Radko

Počas normalizácie (1969 -1989) boli československému boľševickému režimu nepohodlní umelci postupne odsúvaní do zahraničia. Folker Charlie Soukup kúpil po nútenej emigrácii vo Francúzsku ruinu starého mlyna. Dával ju dokopy a popri tom tam pozýval priateľov a hudobníkov-emigrantov na spoločne strávené chvíle. Club Culturel Productions so sídlom v Paríži vytvoril dokumentárny záznam v poradí tretieho underground (označenie na plagáte) stretnutia. Záznamy častí vystúpení, striedajú mini rozhovory a komentáre o situácii na festivale. Popri folkáčoch vystupujú rockové psycho úlety. Na nich sa tanečne vlnia a pogujú hippie i pankovo oháknutí hostia. Prišlo vyše 200 ľudí. Otázky dáva Pavel Tigrid. Atmosféra vidieckeho mlyna a prítomnosť krajanov pôsobí pozitívne. Asi najvýživnejší je rozhovor s Karlom Krylom. Ohradzuje sa voči tomu, že je protest songový autor, hovorí, že udalosti skôr poeticky opisuje. Zároveň uvádza, že má rád aj humornú tvorbu, čo mu mnohí vyčítajú. Začal študovať češtinu, lebo začal strácať cit pre jazyk a zabúdať slová. Dokument je cenným príspevkom k životu č-s emigrantskej komunity na Západe. Stretnutia, aké im v ČSSR Štátna bezpečnosť rušila, chalupy podpaľovala, účastníkov zatýkala, aspoň čiastočne pokračovali. Dôkazom, že šlo a ide o zmysluplné stretávania je fakt, že dnes existuje grča mini festivalov, nesených v priateľskom duchu. Ich návšteva oblaží srdce, telo i dušu.

Drsná obžaloba vojny a núteného povolávania do vojny tých, čo s ňou nikdy nechceli mať nič spoločné.

Uveličený Mickey žiari šťastím. Bodaj by nie. Slávnostné uvedenie nového kresleného filmu poctila kino návštevou celá hviezdna herecká hollywoodska smotánka. Od smiechu sa všetci doslova váľajú po zemi a za bruchá sa popadajú. Kopec zábavných momentov je spojených s animovanou podobou známych tvárí, medzi ktorými nechýba Béla Lugosi, Boris Karloff, Charlie Chaplin či Greta Garbo a Marlene Dietrichová.

V rámci nemej komédie ide o nadpriemerný kus. Ako si neduživý belgický vojačik cestu k vyvolenej nájde. Prostredníctvom posluhovania americkému hromotĺkovi Zandowovi (komická narážka na slávneho reálneho siláka Sandowa) a jeho siláckej show s činkami a delom, sa dostane šťúply otĺkanček po skončení I. svetovej vojny do Ameriky. Pri kočovnom turné hľadá a napokon nájde ženu, ktorá mu počas vojny vypisovala ľúbostné listy, hoci sa nikdy predtým nevideli. Sprvoti si ju zamení za iné dámy, iné komplikácie. Záverečná časť, obsahujúca hromadnú bitku a melu v miestnom kultúrnom dome a herni, nemá chybu. Vykazuje znaky anarchistického útoku voči nenávidenej inštitúcii. No v kontexte vyznenia celého filmu dominujú skôr nasledovné ultrakonzervatívne tézy: Treba pomôcť náboženským fanatikom, odcudzujúcim akúkoľvek zábavu, radosť a uvoľnenie tancom, hudbou či hrou. Odstrániť vysoko toxické pelechy neresti, zábavy a kultúry. A následne posilniť rady polície, ktorá bude dohliadať na ničím nerušený stredostavovský pokoj malomiest.

1. Jozef Roháč, vrah. Aktéri dokumentu, poliši i novinári, sa o ňom vyjadrujú so sympatiami. Je zrejmé, že na Slovensku by, na rozdiel od Maďarska, doživotie nedostal. Zabijak s vysokým IQ, tvorca časových bômb. Robotnícky pôvod, dobrá výchova. Záľuba v čítaní, literárne nadanie. Muž, ktorý mlčí. Zatiaľ. Ak zaspieva, asi pôjde o posledný song. Azda preto bol z Prahy posunutý do Budapešti. Nie do Bratislavy, ktorá žiadala vydať, no nakoniec snahu vymenila za zločinca III. triedy. Dobrodružný život s kauzami. Každá na román. Jediný väzeň, ktorému sa podarilo utiecť z väznice v Ilave. Zenový budhista. 2. Ján Ducký, politik. Tragédia boľševického manažéra, ktorého skúsenosti s riadením ekonomiky vyťažil nový režim (minister, politik, manažér). V čase smrti bol odvolaným riaditeľom štátnej akciovky Slovenský plynárenský priemysel. Vytuneloval ju. Na sklonku života podpísal nekryté zmenky za niekoľko miliárd. Vďaka tomu sa neskôr "zrodilo" zopár milionárov. Niekto nemal záujem, aby Ducký prehovoril. Vražda-poprava streľbou do hlavy ostáva 21 rokov po nevyšetrená. Ostáva zistiť objednávateľa. Ten mal hlavný prospech z Duckého smrti. P. S. Prípad sa ťahá dodnes. Najvyšší súd v 2018 rozhodol v prospech cyperskej schránky na vyplatenie časti zmeniek. Plynári musia cálovať 30 mil. eur. Na základe škandál rozsudku sa schválil zákon o ochrane majetku v plynárenstve (retroaktívny ako hrom!) kvôli ochrane SPP, a. s. pred krachom. 3. Pápajovci, Šátorovci - mafiáni južného Slovenska. Dunajskostredská mafia - legendárna surovosťou a drzosťou. Denne jej členovia znásilnili najmenej jednu ženu, "zbalenú" v bare či na diskotéke, pričom následne sa jej partnerovi povyhrážali smrťou, ak čosi oznámia. Dlho im vulgárne správanie a vypaľovanie podnikateľov i s podporou polície prechádzalo. No hrniec pretiekol. A tak jedného dňa roku 1999 10 mafiánskych bossov bolo zastrelených v bare Fontána. Podozrivých pochytali, na objednávateľa: zatykač. Do piatich rokov boli všetci aktéri prepustení, boss dlho behal po slobode. Amatérsky spôsob jeho lapania aj prepustenie strelcov z väzby dáva tušiť, že v spomenutom mafiánskom masakri mala dlhé prsty polícia a štátna moc. Mafia v Dunajskej Strede pôsobí dodnes. No nie je už tak okato surová. Možno to bol zmysel celého dealu. 4. Sátor a novinár Rýpal - kto sa pohyboval začiatkom tisícročia v bratislavských podnikoch, na novinára Rýpala zákonite narazil. Rád si vypil, žil bohémskym životom. Nebál sa popritom rozprávať o tom, ako rozkrýva mafiánske podsvetie. Jedného dňa zmizol a viac ho niet. Dodnes. Azda sa jeho telo skrýva na rozľahlej farme na južnom Slovensku, kde skončilo veľa obetí maďarsko-slovenskej mafie. Vraj tam kdesi zakopali aj Sátora, osnovateľa vraždy desiatich mafiánov z Dunajskej Stredy v bare fontána (viac v tretej časti). Dlho sa skrýval, prachy a moc sa míňali a tak ho odstavili. Dokument prezentuje zarážajúce nekonanie polície pod vedením p. Spišiaka, strašne vychvaľovaným liberálnou časťou žurnalistov. Ten mal čosi za ušami aj pri podozrivom Sátorovom úteku. No a Sátor vraj mal predtým, ako ho odbachli (telo sa dodnes nenašlo) záujem na likvidácii novinára Rýpala, ktorý ho údajne kdesi odfotil - hoci bol Sátor na úteku a polícii sa vyhýbal. Bývalé JRD, dnes súkromná farma dodnes skrýva zakopané telá. Stačí sa porýpať bagrami a možno odkryjú aj Rýpala. Len to by musela mať polícia chuť a záujem vyriešiť záležitosti juhoslovenskej mafie. Čo až tak nemá, pretože tam roky vládli vzájomné dohody a zvláštne prehliadanie surových mafiánskych výčinov zo strany polície. 5. Baki Sadiki - albánsky heroínový čávo na Slovensku, lokálny čávo globálnej prepravnej siete drog z Afganu na Západ. Mal väzby na ministrov aj sudcov, vďaka čomu sa roky beztrestne rozťahoval pod Tatrami. Doplatil na to, že do albánskej klanovej mafie pripustil dvoch Slovákov, ktorí ho po razii udali. Sadikimu odklepli 22 rokov, dodnes sedí, no ako sa v dokumente vraví, rozpracovanie jeho vetvy idúce po vyššej zahraničnej hierarchii bolo po jeho odsúdení zo strany štátnych orgánov stopnuté. 6. Mikuláš Vareha - podvodnícky Jánošík - bohatým (štátu) bral, o chudobných Cigánov a iné socky sa staral. Štát ho potreboval v base a tak jeho pochybné kšeftíky s daňami odkryl za pomoci rovnako nelegálneho jednania. Vareha nezapadá do profilu ostatných postavičiek série. Ide skôr o špecifický lokálny podvodnícky zjav - akéhosi lokálneho baróna, ktorého vplyv niekoho hore (skutočnú mafiu) dlhodobo sral. Tak zneužil políciu, súdy, daňových kontrolórov aj prokurátora Šantu aby ho dostal za mreže. 7. Bratia Mellovci - na príbehu týchto odporných vraždiaco-násilníckych kreatúr sa krásne ukazuje tesné zopätie organizovaného zločinu s políciou (vždy dopredu vedeli o každom zásahu, fyzicky mlátili policajtov bez akéhokoľvek postihu), advokátmi, súdmi aj politickou mocou. Všetkým obvineniam aj trestom unikli, mladší náhodne zahynul pri autonehode, starší si dodnes užíva život na Belize, odkiaľ ho nik nevydá. Omyly sudcov, policajtov, prokurátorov. Náhoda? Ale kdeže. Systém. 8. Zlatá trojuholník na východe - Zemplín, krajina odtrhnutá od ekonomických aj populačných centier západného Slovenska, ďaleko od Bratislavy. Kolobeh pašovania, prevádzačstva a výpalníctva tu funguje stále v tesnom objatí polície-colnice a miestnych mafiánov. Príbeh popisuje boj a likvidáciu dvoch rodín. Ktorých okamžite nahradili iní a tých zase iní, čo sú tam dosnes. Menia sa len ľudia, schéma zločinu, nie nepodobná ten sicílsko mafiánskej - nie. Ako hovorí novinár Arpád Soltész: Každá rodina má jedného policajta, jedného colníka a jedného prevádzača, pašeráka - aby bolo všetko pokope a nik nikoho nepodrazil. Nikto z miestnych si nemyslí, že ak si policajtom, ideš pomáhať zločinu. Nie, chrániš rodinu. Centrálnej moci nik neverí, pretože tá, ani politici im nikdy nič nepriniesli, len ppred voľbami prídu čosi sľúbiť a ďalej na kraj kašlú. 9. Devín banka - projekt, na ktorom zbohatli vyvolené persóny z Ruska, Strany demokratickej ľavice pod vedením pána Migaša, a svojich ľudí podporil i Mečiar, ktorého vláda odklepla tejto mafiánskej práčke peňazí vyriešenie deblokácií ruského dlhu. Štátne miliardy si medzi sebou rozkradlki vyvolení, ruka spravodlivosti padla na tých, čo si nelegálne delili omrvinky pri konkurze Devín banky. Omrvinky však stáli životy najmenej troch bielych koní - nastrčených majiteľov fiktívnych firiem. 10. Kyselinári - Založili x firiem po celom Slovensku, nalákali skrachovaných podnikateľov, študentov, naivných ľudí, čo sa túžili stať rýchlo bohatými. No a keď organizátorom podvodnej a veľmi výnosnej schémy začalo tiecť do topánok, rozpustili tieto biele kone v kyseline. Iróniou osudu je, že v sude so žieravinou skončil aj mozog a zakladateľ podvodu. Páchateľov usvedčili a zabasli, lebo jeden z tých, čo pripravoval telá na konečné riešenie sa na to už nemohol pozerať.

V kocke podaná história Ermitáže - jednej z najzaujímavejších verejných galérií Európy - zachytáva zároveň v kocke búrlivé dejiny Ruska, od polovice 18 do 20. storočia. Charakter vlády sa najlepšie odráža na jej vzťahu k umeniu. Z tohto pohľadu sa ako vysoko najosvietenejšie javí cárske Rusko, ktoré si nikdy nedovolilo také psie kusy k exponátom galérie ani k jej priestorom, aké sa začali diať už po februárovej (demokratickej) revolúcii 1917. Kontinuálne brutálne vyrabovávanie Ermitáže začalo po uchopení moci boľševikmi. Poznámka: Dokument spomína smutnú udalosť, kedy vošiel v júni 1985 do galérie muž, polial kyselinou a následne nožom poškodil skvostnú Rembrandtovu olejomaľbu zo 17. storočia s názvom Danaé. Danaé bola v gréckej mytológii matka hrdinu Perseusa. Zároveň film uvádza, že meno páchateľa sa nikde nespomína. Aby ostalo navždy zabudnuté. No nespomína, ako nespomína. Išlo o vtedy 48 ročného Litovca menom Bronjus Majgis. Po prvotných vyšetrovacích úkonoch bol súdom poslaný s diagnózou schizofrénia na psychiatriu. V roku 1992 bol prepustený, pričom viacerí politici z litovských politických strán ho chceli vtedy vyhlásiť za národného hrdinu (!). Nakoniec prevážil zdravý rozum. Nič to nemení na fakte, že dodnes za ním chodia do domova dôchodcov novinári, aby im vyrozprával svoju verziu udalosti. V nej vystupuje ako litovský národný hrdina, ktorý prejavil disidentskú rebéliu (pri poliatí obrazu kyselinou vykríkol: "Slobodu Litve"). V tomto duchu mu v roku 2006 v Litve vyšla 300 stranová kniha.

Ak neviete ako sa dá vykopnúť z roboty už raz vykopnutý zamestnanec, je to film pre Vás. Ak chcete vedieť, čo je za koncom sveta: poďte do toho. Ak sa túžite oboznámiť s pracovnými metódami vskutku vynikajúceho súkromného detektíva - neváhajte. Ak ste nevedeli, že genetickou mutáciou sa palma môže zmeniť na borovicu, pozerajte. Ak túžite po tom, aby sa sny naozaj splnili, dajte šancu filmu toho pravého Quentina. Zdanlivo v ňom nič nie je tak ako má byť. A predsa všetko dokonale sedí. Pokrivená realita každodenných rutinných životov cez dokonale odpozorované a následne dokonale nevhodné a pokrivené (wrong) zobrazenie. V ktorom ale predsa niečo sedí. Ak je celý Váš život na piču, zaobstarajte si psíka. Ak Vás aj ten náhle opustí alebo zmizne, stále je tu možnosť nadviazania telepatického spojenia s ním. S tým, kto Vás nikdy nezradí. Bezproblémové naladenie na rovnakú vlnu. 6:59? Čas vstávať do práce. Veď už sa blíži 6:60. Poznámka: Ale pozor! Aj keď si už zaobstaráte nejakého domáceho miláčika, ktorý má silu vyliečiť Vaše osobné sračky, stále tu existuje dosť environmentálnych spolkov, ktoré hrabú na nesprávnom piesočku, a môžu Vám fatálne zavariť. V zlom, aj v dobrom.

Nepotešilo. Muž zastrelí psa, ostatné zvieratá sa nedajú. V kostýmoch navlečené zvieratá si však v reále určite "užili" svoje. Vtipná scénka bez vtipu.

Záznam z vystúpenia skupiny Collegium Musicum v mimosúťažnom bloku hudobnej súťaže Bratislavská lýra 1978. Pavúčie a dlhé prsty Mariána Vargu vyšívajú na Hammond organe melódie, rovnako skvelí muzikanti z kapely mu sekundujú na gitarách a bubnoch. Kamera sa sústredí výhradne na skupinu a jej lídra, občas si tvorcovia strihli prelínaný záber. Celkove odznejú tri pesničky. Prvé dve, inštrumentálne, s názvami Naozaj už budem musieť odísť a Refrén sú vynikajúce. Posledná je tiež ok, len ide o pieseň z muzikálu Cyrano z predmestia (mimochodom prvý slovenský pôvodný rockový muzikál). Na záver koncertného bloku to tak celkom nezapadalo, podobne spev k melódii. Tá bola natoľko nosná, že spev pôsobil jemne navyše a rušivo. Ale to je len drobná výhrada k paráde vystúpenia.

Vedec z ústavu, kde sa pracuje sa supertajnom projekte (tentoraz mimo rámec filmu) sa zaoberá fyzikálno-matematickými teóriami. So zaujatím a vášňou o nich prednáša, diskutuje, zúčastňuje sa medzinárodných vedeckých seminárov. Teóriu strún sa pokúša rozozvučať i v osobnom živote. Jeho milostný život zahŕňa manželku a minimálne tri ďalšie ženy. Ku všetkým sa pokúsi byť úprimný a čestný. Rozpovie im teda, každej zvlášť, ako veľmi ich miluje a nechce sa ich vzdať. Zároveň povie o paralelných vzťahoch. S tým, že každému chce len dobre. Ženy ale teóriu uvedenú do praxe na úrovni vzťahov neprijímajú. Na popud jednej z nich preto pozve svoj mini hárem na spoločné večerné posedenie pri šampuse. Všetko tam rozpovie znova. Nečakajte herculo-poirotovské brilantné odhalenie. Vzťahová téma je zaujímavá. Podobné dilemy rozoberajú vo svojich dielach od Freuda rôzni psychoanalytici a ich nasledovníci, takže nič extra nové pod Slnkom. Navyše, film poskytol opísanému štedrý priestor (2 a 3/4 hodiny). Lepší priemer. Pozn.: Dilemu hlavného hrdinu - ako zabezpečiť súčasne lásku jedného muža k viacerým ženám - zo svetových náboženstiev poriešil len islam umožnením mnohoženstva a mormónske kresťanské spoločenstvá.