne na jazere (ktorá je pôsobivá a vťahujúca nevšedným spôsobom), divák je na polceste medzi jeho odsúdením a absolútnym pochopením. Stevens tieto pocity ešte prehlbuje a nakoniec necháva diváka s ním súcitiť. Snáď najemotívnejší je úprimný dialóg medzi Montgomery Cliftom a Shepperdom Strudwickom v obývačke domu pri jazere, ktorý absolútne postráda pátos a ďalšie znechucujúce ingrediencie, a je úplným vyznaním postavy, akému sa v histórii filmu len ťažko hľadá obdoba. Jemná psychologická linka vedie k vnútornému kolapsu Cliftovej postavy a v závere sa miesto naivného zakončenia dostavuje len smútok a pocit nezvratnej skutočnosti. Absolútne precízne vystavaný príbeh podoprený perfektnou réžiou a doslovnými hereckými výkonmi hlavných predstaviteľov, tak ako to má byť. 95% P.S.: Elizabeth Taylor žiari. (11.06.2014)

Miesto na výslní sa na prvý pohľad tvári ako napínavý romantický triler, čím uspokojuje aj diváka, ktorý nemá záujem vo filme hľadať niečo viac. Na ten druhý a ďalší je to ale hlavne kritika spoločenských konvencií, pretože keď si preberieme situáciu, v ktorej sa Cliftova postava ocitla, tak za ňu nemôže ani jedna, ani druhá žena, čiastočne si za ňu môže sám, ale dostali ho do nej najma nezmyselné spoločenské doktríny (je zakázaný vzťah na pracovisku, dôležitosť spoločenského postavenia). Je zaujímavé sledovať a rozmýšlať, ako George vníma novú krásku vo svojom okolí, keď ju vidí iba v drahých šatách a drahom aute a či je príčinou jeho lásky k nej predstava života v luxuse, alebo jej krása. Stevens nepristupuje k postavám ako k prototypom, Taylor aj Winters hrajú mladé ženy z rozdielnych spoločenských vrstiev, ale sú zobrazené iba ako normálne zamilované dievčatá, najma v prípade bohatej dievčiny som rád, že nie je zobrazená ako jednorozmerná rozmaznaná pipka. Ak sme z noiroviek zvyknutí, že za nitky častokrát ťahá žena, tak tu je príčina nešťastia ukrytá podstatne hlbšie. (06.09.2013)