RigorMortis

Po prekonaní prvého dojmu "čo som to kurva doprdele videl, vypláchnite mi niekto oči svätenou vodou" si opäť sadám ku komentáru s (relatívne) čistou hlavou. Artová antireklama na rodičovstvo, Durex hadr. Vedel som, že idem na Lyncha. Oproti tejto otcovskej odysei však bol Mulholland Drive večerníček a Sad Peaks príjemná kronika príbehov z malomesta. Eraserhead mal hutnú ťaživú atmosféru s minimom dialógov a všadeprítomným hlukom, všetko v čiernobielom prevedení. Nemám rád deti a nemám k ním vzťah, toto však bol strach z otcovstva vybičovaný do absurdna. Teda asi, Lynchove filmy sa vraj nedajú pochopiť. K už aj tak dosť nepríjemnej atmosfére filmu prispieval pri jeho sledovaní v kine akýsi mentál sediaci za mnou hurónskym sileným rehotom Daniela Dangla a hysterický smiech akejsi pani pri záverečných titulkoch. Ja sám som mal väčšinu filmu nechápavý pohľad á la Robert Jašków. Ľutujem divákov, pre ktorých bol Eraserhead prvá skúsenosť s Lynchom. Dostať toto do rúk nejaký freudián, slintá blahom.

Keď som si myslel, že film začínam chápať prišiel náhle zvrat, ktorý ma úplne rozbil. Už klasicky ako aj pri iných Lynchovych filmoch som si opakovane vravel čo som to kurva vôbec videl a už klasicky mi k akému - takému pochopeniu pomohlo aj prečitanie analýzy na internete. Jeden veľký mindfuck a guilt trip so zámenou identít. Asi. Ja už fakt neviem.

Plastelínové sliepky s britským prízvukom v alegórii koncentráku. Na prvý pohľad "detský" animák, ktorý však nakoniec až tak detsky nepôsobí. "Masaker" hlavných záporákov je tak britský, až to bolí. Bavil som sa.

Fuckin' Lynch. Ono lynchovské podivno, na ktoré som bol zvyknutý z predošlých Twin Peaks (aspoň z toho, čo som videl) tu až na ôsmu a poslednú epizódu v podstate nie je, namiesto toho dostávame rodinný thriller s dementným dezorientovaným echolalickým Cooperom. Seriál vo mne zanechal viac otázok, než odpovedí. Ako je možné, že si nikto nevšimol, že Cooper / Dougie je úplne mimo? Ako je možné, že po x častiach sa Cooper odrazu zobudí a znormalizuje, všetko vie, o všetkom má prehľad a opäť to nikomu nepríde divné? Kde je Windom Earle? Prečo je z toho mrňavého pána v červenom odrazu svetielkujúci strom? Čo mal sakra znamenať posledný diel? A co na to Jan Tleskač? Niet nad to nechať sa posledný deň v roku rozbiť na súčiastky. Pozitívum je, že veľká väčšina hercov z pôvodného Twin Peaks zostarla ako víno a stále sa na nich pozerá dobre.

Dve hodiny zbehli ako voda. Niekoľko prvkov známych už z iných Miyazakiho filmov (odsťahovanie sa na vidiek, zasadenie do obdobia druhej svetovej, "architekt sveta" v pozadí, japonské babičky, tajomná ríša a zvedavý detský hrdina), cesta časom a priestorom, ľudožraví alexandri a sarkastický nevrlý volavkochlap. Na údajne posledný Miyazakiho animák som čakal niečo epickejšje, porovnávanie s prehnane naivným a detským Malým princom podľa mňa ale nie je namieste.

Prvý môj Lynch (Blue Velvet) bol totálny mindfuck, kedy som nevedel, kde je sever. Po čase som začal pozerať Twin Peaks (hoci nie od začiatku) a mindfuck bol znesiteľnejší. Potom som si pozrel toto, vysvetlilo to pár vecí, ale na to, aby som pochopil Lyncha si ešte budem musieť pár rokov počkať. A vôbec, kto dá preboha dieťaťu meno Mädchen?

Deväťdesiatková srdcovka, na ktorú vždy rád spomínam. Aj ten dabing bol na pomery slovenského v pohode.  Príbeh americkej patchworkovej rodiny z malomesta, ktorý pôsobil o dosť  uveriteľnejšie než náboženská agitka 7th Heaven. Zamrzela nedávna smrť Suzanne Somers a prekvapil fakt, že veľká väčšina predstaviteľov tejto podarenej rodinky skončila po seriáli s herectvom.

Pri fakte, že je Česko pornoveľmoc s najväčším počtom pornoherečiek na obyvateľa existencia nejakých českých OF tvorcov až tak neprekvapí. Je ale zaujímavé vidieť, že z webu pôvodne určeného pre umelcov sa vykľula zásobáreň softcore porna plná sliziakov na ktorej si nadanejšia a aktívnejšia "herečka" kľudne zarobí mesačne aj štvrť milióna. Fakt, že mnohí zákazníci si na OF chodia aspoň po tú trošku kontaktu a / alebo im simuluje reálne vzťahy, pretože v skutočnom živote sú stratení, je smutný. Škoda, že dokument nebol dlhší a viac prepracovaný.

S PUA komunitou som sa stretol (našťastie iba knižne a na webe) v období konca puberty a prvého roka na VŠ, kedy som ako panic bez jediného vzťahu hľadal priateľku. Keď som si našiel prvú, tieto nezmysly mi nepomohli ani troška. Dokument samotný ma vrátil k spomienkam na toto obdobie. Z prvého dielu mi bolo smutno a zle, až na nováčika pôsobili účastníci odporne a slizko. Potom sa začal odkrývať smutný príbeh niekoľkých zranených narcisov, ktorí by namiesto pickupingu potrebovali terapiu ako soľ. K tomu dvaja nechutne nesympatickí "koučovia osobného rozvoja" a "legenda" s psychotickým pohľadom, o ktorej som nikdy nepočul. Z toho namakaného "kouča" v tričku Boss sálala arogancia už od pohľadu. Asi najsmutnejší bol príbeh Woodyho s jeho zúfalými snahami osloviť ženy na ulici, ktorý si ani po stovkách oslovenia a tisícoch investovaných do kurzov nedokázal nájsť vzťah. Zlom nastal v predposlednom dieli s "bývalými alfami", kedy Honzovi zjavne začala dochádzať absurdita celej tejto pickuperskej maškarády. Dokument podľa mňa len dokazuje, že pickuping je len o zneužívaní ľudskej dôvery a naivity. Ako oslovovaných žien, tak "koučovaných" mužov. Ak by som ja bol na mieste oslovovaných žien, buď zdesene ujdem alebo dotyčný skončí s peprákom v očiach.

Melodráma na fínsky spôsob o zbližovaní dvoch nesmelých stratených existencií okorenená hromadou suchého humoru. Hollapov kamarát s basbarytónom bol super.