Detail

„Ve slávě cizí se koupal, na paragrafech se houpal.“ Na otázku, jak mohla rodina Ahankhahnovců naletět pohádkáři Sabzianovi, je jednoduchá odpověď. Kouzlo osobnosti. A to ne ledajaké, ale mezinárodního formátu! Podobně jako má např. Willy Kufalt, kterému jsem pro změnu naletěl já, když se vydával za Luďka Munzara, sliboval mi roli a „výborný iránský film s přesahem, napětím a silnými emocemi.“ Hmm. Přitom Mohsen Makhmalbaf byl nedávno i u mě doma. Přijel na mopedu (a pak že „režisér je ten, kdo má peníze“), hladový jak spisovatel, resp. jako perský filmař. Já mu nabídl míchaná vajíčka (Faustka držkovou) a pochválil jsem mu Sex o phalsapheh a artovou vanu plnou mléka. OKNO SOUDNÍ SÍNĚ: [][] Polehčující okolnosti pro obviněného Willyho K. §1 Myslel to dobře. §2 Kiarostami to vlastně točil o mně. I já jsem cinefil, ale bez peněz na realizaci svých filmových snů. §3 Dva Makhmalbafové na jedné motorce, to se jen tak nevidí. [][] Jo jo, fantazie je dobrý sluha, ale zlý pán. Viz perské přísloví: „Lež má nohy kratší než velbloud.“ Nicméně, zájemcům o iránskou kinematografii bych pro začátek raději doporučil zábavný Khook nebo drama o popravčích. (02.12.2023)

Takmer každý z nás túži po tom, aby si okolie vážilo jeho hrdosť a sebavedomie a v tomto zmysle aj ocenilo jeho myšlienky a nápady. Kto však ocení myšlienky toho, komu vykypí každá kaša z hrnca? Hlavný hrdina stratil zamestnanie, so ženou sa rozviedol, býva u matky a z nedostatku peňazí býva často hladný. Jeho koníčkom je sledovanie iránskych filmov. V nich nachádza časť zobrazenia jeho trpkého údelu. Preto ani na okamih nezaváha, keď ho raz osloví v MHD žena, ohľadom knihy, ktorú práve číta. Bezprostredne ju ňou obdaruje, vydávajúc sa za režiséra filmu. V režisérskom sebaklame si užíva dosiaľ asi najkrajšie dni života. Kým nepríde súd s obžalobou za hrdinove podvodné správanie. Priebeh pojednávania tvorí ústrednú os filmu, v ktorom sa z viacerých strán, s náhľadmi do minulosti, objasňuje a posudzuje správanie nešťastného chudáka, zamilovaného do filmu. Filmu, pôsobiaceho ako dokument. Súdne konanie je natoľko odlišné od "procesných", angloamerických filmov, že až. Počínajúc osobou sudcu, pripomínajúceho vzhľadom skôr niektorého z ajatolláhov, až po možnosť obžaloby stiahnuť svoje obvinenie aj v trestných veciach, ak sa strany v kľude slovne urovnajú, uznajú vinu a tak. (14.02.2021)

Iránsku filmografiu nemám moc napozeranú a táto pomalá vecička neprispela k tomu, aby som ju častejšie vyhľadával. Príbeh o podvodníkovi, ktorého zhody náhod ním urobili. Lebo, kto by aspoň raz nechcel byt rešpektovanou a uznávanou celebritou a tomuto sa to na chvíľu aj podarilo, ale nič netrvá večne. Tak obsahovo bol príbeh  naozaj zaujímavý, ale forma akou bol film natočený, mna osobne vobec nenadchla. Je to brané tak civilne až neosobne. Je pravda, že Európska mentalita je iná, ako tá Iránska, ale mna to dianie vo filme vobec nezaujalo a ani nezaujímalo a to určite len kvoli tej spomalenej forme rozprávania. Slabé 3*. (10.05.2024)

Pozoruhodná věcička s podmanivou atmosférou, po pravdě já ani nevím jak, ale měla jsem naladěno hned.. Příběh filmového fanouška a obdivovatele režiséra Mohsena Makhmalbafa je v podstatě úsměvný, na pár dnů si vypůjčil identitu svého idolu.. Abbas Kiarostami to celé odvyprávěl zajímavě, poutavě, s nadhledem i jemným humorem a to si cením.. Posílám poděkování Willymu, tohle stálo za to vidět.. (27.12.2023)

„Ako zvláštne, že môj najlepší príbeh sa odohráva v slepej uličke.” • Iránsky podvodník a náruživý cinefil - Hossain Sabzian - totižto následne vystupoval »pod pseudonymom,« ako skutočný, iránsky, filmový režisér - Mohsen Makhmalbaf, ktorý sa vskutku asi na dva týždne usalašil, čiže povedzme to presne tak, že sa skrátka «nasáčkoval» do zámožného domu rodiny Ahankhahových na 1. ulici, č. 16, z Golzarovej ulice vo štvrti Lavizane, keď im natlačil kaleráby do hlavy v tom zmysle, že práve pripravuje »nový film« s tým dôvetkom, že niektorých členov rodinky, by vzápätí azda rovno obsadil i do svojho nového filmu; najmä teda so synom Mehrdadom - medzičasom normálne už začal akosi pomaličky skúšať príslušné repliky, alebo dokonca i priestory domu - interiérové či exteriérové - by napokon mohli rovnako poslúžiť daným potrebám pre nakrútenie daného počinu, pričom mimoriadne silný, autorský tvorca v podaní - Abbása Kjárostamího, sa vari postupne rozhodol zrekonštruovať tento obzvláštne sebavedomý a zaujímavý, a k tomu súčasne i zvlášť realistický a dojímavý p-r-í-p-a-d s tým doplnením konkrétnej situácie, že naprosto ojedinelým spôsobom by zrejme mohol vzniknúť i akýsi „film vo filme” s mimoriadnym presahom v podobe CINÉMA VÉRITÉ [Kino pravda]; a ja som mimochodom z tohto unikátneho, iránskeho ARCIdiela - XX. storočia v kontexte svetovej kinematografie - nenormálne hotovým, až tomu skoro vôbec ani správne nerozumiem, aké unikátne d-e-t-a-i-l-y sa v danom Detaile vlastne neustále skrývali, kedy zhruba asi posledných 8 minút pred záverečnými titulkami - prinieslo neuveriteľnú, povznášajúcu kadenciu najsilnejších záberov, aké mi príslušný titul nakoniec sám vo vlastnej réžii ponúkol, a veď sa totižto ani poriadne nebolo čomu vlastne čo čudovať, nakoľko sa tým pádom iba spojili dohromady dve odlišné, a predsa rovnaké osoby, ktoré sa tak dlho hľadali, až sa konečne našli! • Jeden z najlepších cudzojazyčných titulov, aké som mal možnosť doposiaľ zhliadnuť, ktorého výpovedná hodnota je absolútne nadčasovou; to hádam najlepšie ocenia predovšetkým len najväčší cinefilní diváci, akí sa momentálne teraz ponúkajú... (03.05.2024)