tron

V 90. rokoch boli v móde teórie o únosoch mimozemšťanmi a nikto o tom nevie rozprávať lepšie, ako Akty X. V rovnakom roku, ako sa na trhu objavila prvá séria, do kín zavítal zaujímavý sci-fi triler s Robertom Patrickom, vďaka ktorému sa o pár rokov neskôr uzavrel kruh, keď vystriedal Davida Duchovneho práve v Aktoch X. Oheň na nebesiach vtedy príliš nezaujal a vyšumel do prázdna, ale s odstupom desaťročí ide o zaujímavý film so slušnou atmosférou a v dobrom šialeným finále. Každopádne k úvodnej vete, že je to natočené podľa skutočných udalostí, by som bol „trochu“ skeptický.

Najradšej by som dal iba 3*, lebo scenár proste nie je zázrak. Ale nedá mi to. Nemôžem. Poprel by som tým v sebe niečo temné a hororové, niečo, vďaka čomu od detstva vyhľadávam horory. The House of the Devil je v rámci možností pecka, ale osobne by som ju predsa len zrejme odporúčal skôr tvrdým hororovým fanúšikom, než divákom, ktorí si pozrú 10 light hororov do roka. Na tomto filme oceňujem skvelú retro atmosféru, kedy od začiatku viete, že niečo je strašne zle, ale neviete ČO presne. No tušíte, že to nič pekné nebude a že to radšej hádam ani nechcete vidieť. Body k dobru aj za výborný kasting (zábavná Greta Gerwick, mrazivý Tom Noonan a sympaťáčka Jocelin Donahue) a skvelý dom.

Ja som to vedel, že ak raz bude Mark Wahlberg v nejakom filme plakať, nebude to akčný film ani triler (ani akčný triler), ale niečo ako toto. Skvelá vec a ak premýšľate nad adopciou alebo ste dokonca už „v tom“, prirátajte si aj piatu hviezdu. Kasting je veľmi silný, ale ono nakoniec aj tak ide hlavne „len“ o scenár, ktorý je hravý a vtipný, ale tiež dojemný a silný a v rámci možností sa nebojí jemne kontroverzne poukázať aj na temné, zákerné a menej idylické veci súvisiace s adopciou, o ktorých sa príliš nahlas v spoločnosti nezvykne rozprávať, hoci by sa malo, lebo ono to naozaj s rozprávkou nemá nič spoločné. Veľmi sa mi to páčilo.

Ak čakáte žraločí horor, hoci len béčkarský, rýchlo zaraďte spiatočku a cúvajte. Hon na žraloka je skôr (céčkarský) mix akcie, humoru, exotiky a romantiky, kde hrá žralok naozaj len druhé husle, často z deja mizne doslova na desiatky minút (!) a jeden masaker s ním dokonca nevidíme, iba počujeme, ako o ňom neskôr hovoria preživšie postavy (!!). Nepatrný bod k dobru za sympatického hlavného hrdinu, ktorý sa podobá na Chrisa Hemswortha.

Stodoly, farmárske domy, ranče a okolo iba samé lesy, malé mestečká a polia a v nich strašiak do „maku“, to je dokonalé prostredie pre horor. Ale toto je ozaj ťažké céčko s tomu odpovedajúcimi trikmi, scenárom, aj hercami. Vlastne to ani nestojí za koment. Odporúčam len fanúšikom pod-žánru o „scarecrowoch“. Síce budú trpieť, ale na doplnenie vzdelania by mali vidieť VŠETKO.

"No neviem, ja decká moc nemusím. Skôr korčule."

Ešte raz mi niekto povie, že mohli ušetriť, keď by TOTO robili so skutočnými psami, hodím po ňom psiu konzervu. Psy v tomto filme robia veci, ktoré by nikdy žiadny živý pes neurobil. Miestami to ide už až do rozprávky. Ale rozkošnej a skvelej! O to pôsobivejšie sú potom občasné záchvevy reálneho života, kedy niekto umrie alebo veľmi smutne navždy odíde preč a to sa netýka iba ľudí, ale aj členov svorky. Výsledkom je dojemné, vtipné, milý a poriadne vysokorozpočtové retro dobrodružstvo z dôb, ktoré sa už nikdy nevrátia. Harrison Ford je v pohode, avšak strávi na plátne menej času, než by ste (možno) čakali. Ale ono to ani príliš nevadí, lebo hlavnou hviezdou je predsa Buck. Ale Togo sa mi páčil predsa len o psie ucho viac. Produkcia: James Mangold.

Som z toho zmätený. Rád by som dal 4*. A za istých okolností by to na ne s prižmúrenými očami azda i malo. Lenže dané okolnosti sa nakoniec skôr nedostavili, než dostavili. Už z trailerov a celkovej reklamnej kampane nebolo jasné, či to chcú tvorcovia poňať ako hororové spracovanie rozprávky, alebo ako trocha temnejšiu fantasy. Iste, každá správna rozprávka, samozrejme vrátane tých, ktoré nám rodičia čítali, keď sme boli malí, je čistý horor. Kanibali, vraždy, netvory, temné lesy, hrady plné netvorov. Skúste si prečítať Dobšinského a spol. dnes, keď ste dospelí. Každopádne, tento film je rovnaký, ako trailery a reklamná kampaň: nevie sa rozhodnúť, čím vlastne chce byť. Nuž a tak je občas fakt v dobrom hnusný, znepokojujúci, nepríjemný a desivý a hneď v ďalšej scéne sa atmosférou vráti k trochu temnejšej rozprávke. Zvláštnym oživením deja sú schopnosti Marienky, čo ma zaujalo, hoci ani X dní po dopozeraní neviem, či v dobrom alebo zlom. Kasting sa bez debaty vydaril, najviac pochopiteľne Alice Krige. Alice bola strašidelná už pred desaťročiami (Sleepwalkers, Star Trek: Prvý kontakt) a odvtedy mala more času na to, aby svoje hororové výkony ešte vylepšila. Takže jej dominantný výkon nikoho nemôže prekvapiť. Vizuálna stránka je rovnako rozporuplná, ako samotný žáner: chvíľu vidno, že do nej bolo investované a vyzerá fakt dobre, aby to hneď nato zničila nasledujúca scéna, ktorá vyzerá vizuálne chudobne a televízne.

Nemecko-mexicko-americký (!) seriál Conan v skutočnosti nie je ani tak pohrobkom legendárneho filmu so Schwarzeneggerom z roku 1982 (a ani Ničiteľa Conana a dvojnásobne nie Červenej Sonje), ale skôr Herkula s Kevinom Sorbom (a v podstate aj Xeny, ktorá je rip-offom a zároveň spin-offom a azda i pohrobkom práve Herkula). S ním má spoločného oveľa viac. Menovite trápne triky, ťažkopádne akčné scény, štúdiové kulisy, fyzicky výrazného jedinca, ktorý nevie príliš dobre hrať, hnusnú výpravu, mizerné scenáre a celkovú odlfáknutosť. Absurdnú korunku tomu nasadzuje Nemec Ralf Moeller v titulnej úlohe, ktorý rolu prebral po svojom rakúskom kulturistickom kamarátovi Arnoldovi. Našťastie elementárna spravodlivosť existuje a toto zverstvo sa dočkalo jedinej série. Zaujímavosťou je, že kým Herkula produkoval Sam Raimi, Conana sa ujala iná, už však predsa len oveľa béčkarskejšia hororová ikona a to Brian Yuzna. Dávam 2* za to, že je to zvrhlým spôsobom veľmi zábavne, ale objektívne je to skôr odpad. Chápeme sa, hej?

Z Bena Afflecka si mnohí robia srandu. Mám ho rád, ale zároveň chápem aj jeho kritikov, lebo párkrát bol už fakt príšerný a úplne mimo. Toto ale platí takmer o každom hercovi, nie každý deň je sobota. Hlavný problém, čo sa Bena týka, vidím v tom, že málokedy má čo povedať. Vtedy je dosť hrozný, uznávam. V lepšom prípade priemerný. Akonáhle ale má čo svetu povedať, je fantastický. V 90. rokoch sa s kamošom Mattom vykecal v jednom z mojich najobľúbenejších filmov desaťročia, samozrejme v Dobrom Willovi Huntingovi. K tomuto skvelému filmu Matt a Ben zároveň napísali scenár a je to scenár brilantný, ako to býva skoro vždy, ak umelec do svojho diela zakomponuje kus samého seba a rôzne osobné výpovede, smútky, názory, ale i radosti. Kypel z toho život, energia, chuť čosi povedať, niečo po sebe zanechať pre budúce generácie. Fakt. No a teraz je tu zase film a Ben Affleck znova má čo povedať. A je naozaj dobrý, alkohol som z neho doslova cítil aj cez obrazovku. Práve včera sme sa s Rižom bavili o Štefanovi Skrúcanom, ktorý sa v našich končinách preslávil svojím hereckým podaním typického slovenského alkoholika. Kto to pokladá za vrchol, bude Benovým výkonom sklamaný. Čo sa mňa týka, videl som tucty filmov o alkoholikoch, ale Benovo stvárnenie (samozrejme podporené temnými osobnými skúsenosťami) patrí k najpresvedčivejším. Mnohí iní by na jeho mieste afektovali. On nie. On bol len sám sebou (alebo svojím minulým Ja).