Acrobat

Stručne povedané - psychedelické klišé a vyšliapaný chodníček tých najtrápnejších dialógov vypĺňajúcich aj tak nič nehovoriacu akciu. Pekné riťky sú len na okrasu divákov Tekkenu, než by nám aj niečo z bojového umenia ukázali. Pomsta matky nikdy nevyzerala komickejšie, i keď pohľad na režijnú prácu (či skôr hrôzu) Dwighta Little je veľavravná. O scenári je zbytočné sa rozpisovať, kde schizofrenicky nevedia ani tí najzasvätenejší či Tekken je tyrania, alebo ako hovoril ten „ starý dedo“ je to tajomný duch, ktorý jeho synátor nepochopil. Chápať to nie je povinnosťou, tak nám predveďte nejaké tie súboje. Capoerista si veru dlho neužil, pričom reálne je tento druh bojového umenia populárny, pre jeho netradičnosť. Ostatné súboje sú len ukážkou šikovne natočených (mysli nastrihaných, zrýchlených a efektmi dorobených) záberov. Na to, aby sme uznanlivo krútili hlavami nad znalosťami Jona Foo nemusí ho do role neporaziteľného pasovať režisér. Onanie nad farebnými zábermi, ukážkou čo môže jedinec v súboji prežiť (samozrejme nemôže) sú zbytočné. Opäť poukazujem na Ong Bak. Tam sa pozrite čo Jaa predvádza. I keď film vychádza z rovnomennej hry, nie je absolútne na škodu, že by som neprešiel levelmi. Podstatu sa snažili narvať do hodinky dvadsať, avšak je mi to ukradnuté. Nadľudský „hrdinovia“, chladné a nezvládnuté súboje, silikóny a riťky, nízkotučný prevarený príbeh. Ozaj ani jeden z dôvodov, prečo nestlačiť „Delete“. [ videné 01.12.2010, DVD, český dabing]

Mystický príbeh (zúžme to) jednej ženy má tú výhodu, že nič nevysvetľuje. Aspoň nie v globálnej rovine. Ponúkať lekárske, vedecké, (armádne) rozbory prečo sa tak stalo by znamenalo vpadnúť do osídel scenáristickej siete. Otvorený koniec, poznanie, že divák nemá šancu nájsť príčinu tohto nešťastia som ku koncu vnímal ako nevýhodu. Neskôr som si však uvedomil, že možno tá nevedomosť je vlastne ťahúňom a myšlienkou filmu. Ako prípad 1,2,3 či 4 jazdca Apokalypsy (podľa Biblie) to nie je zlý „nápad“. Autor by to však neschvaľoval, nakoľko sa nemocníc a vyšetrení ukrutne bojí a stráni (hlavne oko, koleno a srdce), a na dôvažok sa bojí tmy alias slepoty. Nepríjemnosť pocitov tých fyzických (lekárskych) teda bola na mieste. Ak by sa toto stalo v súčasnosti, ten bordel a chaos je odhadnutý správne. Dnes si ľudia ani na špičku nosa nevidia, riešia hraničné situácie až keď sú na svete. „Prevencia“ absentuje. Ten zhon, žalosť, rúhanie, dezorientácia, vreskot, samovraždy – až úžas aj zdesenie zároveň vyvoláva čo i len pomyslenie na takýto scenár, ktorý nám predkladá Meirelles. Škrípe to však v niektorých náznakoch. S určitosťou sa ľudia (infekcie, prenosné choroby vysoko nákazlivé) umiestňujú do lepších zariadení ako sa nám to film snaží ponúknuť (Angola, Zimbabwe etc. sem nepleťme). Rovnako štylizácia sociálnych súbojov v rámci skupín je nemysliteľná vzhľadom na to, že niekto nevidí. Ale obratom môžeme povedať, že kto sa stretol s učením Marka Webbera o sociálnych modeloch, vodcovských typov ľudí, princíp delenia mal tu možnosť obrazovo obsiahnuť jeho učenie. Osobne si však myslím, ak by som ja jediný videl, Bernal by bol spacifikovaný do 7 sekúnd. O slabosti ženského pohlavia nechcem počuť ani slovo. Vysokú inšpiráciu koncentračnými tábormi je badať vcelku krásne - zahovnené chodby, špina, nahí ľudia, smrad, absencia dôstojnosti a pod. Opätovne však treba zdôrazniť, že takéto zaobchádzanie v časoch karantény je nemožné – nie v civilizovaných krajinách. Formálne nie je čo vytknúť. Excelentná práca s kamerou je hodná vysokého uznania. Herci a samotný casting je skvelý, ľudia sú zbedačení až to je v druhej polovici filmu nepríjemné (mysli ťažko na srdci). Psychologizácia postáv – v takej situácii sme neboli, nemožno hodnotiť, skúsenosť je najlepším učiteľom. Neviem ako by som zvládal pozíciu vidiaceho, konanie J. Moore mi však nevadilo a nevedel som predvídať jej kroky a rozpoloženie. Veľký útok na psychiku by to určite bol a výstrel.......Meirelles chce neustále poukazovať na postupnú skazenosť ľudí a sveta okolo nás, ktorý nás pretvára na „monštrá“. V Meste bohov a Nepohodlnom mu to však išlo tak- tak psychicky lepšie, hutnejšie, koncepčnejšie, emočnejšie. Blindness ma (nás) neprinúti ísť na ulica s kartónom a naň nápisom „End is coming“. Nestrhne masy, avšak prehovorí k jednotlivcovi úctivo a nevtieravo. Čo by som robil ak by som zajtra nevidel ? Nič a zošalel je asi správnejšia odpoveď. Silné tri hviezdy. Postreh: 01:15:02 – 01:15:07 Carravaggio ako vyšitý. Fantázia. [videné 30.11.2010, DVD]

Extravagantne manažovať sebadeštrukčné sklony patrí pri tomto novodobom skvoste tak trochu k slušnosti. Natočiť v dnešných časoch western (v podstate mŕtvy druh filmu) vyžaduje ten najzodpovednejší prístup. V minulosti predstavoval western vítaný žáner tešiaci sa masívnej obľube. Neznamená, že by dnes sa znudil,. Skôr maximálne ustúpil súčasným žiadaným trendom. Fantasy, upíry, akčné kriminálky a komédie(v opitosti, sexe, dospievaní, kariérnych postupov) a ešte raz upíry neponúkajú priestor pre duch westernu. Preto dnes musíme byť vďačný za akýkoľvek snímok z dôb Coltov a „winchesteroviek“ To, čo však spravil Mangold z touto „látkou“ vyvoláva úžas, pochopenie, vzdor, zmyselnosť a presnú orientáciu. Excelentná kompaktnosť diela pri všetkých skúškach obstojí na výbornú a tvorí hlavnú výhodu filmu. Všetky nevyhnutné elementy filmu – réžia, scenár, kamera, herecké výkony spĺňajú autorove kritériá do bodky. Absolútnym spojením autorovej mysle a filmu tvorí nepremožiteľný BALE, ktorý vytvára takú auru prekliateho westernového hrdinu až je to nezdravé. Tento chlap prezentuje dokonalé kreácie odhodlanosti, strachu, beznádeje, úcty k synovi, zanietenosť. Mimika, hra očí, jednoznačný hlas sú enormne perfektné a nútia ma spochybniť mieru ľudskosti. Sekundanti v podobe Crowe, a ďalší sú výborný a umne Balea dopĺňajú. Či už Crowe samotný, jeho blonďavý pobočník, šerifovia etc. Úrovňový casting v tej najlepšej podobe. Herci musia (a tu aj tvoria) základ westernu. Western je totižto značne obmedzeným žánrom – nemôžete si vy myslieť nič viac, než savanu, malé mesto, 1 vlak, 4-5 druhov zbraní, tie isté dni a ľudské osudy. Život vtedy za veľa nestál. Spravodlivosť „de facto“ okrem najväčších miest (NY, CHIC, PHI..) neexistovala. Chlapi zbedačení farmári, strachom napustený majiteľ hotela, baru alebo pištoľníci s obmedzenou životnosťou. Tento ohraničený priestor vplýva na fakt, že každý western sa zdá byť ten istý. 3:10 to Yuma na to pamätá a oživuje to prvkami. Pútavý scenár – kladie dôraz na tvrdosť a priamočiarosť deja s výbornými epizódami, zvratmi. Uznania hodná akcia – prestrelky na jedinečnej úrovni, dynamické, živelné, chladnokrvné, rýchle, fantasticky doplnené Gatlingom z úvodnej scény. Farebnosť snímku je obmedzená na prevahu žltej a hnedej a ich odtieňov a to je len skvelé. Psychologizácia postáv sa znásobuje, neakčné scény ich prehlbujú a obstanú aj v dramatizovanom koncepte. Snímok si teda udržiava fantastickú auru napätia a bezútešnosti. Za tie necelé 2 hodiny nie je absolútne priestor na oddych, nebodaj smiech. A to je to, čo oceňujem. Byť vystresovaný až do posledných sekúnd. Nie je čas byť šialený, úsmevný, relaxačný. Zatlačí, nepustí. Veta „tohle bys řekl svému synovi?! (videl v češtine) nadobúda nový rozmer, dáva filmu ďalší paralelný priestor. Drsný, ale žiadaný koniec je magickým vyvrcholením, ktorý určite nekončí ako melancholické a idealistické objatie J. Waynea pri desiatkach mŕtvych zlých chlapcov ako tomu bolo onoho času. Kto by tvrdil opak, nech porozmýšľa nad záverečným hvizdom jednej z hlavných postáv. Pohľad na otca a syna bol chvíľkovým vzývaním svedomia, ale do budúcna sa zahľadí vo vlaku a hvizdom dá bodku za, čo ja viem, mystickým slabým momentom. Možno to nebude tak ako predtým, ale nečakaj, milý divák, happyend. Film prišiel a suverénne zvíťazil. Zosadil mocnárov z trónu, sám sa tam však šikovne neposadil. Tvrdou prácou realizačného tímu, oduševnenosťou hercov a scenárovou neopozerateľnosťou si hrdo kráča filmovým svetom a prstom ukazuje. Ty zostávaš, ty vypadni.....(videné 4x, DVD)

http://www.youtube.com/watch?v=ICV2qfgFtZU&playnext=1&list=PL0EFD03541D042AE4&index=58 presne tak vstava, a vydava sa na cestu spravodlivosti. Opravnenej alebo nie? David Ayer predstavoval svojho casu vitany zjav v obore spinava ulica, skorumpovanost policie a drsny gangstri. Nespravil z toho B-ecko, ale sikovne scenar ku Training day podsunul Fuquovi. Velky uspech ho odvážil posunúť sa aj na režisérsku stoličku Harsh Times a tiez to nedopadlo najhorsie. Ukončiť pomyslenu trilogiu prisli "Králi ulíc" a taktiez aj tu mozno hovorit o lahko nadpriemernom uspechu. Tzakost tejto problematiky spociva v presnom surovom vystihnuti americkych ulic. Nebol som tam, neviem ako to tam chodi, ciastocne usudky si divak moze urobit zo sprav, relaity channels a podobne. Ayer vsadil opat na hru zlych a zlych, policajtov a gangstrov s jednym premenenym hrdinom. Ak sa da tak nazvat. Nemozem opomenut fakt, ze Ayer sadza na to, ze policia je zakonite skorumpovana ako celok. V realnom svete to tak vo velkom nehrozi a spinavosti sa deju na ovela vyssich miestach (mysli politicky, nie policajne). Malicke oddelenie sice moze vyskocit z davu, ale naskytá sa pochybnosť, či by to robili kvoli vyssim dôchodkom. Odhliadnuc od tazkosti rozoberanej problematiky, tak mame radsej sledovat osudy jedneho pomysleneho oddelenia. Casting je vyborny. Nemozem sa naťahovať, či je lepší ten alebo onen. Reeves je dobre zmätený a rola miestneho policajta mu sedí. Whitaker hadze tie svoje srdcervúce grimasy vierohodne, vie vsak aj usmevne potlapkat po pleci parťáka, ak kladie usvedcujuce video do vrecka. Na cele sibnutych policajtov zakonite museli prist "cierny" ktori svoj part na ten dany cas zvladnu. Jedine Laurie je iritujuci zo zaciatku, akoby si z toho robil srandu. Pri konecnom odovzdani odznaku sa vsak nasiel. Vybornym artiklom je hudba. Na kazdu situaciu ma pomerne siroku skalu melodii, ktora vierohodne zachytava dianie na platne a dokaze strhnut. Akcia nie je nastastie buracajuca. Pri tomto durhu filmu si ju nemozete dovolit. Vie to Ayer, ze ulice su o rychlosti tasenia zbrani a tichej kooperacii. Je teda kratka, ale svizna, jej davkovanie je skvele, uvodna prestrelka navyse v sebe črtá dávku prospešnej emócie a zúrivosti. Čo si pamätám, tento film mal u mna vysoku obnovu sledovanosti. Dokazal som ho pozriet aj 3 večere po sebe a vzdy mi zanechal pocit dobreho kina. K realizmu Manna to sice zdaleka nema, taktiez postráda Scorseseho špinavosť. Zaverecny vystrel mi pripadal zbytocny (hlavne k otazke neskorsej zodpovednosti), ja som mu dal pricinu akejsi zufalosti zo strany Reevesa, ktorej pricinou mohol byt detektiv Diskant. Rovnako koniec mohol zostat otvoreny. Ayer zakoncil trilogiu uctyhodne, ulice mu svedcali, mozno ich neukazal v pravom realnom svetle (mozem posudit len slovenske), ale ich prifarbil americkymi linajkami, celkovo vsak posobili jemne zrucnym filmarskym umenim. Street kings su toho dokazom.

Moze seri zabavit aj do tretice? Veru moze, spravil to aj tento diel. Hýkať ako z provtiny sa zakonite nedalo, divak uz len cakal na dalsie dobrodruzstva a komickost. Okliestenost miesta deja nie je na skodu, robi to "trojku" o trochu temnejsou. Avsak uz z obsahu deja, pribehovej akcie a hereckych kreacii bolo na konci badat, ze je spravne ak sa nenatocilo dalsie pokracovanie. Snad vsetko uz bolo pouzite, herci by sa uz nevedeli tvarit inak a urcite sa netreba pustat do znasilnovania velmi uspesnej serie. Takto sa dala kinematografickemu svetu vyborna nostalgicka trilogia, ktora s urcitosotu obstoji popri dnesnych coraz viac teenagerskych filmoch a upiroch. Sam som velmi ale velmi zvedavi v akom duchu a velkoleposti sa ponesie novodoby francuzsky Fantomas.

Hokus exempro. Napady, ktorymi srsi komisar sa nemozu nepacit a vzdy vyvolali enormnu zataz na muskulaturu tvare obzvlášť okolo ust. Nic nestratil s prvotneho Fantomasa, opat je to svizna jazda s dobrodruzstvom a zabavou ako sa patri a ktora prinasa pohodu a filmarske umenie aj po 40. rokoch. Neuveritelne. Viva la France! Viva la Citroen! Viva la Fantomas! "Dominique sa raduje".

En samblé výbornych hercov, gagov, deja, akcie, mraziveho fantomasa (este ked som bol mladsi) bol a bude vzdy vitanym dovodom, preco neustale nuti divaka zapisat si cas kedy to vysiela TV. Rodinna udalost, ci oddych a relax po skuskovom obdobi, travenie vianocnych sviatkov alebo iny vhodny cas vyplnilo vzdy radost nad moznostou zhliadnut a pobavit sa. Aura filmu spadajucemu niekde do 60. rokov sa neuveritelne prenasa na divaka aj v sucasnom svete jednoznacne pokrocilejsich technologii. Jednoduchost, ale originalnost vypravania deja vyzera to tak ze filmom svedci. Kaskadery robia akciu cistokrvnou. Funes, Marais a Mylene je podareny trojlistok, ktora taha od zaciatku celej trilogie. Nepochybne znamenal fantomas mensiu revoluciu vo vtedajsej francuzskej kinematografii svojou výpravou a zložitosťou pripravy. Znamena to aj pre nas, v sucasnosti, lebo zabudnut na toto ultove dielo nemozno. Tazko pisat pocity na film, ktory som videl nespocetne krat, ale v poslednych rokoch ho akosi opominaju slovenske a ceske televizie. Myslim si, ze je ale cas vrhnut sa na romany Pierre Souvestra a Marcela Allaina a pozriet sa na to z mozno inej strany.

Ak sa odrazate od niecoho, co v minulosti spravilo pomaly osial (nepravom sa nazyva kult), mate za sebou zvedave oci kritikov a fanusikov. Rovnako je nevyhnutne, aby ste zniesli porovnavanie a odkazy na predosly film. Je to zákonité, nemožno očakávať nič iné a správanie sa komentátorov je preto na mieste. Nevyhodou Vaseho filmu, ktory cerpa z nametu (postav, kulis, masiek) daleko do minulosti je to, ze nemozete priniest nic nove. Potrvdzuje to aj film. Par osob, dzungla, rovnaky sposob boja predatora, videnie. Vyhoda filmu to nemusi byt, musi sa to ale zabalit do vybornej formy. A ta opat zostala niekde v priemere. Ak som zbezne prebehol par uvodnych commentov, taktiez sa niekto zmienil ze multikulturalne zlozenie hlavnych hrdinov je uz akousi zakonitostou. Zlozenie je tak iritujuce a preto mame na vyber aziata, europana, cernocha, mexikanca, a aby sa neurazilo zenske pohlavie aj jednu zenu. Iste, nepodcenujeme ich schopnosti. Kedze je tento druh filmu postaveny na postupnej vyvrazdovacke niecim „quasi“ tajomnym (my to vsak vieme) nemozu byt charaktery postav oslnujuce a poviem za seba (ale generalizovat by sa to aj tak dalo), je Vam ich osud ukradnuty. Luto Vam za nimi nemoze byt, nakolko ide o fantazmagoriu, skor sa snazim vydolovat v sebe lovca a odhadnut svoje sily, ci by som ja v takejto situacii vedel nieco vymysliet. Nevynimajuc fakt, ze sice ide o ludi , ktori podla scenara maju byt vycvicení „zoldnieri“ ale jest a pit musia aj oni, spat takisto. Postava ulutosteneho prislusnika Specnazu (kto cital staru knihu o tychto jednotkach od ruskeho autora vie o com je rec) je ozaj vrcholom americkeho gycu. Skutocnu adaptaciu prostrediu predvadza Bear Grylls. Vyber prostredia je vsak vcelku chvályhodný, farby prirody na BD nosičoch urcite vyniknú. Scenarovo mozem vyzdvihnut spomienku na zablateneho muza z Guatemaly (obsahove cameo), vyborny a suboj Yakuzy s Predatorom, ktory jediny nepostradal symboliku a ktoreho jedineho si nasla dobra smrt a v neposlednom rade zachrana scenara v podobe 12 padakov zjavenych na konci. Totizto pat minut predtym to vyzeralo tak, ze tym dvom chyba uz len knaz a limuzina s plechovkami. Nastastie z tupých vôd to vytahuju zachranne padaky, ktore velmi umne koncia v podsate do nekoncna otvarajuci sa pribeh. Pouzitie AA-12 v rukach Brodyho a nemeckej ostrelovacky Blaser R93 v Braginich rukach je na druhej strane vitanym ozivenim dookola opakujucich sa zbrani vo filmoch a preto si zasluzi uznanie. Vtipne vsak vyznieva M134 v Rusakovych rukach ked jednym zaberom ma skosit tie male loviace potvory a on to nevie trafit na 3 metre pred sebou. To uz nehovorim, odkedy Specnaz pouziva americke miniguny. (mohli to zaretusovat aspon na GsGH 7.62mm) Ts-ts-ts. Co na zaver? Skuskou druheho pozretia to absolutne nepreslo, vsetko uz viete dopredu po prvom zhliadnuti, pretoze napatie je budovane iba prvoplanovanymi ľakačkami. Cele sa to odrazu javi ako neskutocna nuda a natahovanie. Aj ten Predator je stale vystavovany na piedestal fantastickeho lovca, avsak jedine za co sa doslova skryva je jeho (aj tak sci-fi) neviditelnost. Zoci-voci napr. chlapcom zo SAS by si bez krytia neporadil a ktovie kto by bol predator a kto korist. Z takychto filmov mam len čudný pocit, ze sme obycajne Homo sapiens sapiens. Dakujem ti, Kolumbus! [videné 20. a 22.11.2010, BD]

V tom istom tyzdni ako som videl Toy Story 3 sa mi podarilo zhliadnut aj tento snimok a mozem zodpovedne prehlasit, ze ak TS 3 predstavovalo dostojne ukoncenie jednej podarenej serie, ktore pobavilo triezvo, tak "Drak" bol jednym slovom vynikajuci. Opat sa mi dostava facka z animovanej tvorby, ktora neuveritelne dospela. Fenomenalnost, ktorou sa Drak urcite lisi od TS 3 je maximalne vyuzitie sucasnej 3D technologie. Na celej ciare je nutne povedat, ze TS 3 tu prehrava o míľové kroky. Pri Pribehu je tato technologia v podstate nevyuzita, kdezto Drak z nej tazi pri letovych extravaganciach, ktore vsak na druhej strane krasne cerpaju namety z prvotiny menom Avatar. Hoci Avatar nie je dobry film (komentar este nie je) bude na dlhe dekady studnou cerpania spolahlivych nametov na zabery v 3D. Dreamworks nasli excelentne prepojenie pribehu, postav, animacie a 3D technologie. Absolutne vsetko funguje, ziaden zaber neznasilnuje technologiu 3D, preto sikovne zvolili temu drakov (ktori samozrejme lietaju). Vysoko profesionalne je zvladnuty kazdy exterier, ale scena kde vikingsky katapult vystreli ohnovu gulu do "priepasti ci "komina" kde postupne osvetluje na stenach prilepenych drakov je jednym slovom "breathtaking". Uzasne som az podskocil na novo kupenom kresle. Za vylodenie Vikingov na ostrove v boji z drakmi a ich vypravu mozu obstat aj pri historicko-dobrodruznych filmoch. Urcita existencna spojitost je aj medzi hlavnym chlapcenskym hrdinom. So svojou utlou postavou medzi nabitymi „chlapcami“ je (ne)pravom odsudzovani a jeho pocity viem dokonale pochopit v relacii na svoje „skolske“ casy. Ano, tiez som nechodil na melonove brigady. Vikingovia su uz raz taky. Historickych pramenov o ich plavbach, vybojoch je dostatok. Spravanie, priam mysticke vyzory su vsak nadchnute potrebou zvelicovat tento inac normalny narod. „Tak to sme my, typicka vikingska dedina“ zahlasi hrdina na zaciatku a navodi usmev a zaujatost divaka co zas budu vyvadzat, a nadherne to vydrzi az do konca. Powella som konecne zaregistroval od cias Face/Off, dodal filmu vypravnu „muziku“ s dobrym solom pri kresleni obrzcov na zem ci uz haluzkou alebo rovno celym konarom – ha-ha. Scenar je taktiez vybornou devizou snimku. Snazi sa co najviac vyhybat klise, prilisneho tlacenia na citovu stranku divaka, hoci nevyhnutne zvraty v psychologizacii postav su zrejme a divak (nauceny tolkymi animakmi) ich aj ocakava. Neurazia. Celkovo tak jednoliatost a pevna struktura deja obohatena o vynikajuce zabery pokojnych exterierov ci vypravnost akcie z toho robia pre mna osobne najlepsi animak tohto roka. (videne 15.11.2010, DVD)

Nazdavat sa, ze Bava spravi vaznejsiu odrodu fantasy rozpravok je vcelku utopia. Hovoriacich idiotin je nastastie velmi malo, zato postavy su hrane ucelenejsie a cele to ma nadych zrady, temnejsej atmosfery. Relaxacia a zabava v mladom veku je nepostradatelna, jeho styl mi nevadil. Komicke efekty a kulisy dorovnala opatovne magicka hudba Minghiho http://www.youtube.com/watch?v=7gzNPIXH7mo , dospelejsie charaktery. Uz ako obsah naznacuje nechyba takmer nic z rozpravkovych elementov (draky, vlci, prstene, kuzla, pekna princezna....). Bava si zrejme doplnil svoje predstavy a v podstate realizoval dalsie svoje nutne rozpravkove myslienkove pochody. Ide mu to. deti zaujal, pribeh vyrozpraval, nestraca sa uz tak ako v "Sestricke", vie co ma robit. V ramci zanru urcite prachom nezapadajuce dielo. Slovenske kanaly to davno nedavali,opätovné zhliadnutie je vsak vecou mozno uz nezrealizovateľnou a nemoznou. Zavisi uz len od vonkajsich (a vnutornych?) okolnosti.