Réžia:
Luchino ViscontiKamera:
Giuseppe RotunnoHudba:
Nino RotaHrajú:
Alain Delon, Renato Salvatori, Annie Girardot, Katina Paxinou, Alessandra Panaro, Spiros Focás, Max Cartier, Corrado Pani, Claudia Mori, Adriana Asti (viac)Obsahy(1)
Realistická panoráma talianskej spoločnosti ponúka prenikavú spoločensko-kritickú analýzu hospodárskych premien krajiny na začiatku šesťdesiatych rokov a sleduje ich dopad na tradičné hodnoty a rodinu. Príbeh sa začína presídlením vdovy Rosarie a jej štyroch synov z chudobného vidieckeho juhu do priemyselného a bohatého Milána. Najstarší syn Vincenzo už pred časom odišiel na sever za prácou, aby pripravil všetko potrebné pre príchod ostatných členov rodiny. Začiatky v novom prostredí však nie sú ľahké a každý z bratov sa s životnými podmienkami vyrovnáva inak. Príbeh sa zameriava na dramatický konflikt bratov, moderného Kaina a Ábela, prostredníctvom osudov ostatných členov rodiny však zároveň zachytáva rôzne spoločenské postoje doby. Na MFF v Benátkach film získal Zvláštnu cenu poroty a Cenu FIPRESCI. (oficiálny text distribútora)
(viac)Videá (1)
Recenzie (77)
Ač téměř tříhodinový, přesto dostatečně poutavý a dramaticky natočený příběh pěti bratrů. Vyrovnaně podané příklady toho, jak dokáže původem vesničany změnit městská aglomerace a její nástrahy (konkrétně Milán). Zatímco Simone propadne alkoholu a prostitutkám, Ciro naopak dokáže vystudovat a získat místo v rozvíjející se továrně. Někde mezi těmito dvěma pak stojí Rocco perfektně zahraný mladým Delonem. Simonem způsobená tragédie v závěru nepostrádá dostatek gradace napětí a herecké dramatiky němých filmů, čímž ohromuje. ()
Skvělý film, kde jsou na prvním místě postavy, nikoli děj. Což je asi to nejzásadnější, co o tomto filmu můžu říct. A k tomu se mi líbila výborná hudba i herci, především Alain Delon a Annie Girardot. V textu distributora je napsáno vše podstatné a nic zásadního už k tomu dodat nemůžu. Pro někoho jako jsem já, kdo nikdy bratra neměl, je tenhle snímek zajímavou sondou do úplně jiného, pro mě neznámého světa. Posledních 25 minut filmu mi přišlo strhujících a téměř jsem uvažoval u plném hodnocení. Mám rád tenhle typ filmů, ale bezesporu to není podívaná pro každého. Visconti byl vpravdě velikán filmu. ()
Čerstvě napadaný, bělounký sníh jako symbol počáteční nevinnosti. Idyla spojená s očekáváním lepší budoucnosti se však záhy rozplyne v sociální drama, které je stejně silné jako vůle Jihoitalů udržet svou rodinu za každou cenu pohromadě. Stůj co stůj. Láska, vlastní obětování, zrada ani smrt nesmí stát v jejich trnité cestě. Neboť rodinná soudržnost musí být nepoddajná a s její intenzitou svítá i nová naděje. ()
Čistá ambivalencia. Ten film krásne a kultovo vyzerá. Visconti bol geniálny režisér, pokiaľ išlo o stavbu scény, výtvarnú stránku, kameru a hudbu. Ale tie postavy! Nevýrazný Rocco a jeho rodina: Dvaja bratia do počtu a jeden psychopatický idiot, ich spoločná štetka a fanatická mater. Jediná normálna postava bola Cardinale, pretože o nej nič nevieme. Všetko je krásne a čiernobiele, až pokým nedojde na vyhrotený okamžik, ktorý je vždy teatrálny a smiešny. Snažil som sa to vstrebať, ale v klúčových momentoch som sa skrátka smial. Zapamätám si scénu budenia synov kvôli snehu a hľadaniu práce, a potom exteriérové scény a celky. Lenže ten film trval tri hodiny. ()
Taliansky film o talianskej rodine. Čo od toho očakávať? Samozrejme veľké emócie, klačiacu a plačiacu matku pri nepodarenom synovi, pomstu, bitku medzi bratmi, emotívnu vraždu s dohrou, krásne osudové ženy atď. Čistá melodráma ako vyšitá. Natočiť film pred 50 rokmi, ktorý mi utečie ako voda, je umenie. Výkony ústrednej trojice sú, neviem, ako to povedať originálne, takže famózne. ()
Galéria (75)
Zaujímavosti (10)
- Renato Salvatori a Annie Girardot se po filmu stali milenci. (Monco)
- Na filmovém festivalu v Benátkách 1960 získal snímek zvláštní cenu Firpresci. (Terva)
- Během natáčení byl zabaven materiál a posléze byl režisér Luchino Visconsi požádán o odstranění scén s Nadiiným (Annie Girardot) znásilněním a vraždou. (Terva)
Reklama