Medzi nebom a zemou

Stone vojnu vo Vietname proste nenechal len tak, nechcel aby sa na ňu zabúdalo a tak prispel ďalším dielom a opäť podľa mňa s dosť jasným posolstvom, no napriek jeho známym názorom to bolo rozumné a korektné. Miestami to bolo emočne silné a rozosmutnilo ma to, ako to dopadlo s vojakom Stevom. Malo to ozaj široko poňatý dej ohľadom priestoru a času, farebne to bolo výnimočné a miestami aj efekty sadli. Kontrasty mi nevadili, ba naopak, no to už je na každého vkuse, výnimočnosť diela však nie je až tak veľká ako napríklad u diel Narodený 4. júla, či Salvadoru. Vojna vo Vietname bola zlo, dnes to už vieme, no niektorí politici, politológovia, či odborníci si to nechceli pripustiť dlhú dobu a niektorí si na tom trvajú aj dnes, muselo však prejsť približne 10 rokov kým sa ku kritike poriadne pripojil aj Hollywood a iní filmári. Zrejme to tak bude aj s Irakom a Afganistanom pokiaľ nevymyjú dovtedy všetkým mozgy a nezastrašia ich tým, čo robia Manningovi, Assangeovi, či Snowdenovi, no bojím sa, že sa na to opäť zabudne a imperialisti vytvoria dovtedy ďalších nepriateľov, možno v podobe Iránu, Venezuely, Bolívie, či možno opäť Ruska. Túto strašnú škvrnu v dejinách na obyvateľoch juhovýchodnej Ázie však treba pripomínať a najlepšie podobnými dielami, ktoré sa neboja skritizovať žiadnu zo strán. (01.08.2013)

Na začiatku vojny býva veľká pompa a silácke reči, ľudia dobrovoľne vstupujú do armády a potom sa čudujú, že majú z toho posttraumatickú poruchu... toto vážne nikdy nepochopím, tú ľudskú hlúposť. Čo sa týka obsahu, chápem, že niekoho môže osloviť pohľad na vojnu z druhej strany, navyše pohľadom ženy. Námet je preto z tejto strany zaujímavý musím priznať, avšak to podanie divákovi bolo zúfalo nezáživné. V tomto prípade ako keby to ani netočil Oliver Stone. Väčšinu času som sa tu trápil s nudou a prehrýzaním sa haldou zbytočných scén, navyše záver ma nepríjemne prekvapil svojou nátlakovosťou. Aspoň že ten úvod bol trochu zaujímavý. Veľmi slabý priemer. 50/100 (02.10.2018)

Slabšie 4 hviezdičky. Stone začína tentokrát zoširoka, svedomito nás zasväcuje do života obyčajných domorodých dedinčanov pred vojnou vo Vietname a v kocke aj do ich histórie a s tým súvisiacej kultúry a náboženstva. Všadeprítomnou rozprávačkou a éterickou hudbou to ale vo viacerých momentoch kolíše na hranici takej tej veľkovýpravnej limonády. Že sa Tommy Lee Jones objaví až v polovici filmu som síce nečakal, ale nijako zvlášť mi tam nechýbal. No nejaký zásadný obrat v tempe rozprávania príbehu nenastal ani vtedy. Moju sústredenú pozornosť si film získal až pri jednej emocionálne vypätej scéne hádky ústrednej dvojice, kde som si vlastne uvedomil, že tu nejde o vojnu v pravom slova zmysle, ale opäť skôr o jej vplyv na elementárne a pri tom tie najcennejšie veci, akými sú rodina a domov. Čiže ide zase raz o PROTIvojnový film. A to je len dobre. Trošku veľa budhizmu tiež nehovorilo práve mojou rečou, ale aspoň niečo na zamyslenie. Iná filozofia. Karma je vraj spravodlivá, ale aj v čase vojny? To sa pýtam ja, nie oni. (22.03.2014)

Pokud budu srovnávat s Četou a Narozen 4.července, tak bych Nebe a země umístil na druhé místo za Četu. Chápu, že mnozí lidé považují tenhle film z celé trilogie za nejhorší, ale je to jen proto, že Stone nabízí jiný pohled než ten americký, který je tak trochu i náš. Jde o příběh jedné z mnoha dívek, které se musely protloukat zemí zbídačenou válkou a taky se jako jedna z mnoha dostala prostřednictvím manželství do Ameriky. Pokud se jednalo o vietnamskou část celého filmu, tak jsem neměl co vytknout. Život na vesnici i následné utrpení, kdy byli rolníci válcováni z obou stran, to vše bylo natočeno věrně. Americká část, která díky Bohu zabírala menší část stopáže, už mě tolik nechytla, stejně jako jsem příliš nevěřil psýchám Jonesovy postavy. Přesto soudím, že Nebe a země je oproti svým slavnějším bratrům neprávem opomíjený film. 80% (11.11.2013)

3. diel - vietnamskej trilógie s filmovým názvom Medzi nebom a zemou, má spoločný súčet, v podobe jedného režiséra a scenáristu - súčasne, čiže OLIVER STONE. Bohužiaľ, záverečná časť, absolútne nemá to, čo dvaja predošlí, plnohodnotní zástupcovia daného žánru, Narodený 4. júla, z roku 1989 + originálna, pôvodná Čata, z roku 1986, ma naprosto fascinujúcim spôsobom zaviedli do určenej problematiky, ktorá sa týkala vojny vo Vietname, a jej následky na rôzne postavy v nej. Tentokrát sa pozerám na vojnu, z pohľadu dedinského vietnamského dievčaťa, ktoré si toho hodne prežilo. Strašne zle to pôsobí na diváka, keď má najmä režisér, aj scenárista, akúsi tvorivú krízu, ktorá mňa, v tomto prípade, značne znervózňovala... Ešte sa dá oželieť, čo sa deje doma v postihnutej zóne, ale po spoznaní sa s americkým vojakom, do ktorého sa táto slečna zamiluje, aj pod určitým nátlakom, a po samotnom príchode do spojených štátov, tak stačí sa pozrieť na 60 - 70 % scén z amerického prostredia, ktoré mi pripadali, že ich skomponoval nejaký retardovaný debil z pomocnej školy, a nie vynikajúci režisér Stone, ktorý práve za predošle dve časti, obdržal od americkej Akadémie, Oscary za réžiu. Často v týchto rokoch obsadzuje Lee Jonesa, ktorý nie je vyslovene zlý, ale je ho, skrátka už akosi priveľa... Naopak, HIEP THI LE, hlavná postava Le Ly, je oveľa uveriteľnejšia, ale ani ona, nie je úplne stotožnená so svojou rolou, hereckým výkonom chýba väčšia miera autenticity, to isté platí aj o samotnom snímku, ktorý má niekoľko zubných kazov, ktoré celkovo kazia výsledný dojem, ktorý je u mňa značne rozpačitý, lebo som si zvykol, že Stone to s Vietnamom myslí vážne, tu akoby sa ZASEKOL. Je to dlhý a nudný, strašne nezáživný, nepútavý film, ktorý ma na plnej čiare sklamal, a to som chcel ísť ešte s hodnotením o stupeň nižšie ! Veľká nespokojnosť sa dostavila, ako blížiace sa vianočné sviatky... (29.11.2016)