Frankenstein

Frankenstein je klasika kterou jsem viděl ještě v dobách kdy jsem tady na ČSFD ještě nebyl. Teď když mám období kdy sjíždím filmy s Borisem Karloffem který jsem ještě neviděl jsem si všimnul, že tuhle klasiku tady nemám ohodnocenou. Tak jsem si řekl, že si po těch x letech rád dám repete. Prakticky nevím co k tomu dodat. Tady je asi škoda každýho slova. Za mnohé asi hovoří fakt, že je film zařazen v knize Stevena Jay Schneidera 101 hororů, které musíte vidět, než umřete. A já si myslím, že zcela právem. 5hvězd. (10.01.2024)

Klasický úvod s vypravěčem jako z filmů Eda Wooda, je prostě dokonalý. "Vítej milý příteli, dnes vám poodhalíme hrozivý příběh o muži jménem Frankenstein. Možná vás bude šokovat. Možná vám nažene husí kůži. A možná vás k smrti vyděsí. Máš dost odvahy a silné nervy poodhalit hrozivý příběh o životě a smrti?" Mě teda Frankenstein přišel docela strašidelný. Scéna u rybníka byla naprosto výborná, zároveň hrozně smutná. Zápletka byla jednoduchá, ale aspoň měl příběh spád a všechno pěkně odsejpalo. Herci byli trochu prkenní, ale tak už to u těchto filmů bývá, jaká to ale škoda, že měl Frankenstein tak málo prostoru a zůstal nepochopený a osamělý. Konec byl příliš krutý... (09.09.2008)

Zřejmě nejznámější z monster studia Universal v podání Borise Karloffa - kdo by neznal Frankensteinovo monstrum? Ovšem kvalit svého pokračování ani zdaleka nedosahuje. Jako takový prvopočátek amerického zvukového hororu je to však velmi povedené, a tak zůstaňme shovívaví. (08.09.2012)

,,IT´S ALIVE!" __ ,,Frankenstein" je veľká filmová klasika okolo ktorej sa zároveň rojí mnoho pripomienok. Často sa dotýkajú absencie hudby, ale pri tejto kritike treba brať na zreteľ, že v dobe nástupu zvukového filmu sa v ňom nediegetická hudba vyskytovala prakticky iba v úvodných titulkoch a ďalej už iba v diegetickej podobe, kedy bolo hraná priamo na scéne. Napokon podobne v Universale postupovalo aj v prípade ,,Múmie" či iných filmov, čiže išlo o bežný jav (alebo ak chceme ,,nedostatok") úsvitu zvukovej éry, ktorú väčšmi narušil až o niečo mladší ,,King Kong" alebo tunajšie slávne pokračovanie ,,Frankensteinova nevesta", oba podporené najvýznamnejšími soundtrackmi danej doby. Tak či onak, absencia hudby chýba najmä v dramatickom závere, kde by ešte viac zdôraznila pôsobivosť expresionistických štúdiových kulís. Inak je príchod Monštra prvý krát na scénu svojim celkovým nasnímaním, využitým ticha a rýchleho strihu stále mimoriadne autentický, navyše s minimom mimiky v Karloffovej tvári, kedy nevieme čo od neho očakávať je ozaj desivý. Technické nedostatky a drobné filmové chyby (mikrofón v scéne tancovačky) napokon prekrýva kvality diela dokazujúce jeho neutíchajúci vplyv na hororový žáner. (2291. hodnotenie, 169. komentár k filmu) (30.10.2019)

Keď sa niekto pozrie na moje hodnotenie, automaticky sa spýta - prečo? Aby som zmietol zo stola dohady, ako prvé musím ozrejmiť, že vek filmu na tom nijak významný podiel nemá. A nie je to ani tým, že by som tak úpenlivo dúfal v dôkladné prenesenie hrôzostrašného príbehu Mary Shelleyovej zo stránok nasiaknutých gotikou na filmové plátno. Naopak, som tolerantný a verím v autorský potenciál originálneho a svojského uchopenia jedného príbehu, témy, ktoré môže viesť k novým zaujímavým výsledkom. Preto ma nijak nehnevá, že sa James Whale pustil vlastnou cestou, ale nie som spokojný s tým, čo to obnáša. Whale totiž v zásade poprel celú podstatu príbehu o stvorení čohosi neľudského čo len postupne nachádza strastiplnú cestu k ľudskosti, keď ho banalizoval, naniesol naň zbytočné romantické a romantizujúce prvky, a prevrátil zmysel ikonických momentov pre predlohu tak zásadných. Prečo musí byť vedec za každú cenu šialený, neuvedomujúci si dôsledky svojich experimentov a i dlho po nich pokračujúci v snahách o dokonalú bytosť? Prečo paradoxne dostáva od svojho bývalého profesora a mentora ešte podporu v tejto činnosti? Prečo na to, aby sme si uvedomili netvorovu neschopnosť rozpoznať a oddeliť (značne abstraktné) pojmy "dobro" a "zlo", musí nešťastne zomrieť malé dievčatko? Prečo sa postavy musia chovať často tak nelogicky, konať bez rozmyslu (snúbenica a jej priateľ, profesor)? Pod vplyvom týchto a ďalších otázok, ktoré sa mi vynárajú počas sledovania v hlave, nahliadam na naivitu Whaleovho filmu s veľkou nedôverou. Neupieram mu jeho technickú a formálnu pôsobivosť, plynulú dynamiku, dobre zvolené obsadenie a kulisy, ani veľký význam pre genézu žánru. Pravdou však zostáva, že prvky doznievajúceho expresionizmu a divadelnosti na mňa v porovnaní so zdatnejšími zástupcami i zo skoršieho obdobia pôsobia rozpačito a nedôstojne. Z tohoto Frankensteina nedýcha atmosféra, ani ladné spojenie existencionálnej psychologickej drámy a gotického hororu. A konečne, jeho podanie kardinálneho neúspechu megalomanskej vedy oproti Bohu, keď sa netvor túžiaci po slobode vzoprie svojmu stvoriteľovi, vyznieva vo Whaleovom podaní rovnako chatrne a smiešne, ako niektoré dýchavičné scény (okrem dievčatka a jazera spomeňme napríklad narušenie svadobných osláv, či osobný súboj na skalách pri mlyne krátko pred záverom). Colin Clive a skvele zamaskovaný Boris Karloff si však uznanie zaslúžia. 40% (23.10.2014)