Pacient

Na dnešní poměry seriálového amerického thrilleru je to tady až moc kecací a hodně divadelní. Steve Carell a Domhnall Gleeson tu sice předvádí solidní herecké etudy, ale děj zdaleka není na deset dílů, nebo chcete-li pět hodin čistého času. To by tu toho napětí muselo být daleko víc a nesmělo by se to tady mnohdy naprosto zbytečně babrat v minulosti protagonistů. (30.01.2023)

Minimalistický seriál, ktorý sa hlavne zameriava psychológiu, traumu, náboženstvo, výchovu, rodičovstvo, domáce násilie, a to všetko cez dialógy. Hlavný dvaja herci tu predvádzajú doslova oscaroví koncert, a napätie sa tu dá doslova krájať. Je úžasné ako kreatívne pristupovali tvorcovia v podstate k jednej miestnosti, v ktorej sa skoro 90 percent seriálu odohráva, a aj tak sa nenudíte. Toto mi sadlo... (03.12.2022)

Čistá konverzačka. Nebolo by na tom nič zlé, ba dokonca by sa dalo povedať, že do žánru o sériových vrahoch, by zrovna tento mohol byť pre svoj spôsob poňatia sviežim vánkom. Avšak zásadnou silou, by musela byť slovná zásoba v komunikácii a originalita s tým spojená. Tu je to však o nude v kombinácii s rozhovormi všedného nádychu, ktoré jednoducho nemajú ako obohatiť. Po 5 epizódach hádžem tohto "Pacienta" rovno pod vlak, lebo nič iné si zrejme nezaslúži .. (29.12.2022)

Vcelku nenapadny serial, minimalisticky natoceny, malokedy sa odohravajuci mimo miestnosti s ustrednou vybornou hereckou dvojkou. Domhnall Gleeson je v postave autenticky a ta absencia "cloveciny", ale snaha dostat sa "kamsi" je hmatatelna. Uvodne epizody som bol pomerne nadseny, avsak napriek kratkosti epizod sa dej vyrazne neposuval. Pomohlo by "zhustenie". Obcas je to ozaj dost taziva psychologicka drama a predstavy v podvedomi, s ktorymi som sa obcas nestotoznil. Sposob, akym  to vyvrcholi som neocakaval, ale dava logiku. Kazdopadne serial, ktory pravom vyzdvihuje miesto terapie v zivotoch ludi v tazkych zivotnych situaciach. Odporucam. 65% Nadpriemer. (25.10.2022)

"Terapie není vymítáni"... Uspokojivé psychologické rozpitvanie. Postavám vidíte do hlavy, alebo aspoň chápete tú snahu sa do tej hlavy niekomu dostať. Carell ako psychológ kladie otázky, ktoré dávajú zmysel a pri troche empatie každý vidí a chápe jeho myšlienkové pochody a kam tou svojou snahou smeruje a čím sa snaží práve prebudiť empatiu v niekom, kto ju zúfalo postrádá a kľučkovať pod tlakom v zdanlivo bezvýchodiskovej situácii. Je to minimalistické a na tom malom priestore je to najsilnejšie. A to až tak, že opustanie dialógov v priestore štyroch sien medzi štyrmi očami až narúša túto vybudovanú intímnu uzavretú atmosféru. Tá stráca na intenzite s pribúdajúcimi dielmi, postavami, odbočkami a hlavne s imaginárnymi rozjímajúcimi výletmi za spomienkami do Carellovej hlavy. Záver je síce vďaka tomu katarznejší, no na úkor nezáživnejším epizódam niekde uprostred. (27.10.2022)