Arsenal83

K poľským filmom sa nedostávam často, ale pokiaľ sa už k nejakému dostanem, nie som sklamaný. V tomto prípade som dokonca nadšený. Pekné dielko s citlivo zahranými postavami. Veľmi sympatická poľská herečka pôsobiaca ešte tým skutočne nevinným dojmom, že človek na chvíľu aj zabudne v akej dobe to človek žije. Veď ako Oscar Wilde, pravdepodobne vtedy ženatý homosexuál, vtipne povedal: „Príliš mnoho líčidiel a príliš málo oblečenia je u ženy vždy príznak zúfalstva.“ A hlavná hrdinka je presný opak, aké to šťastie. Takisto vynikajúci hlavný herec a pomerne strhujúci dej v poetickom poňatí. Nemám čo vytknúť.

Kto to tu hodnotí? Vám sa tá rozprávka páčila? Dá sa to porovnať so starou premakanou klasikou s hercami svetového formátu? Už len obsadenie hlavnej herečky je výsmechom do tváre Boženy Němcovej. Nehovorí sa náhodou v príbehu o mladom dievčati? Martha Issová vo veku 34 rokov a nie veľmi pohľadnou tvárou, nehovoriac už o hereckých schopnostiach, je obsadením snáď len z poslednej núdze. Preafektovaná Sabina Rumendová je ďalší klinec do rakvy tradičného poňatia rozprávky. Scenár pôsobí absolútne "nepohádkovo", ani neviem prečo som dal aspoň jednu hviezdu.

Trochu nudná povedačka, Wajdov štýl je už taký. Keby som točil film o pre širokú verejnosť neznámu osobnosť, skúsil by som to trochu pútavejšie. Premrštené hodnotenie na tejto stránke je samozrejme výsledkom toho, že sa tu nosí štýl kvázi umenia. Mňa dialógová hladina vôbec nenadchla. Film zachraňuje len fantastický výkon Gérarda Depardieu.

Vymyslené myšlienky kráľa Ľudovíta na mňa pôsobili dosť rušivým dojmom. Preto som sa dlho nemohol veľmi do filmu dostať, pôsobil nedôveryhodne. Druhá polovica ale aspoň čo to zachránila, hlavne pasáž spojená s odhalením kráľa bola veľmi zaujímavá a naopak, odrazu som mal pocit dôveryhodnosti a dokumentárnosti. Takže v celku obstojné dielo.

Jedna z mnohých Caserových televíznych biografií s pomerne silným hereckým zastúpením. Dejovo zvládnuté ne jednotku, ono tento donekonečna opakovaný príbeh dáva veľa možností na fantáziu a tak sa môže každý scenárista a režisér celkom dobre vybúriť. Hlavný predstaviteľ stvárňujúci Caesara mi nie celkom sedel, takže preto o hviezdičku menej.

Skutočne oscarová záležitosť s výbornými hercami. V tomto období sa točili skvelé historické veľkofilmy a tento nie je výnimkou. Jediné čo mu možno vyčítať je zromantizovanie postáv. Henrich VIII., človek, ktorý má na svedomí okolo 100 000 obetí v polohe váhajúceho panovníka v podstate s dobrým srdcom. Takisto Anna Boleynová, v skutočnosti prefíkaná mrška, sa na konci ukazuje ako citlivá žena, ktorá dokonca aj milovala. Ale nie je to úplne na škodu. Človek- nehistorik si nájde na tom svoje, podobne ako pri trilógii Sissi, kde nikto nehľadel na nepresnosť dejinných údajov.

Plnohodnotný dokument s množstvom potrebných informácií o priam revolučnom kráľovi, ktorého história tak trochu opomína. Kto dnes vie, že projekt Európskej únie pochádza už z 15. storočia z hlavy českého panovníka? Jiří z Poděbrad predbehol dobu. Dokument je odborne na 100%, jeho charakter kazia len Smoljakove komentáre, či vsuvky, ktoré znejú veľmi amatérsky a sú tam navyše.

Nad týmto filmom som dlho váhal, nezaujal ma ani jeho distribučný popis a hlavne film z Mexika, nejako to nelákalo. Som rád, že sa to takto príjemne otočilo. Možno vzhľadom na koniec filmu nevhodné slovo "príjemne", ale ako inak opísať tieto dve hodiny plné humoru, emócii aj dojemnosti? Áno, má to svoje muchy, ako zbytočné zapojenie lesbického páru, len aby sme ukázali, akí sme moderní, alebo nepochopiteľne pozitívne správanie sa dcéry voči matke, prakticky neznámemu človeku. Našlo by sa toho viac. Ale vyvážil to veľmi vtipný scenár s vynikajúco vybratou detskou herečkou. A kto má dcéru v podobnom veku, tak ako ja, precíti film citlivejšie a dokonalejšie a nemôže hodnotiť toto dielko nižšie. Za mňa teda plná paľba a to aj v porovnaní so Sandlerovkou Veľký tato, ktorá bola po všetkých stránkach trochu slabšia.

O Edith Piaf som nemal pred vzhliadnutím filmu mnoho informácií, šansón ma nikdy nebral, nezdala sa mi táto osobnosť teda zaujímavá. Urobil som chybu. Keby som vedel vopred, že šlo len o sprostú alkoholičku s hysterickými prejavmi, ani by ma nenapadlo stráviť dve hodiny života pri tak bezduchom a nudnom snímku. Cotillard sa snažila, ale na môj vkus až príliš, vyznelo to sílene.

Na tento film som sa nechal zlákať wikipédiou: https://cs.wikipedia.org/wiki/Z%C3%A1nik_%C4%8Eatlovovy_v%C3%BDpravy. Neodradilo ma ani nízke hodnotenie, teraz už vravím, že škoda. Na rozdiel od spomínaného zdroja, kde sa rieši mnoho možných riešení tejto udalosti, film s týmito informáciami naložil značne rozporuplne. Nešťastne zvolený štýl alá Záhada Blair witch, slabí herci a totálna fikcia scenáristu, horšie to už nešlo vymyslieť. Čakal som serióznu filmarinu, nedočkal som sa ani filmu v pravom zmysle slova.