Fontána pre Zuzanu 2

"...BUDEM SA BRÁNIŤ AŽ TAM, KAM BRÁNI SA LÁSKA..." V roce 1993 vzniklo u nás i na Slovensku po jedné neblaze proslulé komerčárně přisvojující si žánrovou nálepku akčního filmu. Jak NAHOTA NA PRODEJ, tak druhá FONTÁNA nakonec dopadly stejně - akce ustoupila úplně jinému žánru a podle očekávání nestála za moc. Zatímco exploatační NAHOTA vsadila na snahu diváka šokovat, F2 se vytasila s romantickou hudební pohádkou, v níž se často úchvatným způsobem střídá odzbrojující naivita (společný silvestr kamionistů a šlapek) s béčkovou brutalitou (skvostná úvodní scéna znásilnění Zuzany ve vězeňské sprše, následovaná ještě dvěma neuspěšnými pokusy o totéž) a patetická moudra s drsnými hláškami ("MYSLÍŠ, ŽE ZA TVOJE ŠPINAVÉ PRACHY HNED ZVLHNIEM?" --- "JSOU STRAŠNĚ TVRDÍ." JA SOM TVRDŠÍ." --- "VEM SI TOHO ZKURVENÉHO MOTÝLA A PRIPNI SI HO NA PTÁKA." a má oblíbená "KAMARÁDI MI ŘÍKAJÍ PIRAŇA. JÁ NEVÍM PROČ."). Jelikož nemám nejmenší problém takový guláš strávit a ještě si na něm pochutnat, soundtrack mě nadchl a Eva Vejmělková okouzlila, dávám za tři a hvězdu navrch z nostalgie a stejně jako u NAHOTY zato, že kdyby se dnes točily podobné filmy, byl bych ochotný se na ně vydávat do kina. Díky tomuto jedinému filmu akceptuju slovní spojení slovenská kinematografie. (06.09.2007)

Ja úprimne nerozumiem prečo je Fontána pre Zuzanu 2 takto podhodnotená. Samozrejme ja ten film mierne nadhodnocujem, ale aj tak nemôžem skrývať, že ma pomerne bavil. Dej mi príde, na to, že je film z roku 93, dosť pokrokový. Slušná výprava aj vývoj deja, je dynamický, nenudí, stále sa niečo deje, no skrátka prekvapuje. Možno, že zaváňa miernym americkým štýlom, ale podľa mňa to vôbec nevadí a sedí mu to. Sledujeme tu obyčajného vodiča kamiónu Juraja, v podaní Pavla Haberu, ktorý bol vtedy na vrchole svojej slávy, ako putuje po krajinách, zamiluje sa do Zuzany v podaní peknej Evy Vejmělkové, neskôr sa však dostane do šoubiznisu a stane sa slávnym. Páčilo sa mi tu to celkové vykreslenie jeho vzostupu a pádu. Nakoniec si totiž uvedomí, že to podstatné už dávno mal. Predstaví sa nám tu aj Ibrahim Maiga a všetkých tu pekne sprevádza Helena Růžičková, ktorá má vo filme milú prezývku Mama Kami. Páčilo sa mi tiež to spojenie motorestu, ako takej základne kamionistov, kde sa stretávajú a kde je Mama Kami skutočne ich druhou mamou. Jej postave, ale aj herečke samotnej, je tu venovaná pekná pieseň, no okrem nej v celom filme znejú aj iné známe skladby Pavla Haberu a iných. Skvelo dopĺňajú príbeh, ktorého záver je však smutný a na môj vkus je posledná scéna veľmi nasilu narýchlo ladená optimizmom. Päť minút stopáže naviac by neuškodilo, ale dá sa to prekúsnuť. Neviem, či snímka len zle nadväzuje na prvú Fontánu pre Zuzanu, no prinajhoršom, ako samostatný film, sa stále podľa mňa jedná o slušný počin na naše pomery a na tú dobu. (09.02.2024)

Druhý díl změnil kulisy, ze socialismu se stal kapitalismus (ještě hodně v plenkách) a mělo to dopad i na film. Je akčnější, rychlejší, nafintěnější a tvůrci se tam pokusili vecpat všechno možné. Filmařina je to hodně nevyzrálá, stejně jako doba, ve které se natáčelo. Nicméně snímek je možné použít i jako obraz právě tehdejší doby. I díky tomu nechávám dvě hvězdy, ovšem na trojku se určitě nikdy nepodívám. (30.10.2018)

Neviem čím to je, ale Habera mi pripomína môjho otca, navyše má frňák veľký skoro ako ja, tento film bol aj o ceste do Ruska s blondínou, tak čo si môže človek ako ja viac priať? No neviem, snáď ešte horúce more niekde pri Soči. Toto však bolo z Petrohradu, dokonca aj niečo na štýl detí zo stanice Leningradská sa tam objavilo. Dosť ma mrzel ten amaterizmus z Ruska, divný zvuk a zlé uchopenie scenára. No hudba bola opäť priam kultová, mihol sa tu srandovný Maiga, ja proste tento film môžem, sú to staré časy, keď som síce bol ešte malé dieťa, ale je to atmosféra 90. rokov. Je to krásny film, ktorý sa nesie už v uvoľnenejšej atmosfére, než ten z 80. rokov, niekedy až prehnane, vadila mi aj tá odplata nakoniec, ale film to bol pekný. (01.06.2013)

Pokračovanie trilógie režiséra Dušana Rapoša sa nielenže príbehovo (aj v skutočnosti) posúva dopredu o osem rokov, ale predovšetkým kvalitatívne v porovnaní s prvým dielom výrazne klesá. Doba sa zmenila, komunizmus padol, prišla demokracia so všetkými jej možnosťami aj nástrahami, rozpadlo sa Československo. Režisér Rapoš reflektuje divoký začiatok deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia aj prostredníctvom príbehu tejto snímky. Zuzana (Eva Vejmělková) bola vo väzení. Keď ju podmienečne prepustia, nakrátko ju drží gangster Rony (Maroš Kramár), ale takisto spoznáva vodiča kamiónu Juraja Halamu (Pavol Habera) a jeho závozníka Vápna (Ibrahim Maiga). Juraj postupne dostane pofidérnu hudobnú šancu v Prahe, čo spôsobí naštrbenie vzťahov so Zuzanou, na ktorom v podstate stavia prevažná väčšina filmu. Nemožno však povedať, že by svojím spracovaním diváka príbeh výraznejšie bavil. Oceniť však treba minimálne snahu o autentické zachytenie doby "divokých deväťdesiatok",  čomu v konečnom dôsledku do veľkej miery pomáha aj skutočnosť, že Rapoš film v čase "divokých deväťdesiatok" skutočne natočil. Popri ich divokosti vyniká aj všadeprítomná šeď (ako memento bývalého režimu) miešajúca sa s farebnou bizarnosťou šuštiakových búnd a pastelových sák. Autentická atmosféra filmu však takmer nič nemení na tom, že z príbehového hľadiska tento počin nenadchýna. A o nič lepšie to nie je ani v prípade hereckého obsadenia. Niežeby niekto z protagonistov snímky výraznejšie prekážal (okrem trochu otravne pôsobiacej Lucie Bílej) alebo predvádzal vyložene nepozerateľný výkon, ale pozitíva takisto hľadať len ťažko. Fontána pre Zuzanu 2 už s fontánou prakticky nič nemá, ako-taký romantický uhol zostáva zachovaný, ale predovšetkým chýba to povestné niečo, vďaka čomu by mohla byť táto snímka Dušana Rapoša pre diváka atraktívna a zaujímavá. V porovnaní s prvým dielom je na tom film výrazne horšie aj po hudobnej stránke. (04.03.2024)