Anderton

Rozhodne jeden z tých diváckejších Wendersových filmov, pričom voči tým menej diváckym nemám rozhodne vôbec nič. Napriek rozvoľnenejšej štruktúre a viac než len čiastočnému využitiu prvkov ázijského minimalizmu ide o film, kedy sa síce nedeje na prvý pohľad nič osudne prevratného pre hlavného hrdinu, ale ide len o prvý pohľad a tých udalostí ovplyvňujúcich jeho vnímanie vlastného života je v sujete viacero. Samotár Hirajama sa v podstate proti svojej vôli musí učiť komunikovať s okolím, milovať život a celkom mu to časom pôjde. O tomto pokroku tento príjemno-smutný film je, či už riešite pišvorky s neznámym na véckach alebo vás navštívi málo pravdepodobný dôležitý človek vášho predošlého života.

Eternal Sunshine of Spotless Mind nespomínajú hlavní hrdinovia náhodou. Rovnako aj Past Lives začína v druhom bode obratu a retrospektívne sa dostávame k onomu dôležitému momentu. Rovnako aj tu ide o prekvapenie a emocionálne to skvele funguje, ak si spomeniete, aké slová sprevádzali posedenie trojice za barom. Film bude veľká udalosť pre romantické osoby, ktoré veria v osud a jednu spriaznenú dušu, my ostatní môžeme chápať v podstate nadprirodzené pravidlá fikčného sveta ako pravidlá tohto diela a prežiť s postavami ich osud a vieru v ďalší, pre nich vo dvojici uspokojivejší život. Pre cynikov vážne, ale vážne Past Lives určený nie je. 70%

Ako "nehráč" som v nevýhode, pretože som pred sebou videl "iba" mix The Last of Us, Silo, Wayward Pines a potom viacerých postapo filmov. Najviac ma seriál bavil v momentoch, kedy najviac pripomínal talianske béčka z osemdesiatok (a potom v závere pri prepojení línií), najmenej pri "vate" na cestách. Niežeby sa na nich nedialo nikdy nič dôležité či zaujímavé. Každopádne mám dojem, že toto je látka určená pre znalcov predlohy a "zvyšok" bude mať na výsledok zrejme veľmi rôznorodé názory.

To najlepšie na koniec, respektíve v tomto prípade v Začiatku. Ak by bol takýto seriál od prvej do poslednej epizódy, určite by som bol s celkom spokojnejší. Dostávame odpovede na položené otázky, ktoré síce nijako zvlášť neprekvapia, ale naznačujú to, o čom asi Fallout má byť; výber medzi zlým a ešte horším, svedomím a rodinou a tak podobne. Záverečná bitka mohla byť rozhodne veľkolepejšia, ale o nej to našťastie nebolo, takže nejde o zásadnú výčitku.

Od predposlednej epizódy prvej sezóny sci-fi seriálu som rozhodne očakával viac než len recyklát toho, čo sme videli doteraz a s ešte pomalším tempom. Akoby to celé bolo len o záverečnom závere. Že sa z istej postavy stal istým spôsobom Ghoul je možno vtipné, avšak v tomto štádiu, kedy by malo všetko gradovať, by som očakával väčšie odtrhnutie z reťaze. Najmä pri seriáli, ktorý sa celý čas tvári, že je utrhnutý z reťaze. Fanúšikovia predlohy ale môžu mať odlišný názor a je to úplne v poriadku.

Retrospektívne pasáže obohacujú seriál o politický rozmer, začíname chápať, prečo došlo k tomu, k čomu došlo a vzhľadom na moc nadnárodných korporácií v skutočnom svete nám nepripadá logika udalostí ani príliš sci-fi. V súčasnosti objavujeme ďalší vault a keď už veľmi rýchlo pochopíme, o čo tu ide, tak sa to potvrdzuje ďalšími a ďalšími scénami, aby sa konečne v závere niečo stalo.

Prízraky v Benátkach som na rozdiel od predchádzajúcich Branaghových Poirotoviek sledoval s tým, že som nevidel žiadne predchádzajúce adaptácie, avšak bohužiaľ som už "započul" pointu. Klasický Agathin príbeh, ktorý má svoju vnútornú logiku aj napriek tomu, že je riadne pritiahnutý za vlasy, by sa mi však čisto subjektívne oveľa viac pozdával na odľahlom sídle na britskom vidieku. V Benátkach to síce má solídnu atmosféru a vynikajúcu kameru, ale skrátka to, aspoň podľa môjho vkusu, nie je ono. Čiže opäť je to za 70% a spoločne s Branaghom žiadame aj o možnosť tohto hodnotenia.

Táto epizóda dáva pojmu deus ex machina úplne iný rozmer... dobre, preháňam, ale skrátka tá záchrana na poslednú chvíľu pôsobí ako paródia z budúcnosti zo South Parku na tento seriál. Inak pokračujeme kde sme skončili, dozvedáme sa, že "niečo prehnité je v štáte vaultskom" a o čo presne ide, sa dozvieme asi až na konci. A hlavný antihrdina mi vôbec nechýbal, rád dom si od neho na chvíľu oddýchol.

Dej sa v druhej polovici začne uberať tým správnym smerom a prichádzajú aj nejaké tie uveriteľné emócie. Bohužiaľ ma špičkovanie a brutalita medzi dvoma ústrednými postavami príliš nebaví. Nolan nie je Tarantino a odrezávanie prstov na mňa pôsobí wannabe cool dojmom. Každopádne dúfam, že táto epizóda posunie ďalší vývoj do správnych koľají a toho humoru už zostane zhruba toľko, koľko v The Ghouls.

Fallout asi treba brať ako bláznivú sci-fi komédiu kombinovanú s ďalšími žánrami s niekedy extrémne brakovými proprietami, ako v tomto prípade ružové vodné monštrum, ktoré ak vás ide zjesť, tak je to úplne jedno, pretože nemá zuby. Ale klamal by som, ak by som nepovedal, že ma to začína svojim spôsobom dosť zabávať. Mimochodom chlapec rozdrtí hlavu nepriateľovi oceľovou rukavicou v ľavej ruke a krvavá je v nasledujúcich scénach pravá?