djcremo

Bez rečí si tento film zaslúži 5*. Popravde nevedel som, čo čakať od tohto filmu, ale bol som veľmi milo prekvapený. Film si drží tempo od začiatku do konca. Páči sa mi ako sa tvorcovia vysporiadali s tématikou handicapovaných a že nám to ukázali aj v tomto zmysle. Že život handicapovaných nemusí byť nutne taký ako si ho mi predstavujeme a že v mnohom možno prežívajú plnohodnotnejší život ako obyčajný ľudia. Veľmi sa mi páčila aj odľahčená stránka filmu a že to bolo brané aj zvesela a s humorom. A dokonca som sa pri tomto bavil oveľa viac ako niekedy pri filmoch, ktoré si zakladajú práve na humore. A klobúk dole pred Stevenom Robertsonom. Ten ako zahral postihnutého aj s ou jeho mimikou, to proste nemalo chybu.

Pri tomto skvelom a emocionálne strhujúcom príbehu ma sprevádzali dve veci. Obdiv a hnus. Obdiv nad odvážnou ženou, ktorá pre vedu a pravdu bola ochota riskovať aj svoj vlastný život a nebála sa postaviť aj vtedajšej autorite a stáť si za svojím. A hnus nad fanatizmom z náboženstva. Ale fanatik v akomkoľvek náboženstve je skôr hrôzou ako prínosom. Slepo veriť len tomu svojmu a nepripustiť si nič iné. Však odkedy začala cirkev strácať vplyv, tak vývoj ľudstva šiel omnoho rýchlejšie ako za jej čias. Kde by by sme boli dnes, nebyť takýchto fanatikov. Nie je to síce úplne dokonalý film, ale za to posolstvo a za to ako ma vtiahol do deja mu patrí plný počet.