Tri farby: Červená

FARBA : červená. Tak tá je naozaj všade, či už v exteriéroch, alebo v interiéroch, a medzi tým sú dvaja ľudia, ktorých sa to vyslovene týka. Vďaka neúmyselnému nočnému zrazeniu belgickej ovčiarskej feny, spozná nesmierne pôvabná modelka Valentína majiteľa aktuálne zraneného psa, ktorá našťastie nepodľahla svojim zraneniam, práve naopak, čoskoro sa bude môcť pochváliť šteňatami... SUDCA na dôchodku, ktorý trávi voľný čas odposluchom susedov, je tým majiteľom. Valentína sa s ním dôverne, nie telesne zblíži, “a zahryzne sa do jeho minulosti” , ktorú ak som dúfam správne pochopil, tak je prezentovaná v prítomnosti, kde som dôkladne zoznámený z čoho pramení balvan na srdci zo strany starého sudcu. Režisér Krzysztof Kieślowski neponúka možnosť nahliadnutia prostredníctvom účinnej, už klasickej retrospektívy, ale skôr vnímam, akoby dva krátke filmy v jednom poriadnom. Viacvýznamová, taká je posledná časť z trilógie, a herecky sa zhostili úloh dvaja mimoriadni FRANCÚZI - PAR EXCELLENCE. Jean-Louis Trintignant je žijúcou legendou, s rôznymi filmami na konte, a na margo - je ich neúrekom... Irène Jacob sa dobre pozná s režisérom a scenáristom v jednej osobe, zahrala si v jeho významnom, autorskom filme - Dvojaký život Veroniky. Tento režisér je v nejakých 80-90 percentách mojou šálkou kávy. (17.12.2017)

2) Druhé zhliadnutie pridáva mojej najobľúbenejšej časti Troch farieb jednu *. Málokto ma tak dostal svojím poňatím psychologickej drobnokresby charakterov, málokto sa mi dostal tak pod kožu ako Kieslowski v tomto filme. Skúmanie samoty a práva zasahovať do životov iných, analýza svedomia a ponímania morálky, zmyslu existencie, životných skúseností a omylov a to všetko na krásnom vzťahu modelky (úžasná Iréne Jacob, ktorá síce nemá tak silný prejav ako J.Binoche, ale pod vedením Kieslowskeho sa stáva anjelom) a vyslúžilého sudcu (výstižný silne presvedčivý výkon J.L.Trintignanta). Týto dvaja sú podobne ako nedávno Scarlett Johansson a Bill Murray "stratení v preklade", ale ich náhodné precitnutie má ešte silnejší základ a práve tento film je pre mňa nájdením toho, čo mi u Lost in translation trochu chýbalo (trochu viac tých potrebných emócií a menej pocitu odcudzenosti). (08.08.2005)

Moje prvé stretnutie s tým to velikánom poľského filmu.Triviálny, jednoduchý príbeh ale neskutočné krásne spracované. Mámivá a anjelský pekná Irène Jacob ktorú skvelé dopĺňa zádumčivý J.L.Trintignant. Excelentná práca kameramana a artificialná, úchvatná hudba. Vynikajúce bolo aj miesto natáčania a to chladné a daždivé Švajčiarsko (Geneva). Tento film na mne zanechal ohromný dojem. Dojímavé, nezemské. (15.06.2012)

To nejlepší na konec. Příběh penzionovaného soudce a mladé modelky je přímo proklatě strhující. To, co všechny části trojbarevné trilogie spojuje, jsou náhodná setkání a náhody vůbec. V Červené jich je dokonce tolik, že by vydaly na tři další filmy. Zatímco Valentině (Irene Jacob) se náhody jen ději, soudce (skvělý Jean-Louis Trintignant) je, dá se říct, přímo vytváří. Odposlouchává telefony svých sousedů, do jejich příhod si promítá vlastní minulost, přemýšlí o budoucnosti, a když k němu náhoda (?) zavane právě Valentinu, zamotá do sebe Kieślowski nitky všech příběhů tak umně a s takovým citem, že nevznikne nepřehledné a chaotické klubko, ale pevný provaz, po němž pak spolu se soudcem a modelkou dojdeme až na samotný závěr, kde nás čeká náhoda sice úplně poslední, ale zato největší ze všech. Klobouk dolů, protože od tohohle (troj)počinu jsem čekal leccos, ale tak zajímavé, silné, zábavné, poučné a přemýšlivé filmy tedy určitě ne.__P.S. „Mluvíme-li o osudu, pak bych poznamenal, že náhodu, zejména tu šťastnou, je třeba si zasloužit.“ Krzysztof Kieślowski (20.11.2011)

S polskou kinematografiou mam zle skusenosti od Kieslowskeho filmu Krotki film o milosci a Krotki film o zabijaniu. A tento film Trois Couleurs : rouge na tom nic nemeni. Hovno sa tam dohromady deje, len akysi starsi sudca /Jean Louis Trintignant/ odpocuva susedov a naramne sa na tom bavi. A postupne vyplavaju na povrch starcove tajomstva, ktore postupne zveri mladej slecne. A ja som sa nudil, herecke vykony su len priemerne, rezia je priemerna a dialogy su taktiez len priemerne. No nic, tymto na polsku kinematografiu definitivne seriem, lebo stoji za hovno. Jo, jo , stale tvrdim, ze je pravom na okraji filmarskeho diania a pravom je podcenovana. Aj nadalej ostanem verny kvalitnej europskej mimopolskej filmarskej produkcii. Z Talianov to su u mna Sergio Corbucci a jeho Pari et Dispari, Antonioni a jeho La Deserto Rosso, Steno, Fellini, Lamberto a Mario Bava. Z Francuzov Truffaut, jean Renoir, Claude Zidi, Granier-Deferre, popripade z dalsich europskych narodov filmy od velikanov ako Bergman, Tarkovskij a Michalkov. 50 % (04.11.2014)