Acrobat

Flash, ta-táááááá, Flash, ta-táááááá! Ovácie nad škrupulóznym poňatím paralely budúcnosti sú plne na mieste. Mladšia generácia (me) muse adostať facku od prichádzajúcej matky (old generation), ktorej jedno oko stačilo na to, aby pripomenula - "aha - to je Ornella Muti". Isteže, dovtedy som sa snažil prísť na to, kto to je. Taký známy face. Povedať, že efekty sú na nič sa dá, ale rozmanitosť kostýmov, farebnosť, dejovosť, fantázia ako celok pôsobí príjemne, usmievavo a uveriteľne. Šípil som to počas celého sledovania, ale akoby si z neho bral príkald Piaty element (farebnosť, kostýmy, uletený príbeh). Sexuálne motívy berieme, chceme však odpoveď na Borské chrobáky. Ćo sú, ale hlavne ako fungujú. Komix nepoznám, nestojím o to, a nie je to ani za potreby. Flash gordon dobre znie, gayový hráč amerického futbalu je základom. what you´re ask for?! Šialeniny, pane, šialeniny. Uf, či sme ale uletení. Neskutočné peklo, čarovná fazuľa a lietajúci archanjeli. Čo dodať, Einstein je a bude najlepší. (videné 13.11.2010, vďaka ČT1)

Toxicky odpad! Milionta a milionta kopia nadychu, skladby, poctivosti, naracie, osvetlenia, scenara, vraha (7) sa bude do buducna tocit. Horor - ani nahodou, drama - kaslem na osud hrdinov, Krimi - nuda a nuda, Thriller - nevzrusil som sa.

Sandokaaaaaaaaaaaaaaaaan, Sandokaaaaaaaaaaaan! http://www.youtube.com/watch?v=XE-f-Ng_cUA&feature=related - ono to pospevovanie, coby, ba priam ziapanie v aute dravou a sviznou jazdou v meste ma nieco do seba. Ked uz chcem dej rozbehnut, pride vitazoslavny napev hrstky "opernych" ust co vyludia nezabudnutelny ton. Tv serial som nevidel (je prilis stareho data) ale nie je to na skodu. Viem, ze je tu mystifikovany hrdina v boji proti spolocnosti. Klady, zapory, zrada, beznadej, konecne vitazstvo. Vsetko klisovito zapada. Odohravajuce sa party nestrhnu, len umelo plynú. Ako videofilm pre TV je to ohromny priklad ukazkovej prace. Na umierajuceho cloveka netreba zabudnut. sandokaaaaaaaaaaaaaan!

Iste, jednotlivec nie je dokonaly, ale paradoxne sa pohybuje (mal by sa) po ceste dokonalosti. Niekedy o tom viem, inokedy som zaslepeny. Neviem, ci to sposobila atmosfera „pochmurnych“ a zahrobnych sviatkov, ktore maju nevyslovitelny zdroj cerpania poznania a energie, ale trochu poobednajsieho nedeľného casu vyplnila STV 2 a jej snimok „Anorexia mentalis“. Tendencia autora zurivo prepinat prec z kanalu verejnopravnej dvojky zostala zablokovana. Na konci som si uznanlivo hovoril, ako bolo mozne takyto snimok natocit v 1991. Skladba, dej, vyborny hudobny doprovod, hlavna predstavitelka, vcelku „artova“ kamera robili dobry dojem. Dojem akychsi minulych atmosfer, rodinnych vztahov. Na urcite malom priestore ma prinutili odpovedat si nie na medicinske otazky, ale zalezitosti vsednych dní. Mam ale podozrenie, ze snimka by inak vyznela za inych okolnosti. Samota, poobednajsie sero, „dusicky“, rozvadenosť v rodine mali urcite patrný vplyv na podvedomie, to som si vedmý, hoci z atmosferou snimku nemali absolútne nic spoločné. Co uz, vysvetlovat nie je potreba, medicinske hladisko nezodpoviem, ide o tazku psychologicku problematiku bez casu a priestoru a odbornosti ju vysvetlovat. Pozrime si radsej tento nenapadny pribeh. (videné za záhadných okolností 31.10.2010, TV)

V stavoch popiatkových depresii a sviatocnych nalad je vcelku osviezujuca snimka „babráka“ Favreaua po druhykrat. Este viac svietiaci, mainstraemovy, americky komix sposobil v izbe slusny vizualny a zvukovy zazitok. Tazko zacat tu na tomto mieste rozoberat nemoznost autora uznat vsetky druhy filmoveho spracovania komixov (s vynimkou 3). Samotny vyvoj komixoveho hrdinu ako aj jeho osudy su autorovi vzdy ukradnute, kedze nereflektuju nielen skutocnost, ale neodkazuju ani na dianie v realite. Som povrchne zžitý s hrdinom. Nie je potreba zveličovať. Dávkovania v letných maistremaoch maju uz svojsku strukturu, ktora nepusti. Vyvaliť to na divaka rychlo, sexy, buracajuco, bez zbytocneho patosu a „keciam“ o vytvorení svetoveho mieru. Je zbytocne tu hovorit po „x krat“ ze Iron Man 2 zlyhal v pozicii rychleho akcneho snimku. Akcie by som sa nedorezal, pricom niekedy vo filmovej brandži to nebyva na skodu, ak je vsak robena nezabudnutelne. Dialogy, dialogy, dialogy, ktore kladu doraz na iskrenie Downey-Paltrow a Downeyho rečový dialekt tvoria elementarnu zlozku snimku. Neposobi na mna. Aj to malicko akcie co Mi ponukli som vnimal ako predjedlo. Cely IM 2 tak zostava zamerany na psychologizaciu hlavnej postavy a jej okolitych vzťahov. Možno v životnej drame renesancnych maliarov by ma to zaujimalo, od tohto druhu filmu to ale neocakavam, pretoze to vychadza nanajvýš smiesne (okamzite nech príde The Town). Kopa zeleza to jednoducho nemoze dokazat. Plac a sucit u niektoreho publika je nepochopitelny. Nie som fanusik detailneho rozoberania komixovych hrdinov a ich vazieb, osudov, kto sa s kym stretol a s kym bojoval (ako zakulisne politicke tahy), preto aj Samuel L. J. a pod. vytvara pre neznalcov animesveta opatovne zbytocne epizody. Jediny, z ktoreho mal autor dobry pocit bol sakramentsky dobre vyzerajuci a tiez hrajuci (samozrejme okrem Downeyho) Rourke. Skoncil beznádejne, hoci jeho bolest bola aspon scasti pochopitelna. Opatovné vrelé a „ziskové“ prijatie IM 2 publikom je ozaj ocarujuce. Tazko viniť niekoho z fanatizmu alebo mu nadavat do hlupakov. Snimka si to urcite nezasluzi, viac ako pol miliardy „benjaminov“ na konte je vsak jav minimalne „bermudský“. (Pričom taky Alexander mal takisto par bojovych scen, ale psychologia postavy vyznela uveriteľnejšie). Vsetko hraje presytenymi farbami, herci su UnHollywoodsky sexy, „en samblé“ známych ksichtov dodava šarm a potrebnu dávku zvrátenej ironie. IM 2 si originalku v pulte nezasluzi, ťaží len z charizmou nabitého Downeyho a zotrvacnosti aplauzu okolo „jednotky“. V IM 3 treb pridat a priliat poriadny kus tekuteho zeleza, aby sa vytvorila aspon uctyhodna forma, vyborneho Libatiquea ponechat. (WOW, klepnutie zeleza, ked sa ukaze nazov filmu...to je ono!) [videné 29.10.2010, BD]

Inkontinencia a bezduchost podporena vibratorom, s nutnostou podporit vlastnu perverznost dychajucu falosnu slavu a zaujem divakov. Poctou comu? Brakovej hororovej produkcii, ktora hazde ludsku dostojnost na hnojisko? Nikto im poctu nedal, samy si ju nezasluzia. Nie je velmi o com diskutovat, zamysliet sa, ci vobec komentovat. Vzdy je lepsie sa tvarit, ze ste film nevideli a nadobudnut tak pocit sebaistoty vo vlastnu oddanost. Ani nie som hrdy na moje sledovanie. Frustracia.....Liecenie....Tazko povedat. Rozdvojene dvere buchaju v siluete vetra. Rychlo nahor po obrovskej fazuly. Juuuuj, carovna fazulka.....

Z pohladu mne neznameho sa prilis o animaky nejako nezaujimam. Nieze by som nimi pohrdal, to urcite nie, filmy su pre kazde publikum, ale predsa vek, tazky zivot, ine myslenie sposobuje extremne maly zaujem zhliadnut hocijakú animovanú tvorbu. Maly zaujem neznamena ziadny, preto som uz po vycerpavajucom pracovnom dni nahodne zhliadol tento animacik. A to bolo ono. Formu hodnotit nebudem, skor ten doslova „magicky“ pocit pri sledovani. Totizto ta lahka, realna, pocitovo blizka atmosfera bola uzasna. Smelo, bez okolkov mozno povedat, ze som pri sledovani viac bol zainteresovaný na vývoj postáv ako v iných HRANÝCH filmoch. Neuveriteľná ľahkosť scenaristu sa pretavuje do kazdej sceny, tuzobne som ocakaval kazdu scenograficku seansu, okorenenu vybornou animaciou, hlaskami...Vynikajúca vyváženosť akcie, humoru, pribehu. Aj ked mam chut vzdy potopit animaky pre ich prilisne hranie na strunu, pricom to takmer vzdy dopadne zle, tu som sa naramne, uprimne (to je dolezite) bavil. Nikto neprednesie blbu poznamku, vsetko k veci, vsetko co pohyna dej dopredu ma zmysel. Jednoducho cela Rodinka nelezie na nervy, fandim im. Tento animak ma dusu, prihovara sa profesionalne, umne, urcite nejde z „bubnom na zajace“. Zisky hovoria jasnou recou (pre istotu som pozrel „mojo.com“). Musi sa to pacit. Kriveho slova tazko najst, optimizmus vzbudil, starosti zahnal, relax doprial. Samozrejme sa ospravedlnujem, ze film z roku 2004 som zhliadol o 6 rokov neskor. Az sa to zle pise. Ufff!

Všetky elementy sú tam. Nechal som sa zlákať. Pri každom pomalom, nervy drasajucom vpichovaní ostrého noža do môjho pleca, sa stará žena zaškerí a jej sliny zvlhčujú moju tvar. Tvar desu, hrôzy, beznádeje, túžby. 7 ročný chlapec búši do bubnov ako zmyslov a posmrtného života zbavený, nabáda na vzburu, nevďak, silu. Full armor. Trasúce sa telo. Vzmáha sa; uškŕňa sa. Chcú ťa tam, naťahujú pazúry, všetci pôjdeme, skúsime, zadelia nás, trpíme, slávime, relaxujeme. Modlíme. Pros za nás hriešnych teraz i v hodinu......nieee, ešte nie. Uff, to bola rana. Colt Army zaburácal, spravil nepeknú dieru v tele. Pošli ho tam. Drž ma, vzrušuj ma, bozkaj ma, zabi ma! Kričí prostitútka známe slová. Neodolávam jej potešeniu. Do čerta, ďalšie burácajúce rany našťastie vychladnutých koltov robia ľudské telá bezduchými, hnijúcimi mŕtvolami. Mohykán hovorí o smrti nech sa poponáhľa, Hex aby mu pripravili truhlu, ale zatiaľ ho tam neukladajme. Kytica s vyschnutých listov zdobí mamin hrob, mám chuť....7 rán osudu. Ticho začína byť neznesiteľné. Šaman nevie vo svojich dávnovekých rituálov nájsť čo i len podobnosť s mojím utrpením a zranením. Zle im nerobí, dobre nechce. Neutralita, pohŕdanie, egoizmus sú večnými zmoklými psami chodiacimi okolo. Nehynúci kvet lásky nemá miesto v ľudskom ponímaní. Zájdi za obzor poškvrnenosti, cíť ľudskú biedu, chaos.... Nevzdoruj, nebráň sa. Pozriem hore, trpko sa zasmejem. Venujem im pohľad, ale nechcem tam ísť. Nechaj ma na zemi westernová vrana. Ešte nenadišiel môj čas. Prosebne ako veľmi pekná žena ľahkých mravov učičíkam prievozníka. Dve zlatky ponechané. Ten zvierací rev, čo sa vypudzuje z hlasiviek dáva zabrať aj showbiznisu a smotánke. Ako sa zrazu trasú. Niekto nenapodobnil človeka. Je ako zo záhrobia šuškajú si mnohí. Oznámenia na skorumpovanú políciu nestačia roznášať. Zrkadielko, zrkadielko povedz že mi, kto je najkrajší na Zemi? Odpoveď nečakajte, zlatá S.W. guľka ho rozbíja na márne kúsočky cností, hriechov, balád, lží, právd. Hľadaj, človeče, hľadaj svoj osud a seba samého. Mŕtvymi sa to len tak hemží, deti už začínajú plakať a matky hromžia na otcov, kam ich to zobrali. Drsnosť drahá, nechám ťa ísť, budúcnosť nie je ružová ani vysnívaná, hovorím ti, tomu mýtnikovi bolo odpustené. Z akéhokoľvek konca to beriem nemám na výber. Použi filtre farby, dodaj temnotu, pridaj na drsnosti, využi megan, zdémonizuj vraha a rozdávaj náboje vykúpenia alebo zatratenia. Jazdi, strieľaj, rúb, miluj, námet máš, potenciál obrovský, využi toho, lebo Ty si to dal len do linky. Negácie sa stupňujú, pohľady zúrivosti sa násobia, odpor sa dvíha, u tých čo sú maloverní. Dotykom vracia opustením posiela. Westernová vrana, nie taká temná, nie taká dojemná, nie taká sladká, nie taká opojná. Hádžem si vinu na seba, neprajem si ospravedlnenia za pozitívny prístup k tomuto podľa všeobecných kritérií (a kritík) odpadu. Som ako prekliaty oheň, ktorý neuhasína kvôli extravagancii, pokušiteľnej oddanosti egoistickej seanse ortodoxných predstáv. Do mramorového hrobu? Chcem zlikvidovať príbuzných? Hádžte do dreva pri červenej oblohe. Oslava tela, nepekného, ohyzdného, prichádza neskôr rozumom zatiaľ nepochopeného času. Farna si zaslúži ochranu, venujem jej tanec arizonských indiánok. Prejavte sa, haňte, zbožňujte, odstrkujte, milujte, urážajte...len niečo robte. Vyjadrenie musí byť sakramentsky jasné. Píšem, píšem, človeče !!!!! Emócie na povrch. Pri Hexovi neexistuje neutralita. Absolútne chválospevy má komix (komixová predloha) jednoznačne zaručené. Alterego Hex je šibal. Nie film mi dáva predstavy, ale moje utvorené koncepty len dopĺňa – nejako im dáva možnú (nie konečnú) podobu. Jednoducho odškrtávam, nie zapisujem! Každopádne do budúcna trochu zlepšiť (v podobe doplniť), vymeniť regiseur...tisíc hrmených, žiadne next nebude.... Do čerta! [ videné 24.10.2010, BD ]

dave dobkin je absoltunou zarukou toho najcistejsieho druhu poctivej akcnosti a trochu, stipku inteligentneho humoru. Kdeze, robim si srandu, aku si zo mna robia aj tito dvaja opiciaci. Vidiet este raz priblblo tvariaceho sa cinana na Zapade (rozumej western) aj tych par minut, je opat tvrdy a razantny zarez do mojho zadku. Wilson je ksichtik sam o sebe, kde okrem tych par grimas, s ktorymi by vo vazne tvariacich sa miestach neprezil viac nez 7 minut, nerobi nic, len tazi s publika, ktore mu to zerie. Ale no tak, maskoti zachranujuci aj tak nenavidenu anglicku kralovnu v scenari pre nastrocnych, opat zo zrychlenym a na lanach visiacim Chanom, debilne vyzerajucim hlavnym zaporakom nemoze byt ani trocha zrucnou filmarinou. Eseze je tu A.C.Doyle u ktoreho som sa aspon ako tak od srdca a uprimne pousmial ako dobre vsunutej postave. Obmäkčiť ma samozrejme nie je mozne. Hrdost som si zachoval, komentar som napisal. Tychto dvoch nikdy viac, nech sa deje co sa deje.

Krycie meno: Znicit Angelu Robinson. Vysanie posledneho zbytku zivota sposobuje zhliadnutie snimky. Trpnutie nad kazdou dalsou scenou je oraculum mucenia lesbickami, ktore nielen ze nemaju co ponuknut aspon do krasy vecnosti, ale primitivnym spravanim davaju jasne najavo: „odstrel si ma a vyhravas nadrzanu pandu“. Je tazke sa zorientovat v spleti upne odpadovej hnojariny, kde aj ten plagat Brewsterovej si musim dat z „detskej izby“ prec. Ponimanie tocenia filmov je zapadane prachom, nevstava odnikadial a smeruje k absolutnemu zaniku. Chýba akákoľvek nemoznost co i len jemne najst pozitiva tohto paskvilu. Komu sa to ma zapacit? Kto je cielovou skupinou? Pytam sa, ake urcenie, zaradenie, sebahodnotenie ma tento film. Postrádam zmysel, ciel toho vsetkeho. Nechajme lesbicky lesbickami, podme od tohto co najdalej, neobracajme sa a zabudnime uplne. Krycie meno: Znicit Angelu Robinson. [videne 23.10.2010, TV]