Kubo

Ďalšia slovenská klasika, ktorá by mala byť na školách uvedená ako povinné pozeranie. Minimum komplikovaných kulís, maximum odvedenej práce, čo do hereckých výkonov, ľudových spevov, tanca, humoru a dojemného konca, ktorý sem tam ovenčí slzička. Každý rok na Viance, no i kedykoľvek počas, pretože Jozef Króner, Sľuk a naše jedinečné, nenapodobiteľné tradície. :) (10.04.2012)

Martin Ťapák a jeho druhý filmový výlet do minulého století na slovenskou dědinu je, oproti debutové MARINE, naplněn i skvělým humorem. Jinak precizní obraz slovenského folklóru nechybí ani zde, vynikající skladby, tance - vše dokonale provedené. Stejně tak zobrazení sňatkových vychytralostí a rozumů, které se snaží milující rodiče i vesničtí dohazovači mezi sebou vyhandlovat. "A takovému byste mne dala" . Gazdina je gazdina, ale láska...ta i hory a chalupy přenáší, i když jsou jen nakreslené a místo zdí máme provázky. Všichni se setkáváme na jednom mostě a v jedné chalupě. I s tímto vybavením dokázal Ťapák vytvořit výbornou dobovou atmosféru. Aby ne. Herectví všech je naprosto brilantní. Slovenští herci dob minulých mají v sobě více přirozenosti a uvěřitelnosti, skutečně mě jejich kolovrátkové dialogy bavily, i když jsem občas v hlavě překládal o pár vteřin déle. Přenádherná Emília a Króner mezi svými kolegy excelují, pomilováníhodná a veselá Anička s překrásným úsměvem a jejím ojojoj povzdechem, byla dokonalá a obraz rozmazlenosti rychtářova synáčka + absence zdravého rozumu, může bez problémů vyústit v Kubka. (06.01.2015)

Absolútne užasne a nádherné spracovanie slovenskej kinematografie v réží najlepšieho slovenského režiséra minulého storočia Martina Ťapáka. Ide o jeden z filmov, na ktorý sa na Vianoce najviac teším. Príbeh z skvelým humorom, ohromujúcim príbehom, kolovrátkovím vyšperkovanými dialógmi a enormný postavami. Povedal by som že herectvo všetkých hercov je úplne prvotriedne a vynikajúce, sú tu zobrazované také užasne, prirodzene a uveriteľne herecké výkony, že si hovorím prečo takýto herecký strop všetkých dramatických zručnosti žiaľ nemôžeme vidieť aj súčasnosti? Čo je žiaľ krutá realita slovenskej hereckej scény, ktorá by potrebovala konečne veľkú zmenu. Bezpochybne sa vám maximálne vryje vám do pamäte najviac neobyčajný slovenský herec minulého storočia Jozef Kroner, ktorý hra aj v tom to filme a jeho výkon je úplne fenomenálny ako za celu jeho hereckú kariéru a je bezpochybne je takže určiť či ide o jeho najlepší herecký výkon za celú jeho kariéru. Ale určite môžem povedať že podobe richtárovho spomaleného syna ide určite o jedenú z postav ,ktorá za čias jeho bohatej  javiskovej a dramatickéj kariéry bola minimálne jedna z najviac výrazných . Okrem toho mu užasne sekundujú Emília Vášáryová, Jozef Adamovič a mnoho ďalších. Príbeh veľmi rezonuje úžasnou atmosférou, páči sa mi keď sa vonku zišla celá dedina a spolu si spievali a zabávali sa, ľudia stopercentne žili vo väčšej chudobe ako  mi teraz ale i tak boli spokojný zo svojím životom a navzájom si nezávideli. Čo bolo vskutku užasne sa pozerať na takúto dobu,ktorej neexistovali telefóny ani počítače a ľudia boli o mnoho súdržnejší a priateľskejší. Popri tom je film charakteristicky ohromnými ľudovými a folklórnymi tradíciami ,ktoré poznášajú film na vyššiu úroveň. Od vynikajúcich skladieb až po špičkovú tenčenú choreografiu. A týmto aparátom dokázal Ťapák vytvoriť niečo veľkolepe. Začo som pánovi režisérovi veľmi vďačný lebo povedal by som že väčšina mladých ľudí nepozná alebo opovrhuje skutočnými hodnotami v múdrosti a výchove našich rodičov a starých rodičov ako je úcta, slušnosť a podobne. A preto si musíme tieto tradície chrániť a propagovať v budúcnosti ďalším generáciám, lebo bez tradícii a zvyklosti sa naša spoločnosť môže úplne zmeniť a to nie úplne dobrým smerom. A preto keď ste mladý alebo postarší a nevideli ste Kuba , poťažmo ho dlhšiu dobu ignorujete, alebo sa vám zdá trápny, tak aj napriek týmto faktom by ste mali Kuba na štedrý večer si pozrieť. Pretože si užijete toľko zábavy ako nie pri žiadnom americkom filme. A preto by ste mali dať Kubovi na Vianoce šancu. (23.12.2023)

Vždy keď počujem/čítam/cítim slovo veselohra, zježia sa mi chlpy na riti, až sa dvihnem pár centimetrov z kresla, tobôž pri veselohre, kde najebaní junáci v krojoch vyškrekujú pod oknami a nadržané dievky vlhnú vidinou minútovej súlože v maštali na sene bez perspektívy kapitalistickej väzenskej hypotéky a dead-end džobu (je koniec 19. storočia, všakže). Kulisy na divadlo fajn, ale dosť šunkové aj na televízny film. Samozrejme nechýbajú úžasné scény tancovačky, na ktorej testosterónom nabití šuhaji trýznia mentálne postihnutého, fillery v podobe chorálovitých spevov o nešťastnej láske a podtext šesťdesiatych rokov, v ktorých bolo ešte treba poučiť o škodlivosti mamonu a správnom rodinnom modeli, lebo šak čo iné si mohol. Ale tak je tam Milka a pri nej vždy načim poškrabkať fujaru. Inak proste írečitá telenovela s moralitkou využiteľnou aj našim mileným režimom a s humorom tretej cenovej. Nenadarmo napísal Hollý pôvodnú drámu pre ochotníkov. (15.12.2016)

Kubo obsahuje tri prvky, ktorým som venoval rovnomennú pozornosť. Za prvé dej, z ktorého som bol po chvíli zmätený ako Kubo zo života. Po druhé z televízneho vizuálu, vytváraného asi pre čo najmenší rozpočet. Ten je však vskutku originálne surrealistický (nehovorím, že hneď vydarený), keď upletené ploché domy a obloha pripomínajú pavučinu. Z toho by sa zakrútila hlava aj Piccasovi a Dalímu. No a za tretie slovenské ľudovky. Tie všetci poznáte, tak sa pri nich netreba zastavovať. (27.12.2014)