RigorMortis

Jim Jarmush na scenáristickej / režisérskej stoličke bol pre mňa predzvesťou toho, že sa bude jednať o netradičný bizár. Nebol som ďaleko od pravdy. Film celkom slušne parodujúci zombie filmy s niekoľkými fourth wall vtípkami a zaujímavým obsadením. Celá vec na mňa pôsobila ako artové miestami pseudofilozofické WTF (čomu sa pri Jarmuschovi nečudujem, pozeralo sa to však rozhodne lepšie, než trebárs Noc na zemi). Atmosféru tomu dodával Waits pozorujúci a komentujúci všetko odkiaľsi z krovia. Ten chlap by mohol čítať návod na použitie osviežovača vzduchu a urobil by z toho hit.

Hip hop bohvieako nemusím. Eminema som však chvíľu počúval v puberte a pri filme som mal pocit akoby som sa vrátil o pár rokov späť. Celkovo som spokojný a príjemne prekvapený - Eminem je ako herec fajn, príbeh ubiehal a hoci nie som hiphopový fanúšik, aj ten soundtrack bol dobrý.

Psychologická dráma po česku avšak celkom dobre zahraná. Bod dolu za soundtrack, počuť vo filme takéhoto rázu Ega som vážne nepotreboval.

Viac, než dvojhodinové veľdielo silné po príbehovej aj filmovej stránke. Životný príbeh človeka, ktorý inšpiroval obrovské množstvo ľudí. Narozdiel od idylickejších a romantickejších Siedmich rokov v Tibete s plejádou známych hercov mám pocit, že Kundun viac stavia na atmosfére a príbehu. Autentickosti zrejme dopomohol aj fakt, že žiaden z účastníkov nebol profesionálny herec.

Začnem tým pozitívnym, soundtrack bol super a námet taktiež. Film však pokojne mohol byť o štvrťhodinu kratší, niektoré scény sa kľudne dali vypustiť a v iných som sa pre zmenu strácal. Taktiež mi vadilo prehnané emočné tlačenie na pílu po americku (hoci Armageddon bol väčší doják), niektoré nedotiahnuté a nevysvetlené scény (napr. záverečná s Ameliou alebo blesková návšteva dvoch planét) a určitá plochosť postáv (trebárs taký Romilly by si kľudne zaslúžil viac priestoru, bol fajn). Taktiež hromada logických chýb, ktoré v komentári obsiahlo popísal Xeelee.

Nuž, nejde o horor, na aký ste zvyknutí. Namiesto litrov krvi, psychopatického vraha a všadeprítomnej temnoty sa dej odohráva v komunite plnej večne usmiatych ľudí, kde stále svieti slniečko a všetko je v pohode. Odrazu vám však začnú nenápadne miznúť kamaráti, drogy sú pomaly na každom kroku a kult vás pomaly vťahuje medzi seba. V skratke sa jedná o príbeh rozchodu a vyrovnávania sa s traumou  na pozadí divnej pohanskej komunity. Sám režisér označil svoj výtvor za "zvrátenú rozprávku" a aj keď pôsobí ako zbierka solídneho WTF a bizáru (starček skákajúci placáka zo skaly, chlpy v koláčoch, verejná grilovačka), je v nej veľa symbolizmu (priznám sa, film mi začal dávať zmysel až po tom, čo som si k nemu naštudoval viacero vecí). Avšak fakt, že film divákov v kine rozosmial a švédski kritici ho považovali za "perfektnú čiernu komédiu" (viď Zajímavosti) ma znova presvedčil o tom, že severský humor je buď poriadne divný alebo minimálne solídne odlišný od toho nášho. Navyše mám podozrenie, či autor nebol tak troška narcis, keď mal vraj jeho miláčik pôvodne nejaké štyri hodiny.

Najprv som čítal knihu, až potom videl film a bol som si vedomý aj toho, že King údajne po tomto ani nemohol prísť Kubrickovi na meno (čomu sa nečudujem). Ak si odmyslím niekoľko dosť podstatných zmien (napr. zmenená postava Wendy, chýbajúci kotol a zápisník, absencia rozhovoru Hallorana a Dannyho o "osvícení" alebo divné stvárnenie Tonyho) a utnutý záver, na film sa pozeralo dobre. Atmosféru dodával perfektný soundtrack. Na druhej strane, ktovie ako by som hodnotil, keby som nevedel o existencii knižnej predlohy.

Bojack nie je seriál, pri ktorom sa budete celú dobu chytať za brucho od smiechu ani seriál, ktorý potrebuje nahraný smiech na to, aby človek vôbec vedel, kedy sa smiať. Je cynický, smutný, vtipný, občas absurdný. Ani postavy nie sú samé slniečko, hlavný hrdina bojuje s depresiou a pocitom sebanenávisti, no predsa má často srdce na správnom mieste.Aj napriek niektorým nie úplne podareným dielom dokáže seriál zaťať do živého. Autori navyše vedeli, kedy majú so seriálom skončiť, čo sa nedá povedať napríklad o sitcomoch o žltej rodinke alebo partičke nerdov a jednom autistovi, ktorých kvalita išla od určitého momentu rapídne dolu vodou.

A takéto veci sú občania nútení platiť zo svojich daní v sekulárnom štáte. Dvaja moderátori sa pod zámienkou "diskusnej" relácie snažia nenápadne rozširovať spiatočnícke názory najväčšej registrovanej náboženskej organizácie na Slovensku. Už od pohľadu arogantný Daniška je ako moderátor katastrofálny, neúctivý a demagogický, Pištik Chrappa tiež dvakrát nevyniká.

Pinoy comic. Príjemná zmena oproti nekonečným anime z krajiny vychádzajúceho slnka alebo 'murikánskym komiksom plným superhrdinov á la "spadol som do reaktoru a je zo mňa supermuž". Grafické spracovanie je dobré, príbeh tiež. Vadí mi však istá prehnanosť - hrdinka je schopná s jednou dýkou naporcovať takmer sama armádu nepriateľov, vyrieši každý problém a všetci o nej vedia. Repertoár jej výrazov tváre tiež nie je bohvieaký, smelo by mohla konkurovať Batmanovi. Film nemá súvislejšiu dejovú líniu, mnoho vecí nie je objasnených. Ako oddychovka ale seriál ujde.