Nekromantik

Júj, konečne som sa dopracoval k, asi, najkultovejšiemu Nemeckému undergroundu osemdesiatych rokov. K legendárnej spovedi nekrofila, z názvom Nekromantik. A musím uznať, že legendy, ktoré sa okolo tohoto poloamatérskeho filmu krútili, vôbec neboli nafúknuté ani fanúšikmi príliš idealizované. Než by ma to nejak extrémne šokovalo, skôr by mi to prišlo ako úprimná a ničím nefalšovaná výpoveď nekrofila, ktorý chcel poukáza´t na to, že hoci trpí touto sexuálnou deviáciou, je úplne normálny človek ako každý iný. A keď už môžu mať homosexuáli, bisexuáli a neviem ešte aký devianti svoje úprimné yýpovedné filmy, tak prečo nie nekrofilovia? Je to kontroverzné až až ale rozhodne zaujímavé. Ono je to dosť amatérsky nakrútené, tie prestrihy medzi sekvenciami v scénkach postrádajú náznak dynamiky, očividne to bolo nakrúcané jednou kamerou a je to celé také lacné ale o to viac mi to prišlo také úprimné, jednoducho s pridaným posolstvom. Maník, ktorý pracuje v službách, ktoré zoškrabávajú mŕtvoly po autonehodách, má takú jednu úchylku. Z ľudí ktorých posiela do márnice si vždy odnesie nejaký suvenír. Buď to je oko, srdce, proste nejaká maličkosť, ktorá sa počas autonehody môže stratiť. Raz sa mu takto podarí odniesť si domov celú mŕtvolu, ktorú vytiahli z rieky, v značnom štádiu rozkladu, domov. Jeho frajerka trpí tiež nekrofíliu a tak si to z nebožtíkom rozdajú v trojici. Chlapík má také dobré srdce, že vyrobí mŕtvole umelý penis z nohy stoličky. Ženská ti nasadí mŕtvole do rozkroku, natiahne kondóm a už sa ide na to. Keď chlapík stratí prácu, jeho frajerka ho opustí a zoberie zo sebou aj tú mŕtvolu. Nešťastný a frustrovaný skúša ochutnať slasť prostitútiek ale tie sú preňho priveľmi živé. Neprekvapuje ma, že tento amatérsky materiál sa stal po chvíľke kultom a bol zakázaní v niekoľkých štátoch v Európe, a to sa mi zdá, že to bolo nakrútené len tak do šuplíka pre kamarátov. Bez akejkoľvek reklamy či propagácie sa to stalo slávne. A ja im to kvitujem. Je to dosť originálne. (13.08.2015)

Dost husta uchylovina pri ktorej niektore sceny vazne stoja za to aby ste tie ostatne pretrpeli. Originalitu, vynimocnost alebo nieco podobne si v tom zrejme niekto najde ale ja k nim patrit nebudem. Na druhej strane uznavam ze podobnych veci je naozaj iba velmi poskromne. Za seba hovorim ze vidiet sa to oplatilo aj ked iba raz. Zabudnut sa na to bude dat uplne jednoducho. (03.08.2008)

Veľká nemecká šialenosť a romantická nekro-úchylnosť, ktorej podivnosť a emocionálny zážitok výrazne umocňuje hudba trojice Kopp-Lorenz-Walton, dokresľujúca film idúci vlastnou cestou s netradičným spôsobom vyprávania, neskĺzavajúci do zabehnutých a tradičných vôd. Nekromantik vo mne zanechal stopu. Stopu myšlienky. (24.06.2008)

"Cesta do hlbín nekrofilovej duše", asi takto by som charakterizoval toto atypické naturalistické filmové dielo. Láska má mnoho podôb. NEKRomantik je ľúbostný a zároveň tragický príbeh, ktorého hlavným aktérom je mladík Robert Schmadtke, ktorý trpí pohlavnou úchylnosťou, prejavujúcou sa erotickou náklonnosťou k mŕtvej hmote, resp. k mŕtvolám. Viacerí ľudia preto považujú tento film prinajmenšom za kontroverzný (vzhľadom na tému nekrománie), ale objavujú sa aj iné adjetkíva, ako napríklad nechutný alebo nemorálny. Asi som zvláštny, ale mne to nechutné nepripadalo. Film je predsa fikcia a pokiaľ si človek túto pravdu uvedomí, nemôže byť o nechutnosti ani reč. I keď by som pripustil, že film zobrazuje skutočnosť (čo je samozrejme hlúposť), potom by som sa opýtal: Čo je nechutné na skutočnosti? Čo je to skutočnosť? Kto rozhoduje o tom, čo máme pokladať za nechutné?... Ale dobre... uznávam, že slabším povahám môže prísť zle. Je to však veľmi relatívne. Niekomu príde nechutné napríklad Bad Taste, ale niekto iný sa na tom dokáže dokonale zabávať (ako napríklad ja). Mimochodom, NEKRomantik a Bad Taste sú si v niečom dokonca podobné. Okrem spoločného roku vzniku aj (polo)amatérskym spracovaním a komediálnymi prvkami, hlavne pokiaľ ide o tzv. splatter efekty. NEKRomantik je však predovšetkým romantický film (alebo skôr romantická dráma) a až potom komédia alebo horor. Ak má niekto predsudky voči takýmto filmom a nedokáže (alebo nechce) byť "nad vecou", nech sa na to radšej nepozerá... NEKRomantik je neskutočne originálny nápad. Ponúka zaujímavý a nezabudnuteľný zážitok, ktorý ešte umocňuje vynikajúca hudba, perfektne dotvárajúca jednotlivé obrazy. Dá sa povedať, že je toto dielo v podstate unikát (aspoň pre mňa). Akurát mi bolo ľúto toho králika, ale tak sa to robí aj v skutočnosti. Nie je to tak? 90%. (17.07.2006)

Buttgereit s přehledem (a nadhledem) natočil minimalistický snímek s minimem dialogů o dvojici fascinované mrtvou hmotou, plný symboliky a nutící diváka k zamyšlení (popř. ke zvracení či k souloži s mrtvolou). Smrtí život nekončí, ale jen málokdo má to štěstí, že si vrzne i po smrti. Buttgereit má opravdu zvláštní smysl pro humor. Práce v Joeově úklidové službě vypadá fakt zajímavě a zaměstnance to očividně baví. Nějaký až moc. Úmrtí byla úžasná a snová pasáž, kde dostane Rob od Betty už mírně opotřebovanou hlavu a pak si na louce rozverně hází s vnitřnostmi, mě naprosto odrovnala. Navíc je Buttgereit zodpovědný a nenechá herce souložit bez ochrany. V podstatě ale jde o inteligentní dojemný romantický a ve snových pasážích silně psychedelický snímek se skvělou (i když velmi jednoduchou) hudbou (dokonale pasující k vizuálu) a artovým feelingem. Milování se s rozkládající se mrtvolou působilo velmi živelně a eroticky. Je to zvláštní pocit, snažit se vcítit do nekrofila. Nějak se mi ale nepovedlo absorbovat pocity z osahávání oka jejich nového (tři roky prošlého) kamaráda, kdy Rob nejdřív palcem setřel oční víčko a pak prstem přejížděl po slizkém oku. Scény, kdy Rob bere při milování oko zuby do pusy a pak když při polibku od Betty oko zpomaleně vypadává z důlku jsou už fajn a některým jedincům by možná přivodily i erekci. Problém nastává, když Betty uteče se svou novou životní láskou a Rob začíná prožívat existencionální krizi. Vanová scéna s kočkou je nezapomenutelná. Navíc varhánky nikdy nebyly takhle děsivé. Symbolické stažení a vykuchání králíka, střídající se se záběry pitvajícího Roba, je velmi poučné a kdyby se někdy zhroutil systém a nastala anarchie, tak jsou tyhle záběry pro homo urbanus k nezaplacení. Snímek mě nešokoval, ale pobavil a hlavně naprosto fascinoval a uhranul svojí estetikou. Asi bych měl dojít za psychiatrem nechat si vyhotovit psychologický posudek, ale nejdřív radši vyčistím křeslo od spermatu, než přijde máma z práce. (31.01.2009)