Deti

Deti nie sú až taká ťažká sociálna depka, ako sa všade vraví. Minimálne nie je ich závažný obsah tak depresívne natočený a možno tento fakt bude vnímať Vojtek ako kritiku, pretože zrejme chcel v divákovi vyvolať nepríjemnejšie stavy. Väčší problém je ale inde, totižto jednotlivé príbehy nie sú tak dejovo zaujímavé, ako by byť mohli. Radosť zo sledovania potom preberá hľadanie spoločných motívov, ich porovnávanie a rozdiely medzi epizódami. Motív lietania, klietky ako väzenia a tak veľmi podobne sú v každej zo štyroch poviedok poňaté ináč. Tie však až na jednu výnimku nemajú poriadny koniec, ale to je tiež výčitka skôr z tých subjektívnych. Tá objektívnejšia sa bude zrejme týkať pomerne amatérskeho herectva väčšiny zúčastnených. (11.11.2014)

Méně je někdy víc. "Jenom" soubor čtyř povídek provázaný velmi volně motivem nukleární rodiny, ale Jaroslav Vojtek v každém okamžiku přesvědčuje, že přesně ví, kdy pozorovat z povzdálí, kdy přejít na detail, kdy dynamicky rozhýbat mizanscénu a kdy jí naopak zmrazit. Film, který se ke svým postavám dostává bez zbytečných slov, dokáže všední situace měnit ve zneklidňující momenty, nebojí se fragmentu, náznaku, ani velkých lyrických point. Jasným vrcholem skoro mlčenlivý sněžný Maratón (takhle nějak se má točit sociální melodrama bez náznaku falešnosti). Ne vždy dotažené k perfekcionismu, ale ani jednou za hranou vkusu. Působivé, komisní, syrové i nevlezle vtipné, empatické a tvrdé. Společně s Cestou ven jasný "federální" film roku a důkaz, že přechody dokumentaristů k hraným filmům jsou způsobem, jak se dorovnat zahraničním trendům. (15.10.2014)

Chápem, že rozumbrady v diele vidia priam Vergiliovského ducha v spojitosti s Hegelovou dialektikou, ja v tom ale vidím len amatérskeho pucha v kombinácii s rečovou vadou. Film by sa kľudne mohol volať Nemajte deti a bez tých nedokončených príbehov by sme sa plne obišli, stačil by fakt len ten názov. Keď ani pri situácii, ktorá mala byť jasne najemotívnejšia, a to je vyhrážanie sa otca synovi, že mu zabije vtáka, normálne toho lietajúceho, keď ani vtedy režisér nedokáže jasne doslova prikázať malému nehercovi nech vypustí aspoň slzu alebo aspoň začne vzlykať, kričať, čokoľvek, a ten nakoniec len sucho ako flegmatik pod vplyvom silnej bylinnej zmesi povie len: nerob to., tak človeku hneď príde na um, či tu vôbec šlo o nejaké herecké výkony alebo dokonca posolstvo. Mne to príde tak, že šlo len o granty, niekto napísal na správne miesta, že ide točiť súbor štyroch poviedok, z toho jedna bude po cigánsky a ďalšia po maďarsky a na oddelení diverzity sa až za dvanástniky chytali, s akým potešením na to dajú koľko prachov len žiadajú. Rejža potom zohnal 15 hercov za 20 evry, pustil kameru, rýchlo to tam natočil na voľnobeh a zo zvyšku dotácie sa ožieral ešte dva roky. (07.12.2023)

Tak som na doporucenie miestnych 4 a 5 hviezdickovych mentalov zase pozrel na domaci pokus a zas na hovno. Dej to nemalo, detski herci nevedia hrat /ani dospeli/, reziu to asi ntiez nemalo : ne, ne, na taketo "nadhery" zvysoka seriem a ostanem verny radsej europskej tvorbe : El metodo, Kak ja provjol etim letom z RF, Optimisti zo Srbska : 5 % (15.09.2015)

Ja netlieskam, ale lámem palicu nad SK filmami. Ešte jeden podobný film a môžem si dať rovno oprátku. Umelecky hodnotný film zrejme musí byť depresívny, bez dialógov (ak aj dáke sú, prajete si, aby radšej neboli) , bez východiska a pokiaľ možno bez deja. Pardon, ale aj divák má svoje mantinely. A na ten sa môj práve narazilo. Na ďalších pár rokov preto tunajšiu produkciu radšej vynechám. [9. MFF Cinematik, Piešťany 2014] (25.09.2014)